Neveriaci priateľ

Dostávame veľa otázok o chodení dvoch ľudí . Dnes sa budeme venovať tejto téme. Naša poslucháčka, ktorá je stále slobodná, nám položila otázku o svojom priateľovi a o tom, čo to znamená byť jarmom niekoho iného. Pýta sa: "Dobrý deň, pastor John. Ďakujem za váš podcast, každý týždeň sa teším na nové epizódy. Chcela by som sa dnes opýtať na to, čo znamená byť zapriahnutý do jarma niekoho iného. Som vo vážnom vzťahu, smerujúcom k manželstvu s mužom, ktorý sa hlási ku kresťanstvu. Zdá sa mi však, že on má ku Kristovi oveľa ľahkovážnejší prístup ako ja. Povedala som mu, že túžim po rodine zameranej na Krista, a často som sa ho snažila nasmerovať bližšie ku Kristovi. Súhlasí s tým, ale podľa jeho správania sa zdá, že Kristus nie je v jeho srdci na prvom mieste.

Snažím sa ho povzbudiť, aby mal väčšiu túžbu spoznávať Boha, ale zároveň ho neodsudzujem. Ale robí mi to starosti. Poslúcham Krista, keď pokračujem v tomto vzťahu s priateľom, ktorý je duchovne vlažný? Znamenalo by to, že sa nechám zapriahnuť do jarma niekoho iného? V mojom okolí je pravdepodobne len niekoľko slobodných kresťanov, ktorí sú duchovne zrelí, a nemyslím si, že som jediná žena, ktorá čelí tejto dileme."

Áno, myslím si, že nie ste jediná. Najprv však zhrniem, čo sme sa dozvedeli od našej poslucháčky:

1. Táto mladá žena je vo vzťahu, ktorý smeruje k manželstvu.
2. Nie je spokojná s tým, ako ľahostajne pristupuje jej priateľ ku Kristovi.
3. Myslí si, že jeho správanie ukazuje, že Kristus nie je v jeho srdci na prvom mieste.
4. Priala by si, aby mal väčšiu túžbu po Bohu.
5. Vníma ho ako duchovne vlažného.

Myslím, že naša poslucháčka si veľmi dobre uvedomuje Pavlov príkaz, že kresťania sa majú ženiť a vydávať "len v Pánovi" (1 Kor 7,39). Majú sa teda sobášiť len kresťania. Snaží sa zistiť, či táto jasne definovaná požiadavka znamená, že ako úprimná kresťanka by si nemala vziať za manžela vlažného kresťana.

Ľahostajný nápadník

Na základe toho mála, čo som sa od poslucháčky dozvedel, by som odpovedal: "Nie, nemala by si ho brať." Uvediem niekoľko dôvodov, prečo by som odpovedal tak neoblomne, a nakoniec toto tvrdenie objasním.

Začnime slovami z Písma, 2. Tesaloničanom 3,6:
Prikazujeme vám, bratia, v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, a nie podľa podania, ktoré ste prijali od nás.

Problém v Tesalonikách spočíval v tom, že niektorí členovia cirkvi si nezarábali na živobytie poctivou prácou, robili to, čo im nepatrilo, a žobrali. Pavol z toho nevyvodil záver, že to nie sú kresťania. Hovorí však - a nazýva to príkazom "v Pánovi", aby ukázal svoju vážnosť -, že ostatní kresťania by sa mali týchto lenivcov strániť. Je to akási svätá exkomunikácia, ktorej cieľom je zahanbiť týchto jednotlivcov, aby sa kajali a poslúchali.

Vidím súvislosť medzi spomínaným príkazom do Tesaloník a duchovnou ľahostajnosťou priateľa našej poslucháčky. U vášho priateľa vidím nasledovné znaky:

• Ku Kristovi a jeho slovu pristupuje ľahkovážne.
• Kristus nie je v jeho srdci na prvom mieste.
• Neprejavuje žiadne známky skutočnej túžby po Bohu.
• Je duchovne vlažný.

To všetko sa dá nazvať neposlušnosťou.

• Neposlúcha príkaz z 2. Listu Petra 3,18: "Rastiete v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista."
• Neposlúcha príkaz zo Zjavenia 3,16 - že nemáme byť vlažní, inak nás Kristus vypľuje zo svojich úst.
• Neposlúcha príkaz z Listu Rimanom 12,11 - "Neochabujte vo svojej horlivosti, buďte horliví v duchu, slúžte Pánovi."
• Neposlúcha príkaz "slúžiť Pánovi s radosťou" (Ž 100, 2).
• Neposlúcha prikázanie " napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci." (Efez. 6,10).
• Neposlúcha príkaz milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou (Luk 10, 27).

A zoznam by mohol pokračovať. Neviem si predstaviť, že by Pavol povedal mladým ženám v Tesalonikách : "Vyzývam celú cirkev, aby sa stránila kresťanov, ktorí žijú v neposlušnosti, ale nevadí, ak sa do niektorého z nich zamilujete a vydáte sa za neho."

Potrebujete určitý čas, počas chodenia s vaším priateľom, aby ste zistili, či u neho nastali nejaké zmeny, ktoré by naznačovali zmenu jeho charakteru.

Kristus, Cirkev a manželstvo

Premýšľajte o tom, prečo Boh vôbec ustanovil manželstvo.
"Preto muž opustí svojho otca i matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom" (1 Moj 2,24).
Fyzická jednota je vyjadrením oveľa hlbšej jednoty srdca a duše, ktorá poukazuje na zmluvný vzťah medzi Kristom a Cirkvou.

Pavol cituje Písmo a v Efez. 5, 32 hovorí: "Toto tajomstvo je veľké, ale ja ho vzťahujem na Krista a na cirkev." V ľudských vzťahoch sa nič nevyrovná hlbokej jednote vo vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý sa snaží odrážať Krista a cirkev. Je to najhlbší medziľudský vzťah.

Preto by sa ženy a muži, ktorí uvažujú o manželstve, mali nad tým vážne zamyslieť a položiť si otázku: Dokážem s týmto človekom vytvoriť také hlboké spojenie srdca, mysle a tela?

Duchovné spojenie

Posledná vec, na ktorú by som chcel poukázať, je táto: žena by sa mala pýtať, či muž, s ktorým uvažuje o vstupe do manželstva, rastie v zrelosti, aby jedného dňa viedol svoju rodinu duchovne a zodpovedne ako to požaduje Kristus. Kresťanské ženy nie sú povolané do manželstva, aby viedli svojich duchovne nezrelých manželov. Biblia hovorí, že muž má byť hlavou svojej ženy a rodiny. Toto vedenie si vyžaduje duchovnú zrelosť a silný charakter. Žena by si mala hľadať takého muža.

Na začiatku som spomenul, že svoje tvrdenie, prečo by poslucháčka nemala vstúpiť do manželstva s takýmto mužom odôvodním. Dôvod je nasledovný: muž, ktorý je veriacim len krátko, nemusí mať biblický základ alebo učenie, ktoré by mu umožnilo vyrásť v zrelého a zodpovedného duchovného vodcu rodiny , ktorým má byť. To znamená, že žena, ktorá uvažuje o manželstve s duchovne nezrelým mužom, musí pozorne sledovať jeho charakterové vlastnosti, aby zistila, či rastie v múdrosti, poznaní, sile a pokore potrebnej pre biblické vedenie rodiny.
Chcel by som ju povzbudiť, aby si položila tieto otázky:

Je pokorný a horlivý?

Rastie v známosti Boha, alebo je polovičatý a ľahostajný?

Myslím, že existujú tri možnosti:
1. Je pokorný a horlivý a duchovne rastie;
2. Je polovičatý a ľahostajný;
alebo 3. Je odmietavý a neprijíma Božie pravdy.

Toto sú tri možné reakcie novoobráteného kresťana, keď sa mu kresťanský vedúci, napríklad pastor, snaží pomôcť, alebo keď dostane kresťanskú literatúru, alebo keď ho jeho veriaca priateľka upozorní na potrebu biblického budovania sa.

Verím, že duchovne múdra žena môže na základe toho, ako muž reaguje, zistiť, či rastie v kvalitách potrebných pre vodcovstvo, v múdrosti, pokore, milosti a sile. Otázkou teda je, ako reaguje na všetky podnety, ktoré by kresťania mali vyhľadávať a prijímať.

Ak žena vidí horlivosť, otvorenosť, ochotu a jeho rast, môže vo vzťahu pokračovať. Ak však vidí ľahostajnosť, lenivosť, nedostatok záujmu a horlivosti alebo dokonca odmietanie Boha, myslím si, že ak bude v tomto vzťahu pokračovať, môže si spôsobiť  celoživotné problémy. Prajem vám, aby vám Boh dal v tomto vzťahu veľa múdrosti a odvahy. Nepochybujte o dobrej, múdrej a milujúcej Božej prozreteľnosti vo vašom živote, ak sa nakoniec rozhodnete, že by bolo múdre tento vzťah ukončiť. Boh určite bude s vami , keď budete žiť podľa jeho vôle.

Jasné smerovanie

Je teda lepšie zostať slobodný, ako sa oženiť s formálnym kresťanom, ktorý je duchovne vlažný?

Určite áno. Ale skôr, ako sa tomu budeme venovať podrobnejšie, rád by som sa pozastavil a vyzdvihol prednosti a možnosti slobodného života, pretože mám pocit, že cirkev nerobí dosť pre to, aby pomohla slobodným ľuďom získať jasné smerovanie pre ich život a pripravila ich na to, aby zostali slobodní po celý život.

Mohol by som vymenovať dve alebo tri staršie slobodné ženy zo zboru, v ktorom som slúžil, ktorých život bol nádherným príkladom užitočnosti na všetkých úrovniach - v rodinách, medzi deťmi, v biblických skupinkách a pri vyučovaní Biblie, v službe a na misijnom poli. Ak žena - a, samozrejme, aj muž - pochopí povolanie slobodného stavu tak, ako ho vykreslil Pavol, nemyslím si, že bude vnímať život bez manželstva ako katastrofu, ako to niektorí vnímajú. Každopádne mám manželstvo rád a myslím si, že Boh zvyčajne povoláva ľudí do manželstva - ale nie všetkých.

Takže áno, je lepšie byť zbožným, užitočným, poslušným a slobodným človekom ako človekom, ktorý neustále ľutuje, že jeho manželský partner nie je duchovne zrelý a celý život zostáva formálnym veriacim.

Ďalej by som chcel povedať, že ak ste už s niekým zosobášení, mali ste s ním žiť. Ľudia sa ma pýtajú: "Ako viem, že som si vzal toho správneho človeka?" Ja im odpovedám: " Odpoveď je jednoduchá: pozrite sa na sobášny list. Boh nepodporuje rozvod len preto, že jeden z manželov je neveriaci alebo formálne veriaci. Učte sa rásť v milosti s tým, koho vám Boh dal.

Vznešené povolanie vodcu

Aj slobodní muži čelia naliehavej výzve žiť disciplinovane a pripravovať sa na manželstvo. To je však samostatná téma.

Dúfam, že žiadny mladý slobodný muž, ktorý nás počúva, sa necíti skleslý alebo znechutený, ale skôr by mal uvažovať takto: "Dobre, ak mám uvažovať o manželstve, Biblia hovorí, že sa mám snažiť o to, ako vyrásť na pokorného Kristovho nasledovníka, múdreho, silného, duchovne rozhľadeného, zrelého muža, ktorý dokáže viesť zbožnú, zrelú, odvážnu a, silnú manželku." Som presvedčený, že takto by mali muži premýšľať o živote v manželstve, pokiaľ sa nerozhodli zostať slobodní. Jediný muž, o ktorého sa kresťanská žena zaujíma, je zrelý zbožný muž a jediná žena, o ktorú sa kresťanský muž zaujíma, je zrelá zbožná žena.

Na záver jedna poznámka: Niektorí muži si môžu myslieť: "Takže musím mať vysoké IQ" alebo "Musím mať v škole prinajmenšom rovnako dobré známky ako ona". To nie je pravda. Môžete byť zbožným, aktívnym a milujúcim vodcom, ktorý nesie bremená, chráni a zabezpečuje ženu, ktorá je oveľa inteligentnejšia ako ste vy. Áno, môžete. Ale o tom by sme mohli hovoriť donekonečna.