Prečo Boh stvoril Evu z Adama

Prečo Boh potreboval Adamovo rebro na stvorenie Evy, keď Adama stvoril zo zeme? To je otázka od nášho anonymného poslucháča. Píše: " Zaujímalo by ma, prečo sa Boh rozhodol odobrať Adamovi jedno rebro, aby stvoril Evu, keď ju ako Boh mohol stvoriť celú zo zeme, rovnako ako stvoril Adama. Táto skutočnosť z knihy Genezis ma veľmi zaujala, preto by som od vás rád počul nejaké vysvetlenie, prečo to urobil a či to má nejaký zvláštny význam. Ďakujem."

Áno, je to zaujímavé. V tomto texte sú vo všeobecnosti viaceré zaujímavé veci, ktoré by sme mohli ľahko prehliadnuť, ak by sme ho nečítali pozorne. Prečítajme si teda úryvok, na ktorý sa odvoláva náš poslucháč, a potom poukážem na skutočnosti, ktoré môžu byť prekvapujúce.

Zobrazenie zvierat

Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ (1 Moj 2,18)

Boh sa chystá dokončiť svoje stvorenie, aby bolo úplné. Je to jasné zo zmyslu tohto odseku: " Ešte to nie je takto dobré. Ešte nie je dokončené. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná . Slovo „rovnocenný“ znamená vhodný, primeraný.

Je dôležité si všimnúť, že Boh hľadá vhodnú pomoc pre Adama, aby dokončil svoje stvorenie, ale začal stvorením poľnej zveri a nebeského vtáctva.

Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá." (1 Moj 2,19).

Človek teda pomenúva jednotlivé zvieratá, aby pochopil ich povahu a vedel, či sa k nemu hodia. Vidíme tu paralelu medzi tým, že zvieratá boli stvorené ako prvé, a tým, že " človek pomenoval každú živú bytosť, tak ako sa volá " (Gn 2, 19).

Človek pomenoval jednotlivé zvieratá a skúmal ich povahu a spôsobilosť stať sa jeho pomocníkom. "

A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň. (1 Moj 2,20).

Prvým krokom, ktorý Boh urobil, bolo stvorenie zvierat ako Adamových pomocníkov, ale to ho neuspokojilo.

Vyvstáva otázka: Prečo to Boh robil? Prečo sa rozhodol stvoriť zvieratá, keď vedel, že človek medzi nimi nenájde vhodnú pomoc.?

Niekto ako Adam

Hospodin, Boh, dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. (1 Moj 2,21).

Rebro môže znamenať aj bok. Takto vykonal operáciu. Otvoril kožu, vzal rebro a miesto uzavrel mäsom.
"A Boh z rebra, ktoré vyňal z muža, urobil ženu a priviedol ju k mužovi. Muž povedal: Teraz je to kosť z mojich kostí a mäso z môjho tela! Bude sa volať..."

Všimnite si súvislosť s pomenovaním zvierat. Adam v podstate hovorí: "Našiel som niekoho, kto sa mi podobá." "Bude sa volať žena, lebo bola vzatá z muža" (Gn 2, 22 - 23). Bude sa tak volať preto, lebo bola vzatá z muža, ako uvádza hebrejský text.

"Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej žene a budú jedným telom. A obaja, muž i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa" (Gn 2, 24 - 25).

Pomoc medzi zvieratami

Náš poslucháč sa pýta, či má nejaký osobitný význam skutočnosť, že žena bola stvorená z mužovho boku, teda z rebra, a nie zo zeme. Naznačujem, že sa to v texte nespomína náhodou. Ale aby sme pochopili význam, musíme vidieť určité skutočnosti.

Po prvé, hovorí sa, že Adam bol sám, čo nebolo dobré. Zmyslom textu je vyjadriť, ako Boh dokončí svoje stvorenie, aby bolo úplne dobré. Urobí to tým, že Adam nebude sám. Ďalšia vec je však zvláštna – Boh stvoril všetky zvieratá a priviedol ich k človeku. Všimnite si tri veci:

1. Text jasne hovorí, že zvieratá boli stvorené zo zeme (Gen 2, 19).
2. Boli privedené k človeku, aby ich pomenoval (1 Moj 2,19).
3. Ich pomenovanie súvisí s tým, či sú pre neho vhodnou pomocou. (Gen. 2,20).

Adam teda pomenovaním zvierat v podstate určuje ich povahu a ich vhodnosť či spôsobilosť byť mu k pomoci , takže stvorenie je napokon dobré. Niekto by sa mohol pýtať: Prečo Boh priviedol zvieratá k Adamovi, aby medzi nimi hľadal svojich pomocníkov, keď vedel, že ju aj tak nenájde?

Odpovedal by som takto: Urobil to práve preto, že vedel, že ju nenájde. Inými slovami, chcel, aby Adam celkom jasne pochopil, že to, čo preňho pripravil, medzi zvieratami nenájde, a uvedomil si, že medzi nimi nenájde svojho pomocníka. " ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň." (Gen 2, 20).

Dokonalý doplnok

Keď to Boh Adamovi objasnil, uvrhol ho do hlbokého spánku a vykonal operáciu. Otvoril mu bok, vybral rebro a miesto zaplnil mäsom. Text ďalej hovorí, že z jeho rebra zostrojil ženu.
Potom čítame - a tu sú použité tie isté slová, ako keď Boh priviedol k Adamovi zvieratá, aby ich pomenoval - "a priviedol ju k mužovi" (Gn 2, 22).
A tak čakáme, ako ju pomenuje - teda či jej povaha bude zodpovedať jeho povahe, alebo nie. Adam povie: "Teraz je to kosť z mojich kostí a mäso z môjho tela! Takto sa bude volať, lebo zo mňa bola vzatá" (Gen 2, 23).

Na rozdiel od zvierat meno tejto bytosti ukazuje, že má ľudskú prirodzenosť. Zvieratá ju nemali. Pravdepodobne preto Boh stvoril zvieratá zo zeme, ale ženu stvoril z Adamovho boku. Preto ju Adam takto pomenoval, pretože bola vzatá z neho. To znamená, že bola pre neho vhodnou pomocou a doplnkom. Ona nie je zviera. Je to jedinečná ľudská bytosť. Je s Adamom jedno telo, je z jeho tela. Táto pomoc nie je neosobná, ako keď voly pomáhajú poľnohospodárom. Je iná. Vzťah s ňou bude osobný. Je podobná Adamovi, aj keď nie je dokonale podobná jemu. Práve preto je pre neho vhodnou pomocou.

Myslím si, že to platí nielen anatomicky, ale aj v oveľa hlbšom, osobnom, psychologickom zmysle. Na základe Božieho plánu sa muž a žena dokonale dopĺňajú. Je dobré, keď sú spolu, a preto je to dokonale dobré pre stvorenie. Muž aj žena sú stvorení na Boží obraz a majú rovnakú ľudskú prirodzenosť - "kosť z mojich kostí" a "mäso z môjho tela" .

Kosť z kosti, mäso z tela

Ďalší verš rozoberá toto doplnenie, dokonalú zhodu tohto doplnku. Hovorí, že keďže boli stvorení z tých istých kosti a tela, ich hlboká prirodzená jednota sa prejavuje aj v manželstve. "Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej manželke a stanú sa jedným telom" Adam povedal: "Je to kosť z mojich kostí a telo z môjho tela!" (1 Moj 2, 24).

A tak sa v manželstve stávajú jedným telom. Manželský zväzok predstavuje najhlbšiu telesnú, duchovnú a osobnú jednotu medzi mužom a ženou. Nový zákon tento obraz nazýva tajomstvom – tajomstvom Krista a Cirkvi.

O dôsledkoch skutočnosti, že muž bol stvorený ako prvý, že žena bola stvorená z muža ako jeho dokonale vhodná pomocníčka a že sa podľa Gen 3, 20 stala "matkou všetkého živého", by sa dalo povedať veľa. Pavol o týchto dôsledkoch hovorí v 1. Liste Kor 11, 8 - 12.

Na záver už len zopakujem, že keď Boh nestvoril ženu zo zeme ako zvieratá, ale z Adamovho rebra, chcel nám dať najavo, že je rovnako ľudská ako Adam, na rozdiel od zvierat. Zvieratá, ktoré boli neboli človeku úplne rovné. predsa sa mu niektoré stali pomocníkmi.