Boj kresťana - Rim. 7

John Piper raz kázal na text z listu Rimanom 7,14-25, kde vysvetľoval, čo znamená byť kresťanom, ktorý bojuje s nekontrolovanými túžbami. Jedna poslucháčka, ktorá roky bojovala s poruchou príjmu potravy, nám napísala, že sa s týmto problémom zverila iným až po vypočutí záveru tejto kázne.

Uvedomil som si však, že v našich podcastoch sme sa nikdy nedostali k diskusii o siedmej kapitole Listu Rimanom. Opisuje táto kapitola boj veriaceho Pavla alebo neveriaceho Saula? Vo vašich kázňach ste niekoľkokrát spomenuli, že je to boj veriaceho človeka, a potom ste na základe toho vyvodili určité závery. Nikdy ste však toto presvedčenie v našich podcastoch neobhajoval. Prečo sa prikláňate k názoru, že List Rimanom 7 opisuje duchovný boj veriaceho človeka?

Diskusia o texte v Pavlovom liste Rimanom 7,14-25 je o tom, či Pavol opisuje niektoré aspekty svojej kresťanskej skúsenosti, alebo či z kresťanskej perspektívy opisuje obdobie, keď bol ešte neveriaci a snažil sa dodržiavať zákon. Môj názor je, že Rimanom 7,14-25 opisuje to, čo Pavol často prežíval ako kresťan a čo často prežívame aj my. Zámerne hovorím "často prežíval", pretože nechcem vzbudiť dojem, že je to trvalá kresťanská skúsenosť.

Avšak aj veľmi dobrí priatelia sa v tejto otázke nemusia zhodnúť. Môžem vymenovať niekoľkých naozaj dobrých priateľov, ktorí so mnou v tejto otázke nesúhlasia. Mám týchto bratov rád a nepovažujem tento rozdiel v názoroch za dôvod na akékoľvek prerušenie vzťahu alebo spoločenstva.

Dôvod rozdielnosti názorov

Rozdielnosť názorov v tejto otázke existuje preto, lebo Pavol na jednej strane hovorí: "Podľa vnútorného človeka radostne súhlasím s Božím zákonom" (Rim 7,22) . Je ťažké si predstaviť, že Pavol tu opisuje sám seba predtým, ako sa stal kresťanom. To je môj názor.

Na druhej strane hovorí: "Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu" (Rim 7, 14). A ďalej: "Nerobím, čo chcem, ale robím, čo nenávidím" (Rim. 7,15). Brat, ktorý so mnou nesúhlasí, by namietol: "Či by kresťan povedal niečo také? Naozaj by Pavol o sebe vyznal, že bol 'predaný do otroctva hriechu'?"

V tom je podstata problému. Uvediem deväť dôvodov, prečo si myslím, že Pavol opisuje niečo, čo z času na čas zažíval, hoci to nie je jediná skúsenosť v jeho kresťanskom živote.

1. Ja a prítomný čas
Pavlovo používanie prvej osoby a prítomného času sa najlepšie chápe tak, že hovorí o sebe a o svojom súčasnom živote ako veriaceho. V tomto texte používa zámená ja, mne alebo môj asi štyridsaťkrát, a to všetko pri vysvetľovaní svojej situácie v prítomnom čase.

"Ale ja som telesný", "nerozumiem tomu, čo robím", "robím to, čo nechcem" - celý čas používa prítomný čas. Na prvý pohľad sa teda zdá, že opisuje svoju súčasnú skúsenosť ako kresťana. Pre bežného kresťana, ako som ja, je ťažké predstaviť si, že hovorí o niečom inom.

2. Zákon vo vnútornom človeku
V tejto pasáži Pavol hovorí o Božom zákone tak, ako o ňom hovorí veriaci kresťan - nie ako neobrátený Žid. "Podľa vnútorného človeka radostne súhlasím s Božím zákonom" (Rim 7,22). Táto fráza "podľa vnútorného človeka" znie, akoby Pavol hovoril o svojom vnútornom kresťanskom živote. Nemyslím si, že pred svojím obrátením hovoril o sebe týmto spôsobom.

3. Nesúlad s minulosťou
Siedma kapitola Listu Rimanom opisuje Pavla ako konfliktného človeka, ktorého trápi Zákon, čo je v rozpore s tým, ako opisuje svoje skúsenosti predtým, ako sa stal kresťanom.

Pred svojím obrátením bol všetko iné, len nie človek, ktorý sa trápil nad akýmkoľvek zlyhaním pri dodržiavaní Božieho zákona. V prvej kapitole Listu Galaťanom a v tretej kapitole Listu Filipanom sa opisuje ako človek, ktorý horlil za Zákon. Opis v siedmej kapitole Listu Rimanom sa teda nezhoduje s tým, ako Pavol opísal svoju skúsenosť pred obrátením.

4. Viac ako padlé telo
Myslím si, že Pavol sa v siedmej kapitole Listu Rimanom opisuje spôsobom, akým sa opisuje len kresťan s vierou a Duchom Svätým.

Napríklad v liste Rimanom 7,18 hovorí: "Lebo viem, že vo mne, to znamená v mojom tele, nie je nič dobré". Ak tu Pavol opisuje svoju skúsenosť pred obrátením, prečo uvádza, že v jeho tele sa nerozhojňuje dobro?

Myslím si, že podľa Pavla je neveriaci človek iba telom. Iba kresťan je viac ako padlé telo. Má Ducha Svätého, a preto musí dodať "ktorý je v mojom tele". Je vo mne niečo dobré – a tým je totiž Duch Svätý. Vychádzam teda z toho, že Pavol tu nehovorí o sebe pred svojím obrátením.

5. Paralela s listom Galaťanom 5
V liste Galaťanom 5,17 sa Pavol vyjadruje veľmi podobne ako v Rimanom 7, ale všetci sa zhodujú v tom, že v liste Galaťanom opisuje svoju kresťanskú skúsenosť .
Píše tam:
Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.

A potom prichádza veta, ktorá znie podobne ako v liste Rimanom 7 - "aby ste nerobili, čo chcete". Toto je opis vnútorného boja kresťana.
Jazyk je tu veľmi podobný siedmej kapitole Listu Rimanom: "Nerobím to, čo by som chcel, ale robím to, čo nenávidím". Z toho usudzujem, že 7. kapitola listu Rimanom hovorí o rovnakej kresťanskej skúsenosti ako 5. kapitola listu Galaťanom.

6. Dočasne zotročený hriechom
Šiesty dôvod je odpoveďou na najsilnejší argument proti môjmu názoru . V Liste Rimanom 7, 14 Pavol hovorí: "Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu". Moji priatelia by povedali: "Naozaj by Pavol povedal, že je predaný do otroctva hriechu?" Prirovnáva sa k predanému otrokovi. Môže kresťan povedať: "Som predaný hriechu ako otrok"? Veď v liste Rimanom 6,18 sa píše: "Boli ste oslobodení od hriechu a stali ste sa otrokmi spravodlivosti".

Podľa môjho názoru Pavol nehovorí, že pre kresťana je normálne žiť v hriechu - teda byť ním neustále ovládaný a porazený -, ale že v okamihu zlyhania hriech získava prevahu, podobne ako otrok, ktorý dočasne získava moc nad človekom, ktorý mu v skutočnosti nepatrí. Myslím si to preto, lebo v Rimanom 6,12 aj v Galaťanom 5,1 Pavol varuje kresťanov, aby sa nenechali znovu podrobiť do jarma otroctva.

Kresťania sa teda môžu považovať za dočasne uväznených v hriechu. Preto si nemyslím, že tento protiargument je rozhodujúci.

7. Neveriaci nevolajú po slobode
Ďalšia námietka sa týka verša v Rimanom 7,24: "Som úbohý človek! Kto ma vyslobodí z tela tejto smrti?" .
Podľa ôsmej kapitoly Listu Rimanom telo podlieha nielen chorobe a smrti, pre ktoré vzdychá, ale aj všelijakým zlým túžbam. Ako to hovorí Pavol. Často je živnou pôdou pre hriech. Neveriaci človek nevolá po vyslobodení. V hriešnom tele sa cíti ako doma. V tomto prípade je to však nárek kresťana.

8. Slobodný od otroctva, nie od bojov
Ôsmy dôvod, ktorý uvediem, je v liste Rimanom 8,2. Myslím si, že je to veľmi silný verš: "Lebo zákon Ducha života v Kristovi Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti."

Niektorí tvrdia, že je to jasné vyhlásenie, že boj spomínaný v siedmej kapitole Listu Rimanom sa skončil, pretože slovné spojenie "zákon hriechu" je použité v Rimanom 7,23: Ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.

Osoba vo verši 23 je "väzňom zákona hriechu, ktorý je v jeho údoch". Podľa Rimanom 8,2 sme však oslobodení od zákona hriechu a smrti.

Preto niektorí usudzujú, že osoba v Rimanom 7,23 nemôže byť kresťanom, pretože podľa Rimanom 8,2 je kresťan od zákona hriechu oslobodený. Vzhľadom na všetko to , čo sme si ukázali, a vzhľadom na napomenutia v šiestej kapitole Listu Rimanom si myslím, že sloboda od zákona hriechu vôbec nevylučuje skutočnosť, že z času na čas zákon hriechu získa prevahu a my z toho musíme robiť pokánie.

Je to skutočne sloboda od hriechu, ale nie absolútna sloboda od jeho vplyvu, ktorý môžeme prekonať len bojom v sile Ducha Svätého.
9. Vyvrcholenie boja s hriechom v liste Rimanom 7.25

Siedma kapitola Listu Rimanom vrcholí veršom 25, resp. jeho prvou polovicou: "Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána." Inými slovami, kto ma vyslobodí z tohto hrozného stavu, ktorý som opísal v predchádzajúcich veršoch? Odpoveď znie: "Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána."

Často sa to interpretuje tak, že po všetkých pádoch opísaných vo veršoch 14-25 konečne nastáva pre Pavla prielom a víťazstvo. Prechádza od porazenej skúsenosti zo siedmej kapitoly k víťaznej skúsenosti kresťana z ôsmej kapitoly. Ak však Pavol uvažuje takto, druhá polovica verša 25 sa zdá byť veľmi zvláštna.

Verš 25 sa končí spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá tomuto pohľadu na veľký prielom medzi siedmou a ôsmou kapitolou, pričom kľúčová je prvá polovica verša 25. Na základe tohto pohľadu by sme očakávali víťazné vyhlásenie o tom, ako je rozdelený človek konečne zjednotený vo víťazstve a ako je úplne pod vládou Ducha. Čo však namiesto toho vidíme v druhej polovici 25. verša?

Práve to je v súlade s názorom, že siedma kapitola Listu Rimanom opisuje časté zápasy a boje kresťanov. Vidíme tu zhrnutie týkajúce sa rozpoltenosti a bojov v kresťanskom živote: "Tak teda slúžim Božiemu zákonu svojou mysľou, ale zákonu hriechu svojím telom." (Rim 7,25) Ak je Pavlovým zámerom vyjadriť, že medzi siedmou a ôsmou kapitolou je rozhodujúci zlom, potom tento výrok nesplnil tento účel.

Z týchto deviatich dôvodov sa domnievam, že odkaz listu Rim 7,14-25 by sme nemali vnímať ako všeobecný opis kresťanského života, ale ako opis sklamaní, zápasov a porážok, ktorým čelíme, keď bojujeme s hriechom.

Našim vodidlom na ceste viery by malo byť zhrnutie Pavlových myšlienok, ktoré uvádza v 8. Kapitole listu Rimanom:
A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. 2 Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti. 3 Čo bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele, 4 aby sa splnila požiadavka Zákona v nás, ktorí žijeme nie podľa tela, ale podľa Ducha.