Pokrokový kresťan

Dnes sa budeme zaoberať otázkou nášho poslucháča Dávida. Píše: "Drahý pastor John, ďakujem za vaše odpovede. Jeden môj kolega sa označuje za "progresívneho kresťana". Verí, že praktizovanie homosexuality je posvätné a ľudia, ktorí ju praktizujú, sú spôsobilí byť aj vedúcimi v cirkvi. Je tiež presvedčený, že Starý zákon je jedna veľká metafora a nemožno mu historicky veriť. Som presvedčený, že tieto názory sú úplne v rozpore s tým, čo učí Biblia. Moja otázka znie takto: Môže človek do istej miery odporovať Biblii a stále sa považovať za kresťana?

Viem, že nie je možné neomylne pochopiť celú Bibliu a že sa v mnohom mýlime. Som si istý, že sa mýlim aj ja. Existuje však hranica, ktorú nemôžeme a nesmieme prekročiť? Nakoľko "pokrokový" môže byť skutočný kresťan?"

Dovoľte mi, aby som sa najprv spolu s vami zamyslel nad niekoľkými slovami uvedenými v tejto otázke, a potom sa pokúsim dať čo najjasnejšiu a biblickú odpoveď.

Pokrokový alebo tradičný?

Pozrime sa na slovo pokrokový. Dôvod, prečo sa toto slovo začalo používať na označenie ľudí a názorov, ktoré idú nad rámec toho, čo sa historicky považuje za biblickú pravdu, nie je ten, že pokrok je sám osebe zlý. Všetci chceme vidieť posun k pravde, dobru a kráse. Dôvod, prečo slovo pokrokový nadobudlo takýto význam je ten, že poukazuje na odklon od pravdy k omylu, na odklon od biblickej svätosti k nemorálnosti.

Rád by som spomenul jednu veľmi zaujímavú a podľa mňa významnú skutočnosť. Myšlienka pokrokovosti , a dokonca aj samotné toto slovo sú obsiahnuté v Biblii.
Dozvedel som sa to len pred niekoľkými rokmi, keď som sa pokúšal o dôkladný preklad 2. listu Jána. Pozrime sa teda na 2. Jánov list 1,7-9:
Veď do sveta vyšlo mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je ten zvodca a antikrist. 8 Dávajte si pozor, aby ste nestratili to, na čom ste pracovali, ale aby ste dostali úplnú odmenu. 9 Každý, kto zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha; kto zostáva v tom učení, má aj Otca, aj Syna.
Slovné spojenie "zachádzať ďalej" je grécke slovo proagó. Mohli by sme ho teda preložiť ako "každý, kto postupuje vpred, kto je progresívny". Prečítajme si ju celú:
Každý, kto zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha;

Slovo „zachádza ďalej“ alebo „ide dopredu “ sa tu teda používa v zmysle opustenia pravého učenia. Inými slovami, človek môže opustiť kresťanskú vieru nielen tým, že sa odchýli napravo alebo naľavo, ale aj tým, že ide dopredu, nad rámec pravdy, opustí pravdu a prijme veci okolo seba - veci, ktoré nie sú v súlade s vierou, "ktorá bola raz navždy odovzdaná svätým" (Júda 3), hoci zodpovedajú duchu doby.

V Biblii teda máme dôrazné, lepšie povedané naliehavé varovanie:
Dávajte si pozor, aby ste nestratili to, na čom ste pracovali.

Dávajte si pozor na tých, ktorí sú nespokojní zo zotrvávania na jednom mieste. Biblia to vyjadruje slovami zotrvať, pevne stáť v Kristovom učení, pevne sa držať starej pravdy. Títo ľudia sú znepokojení starým, pevným, nemenným a pravdivým základom a chcú zmenu. Chcú novotu, zmenu, ktorá zodpovedá duchu doby.

Samozrejme, veľa nepodstatných vecí sa musí zmeniť v závislosti od doby a kultúry. Ale mnohé podstatné veci sa meniť nemusia a nesmú, ak chceme zostať vernými kresťanmi a nasledovníkmi nemennej pravdy.

Ovocie srdca

Druhým slovom, nad ktorým by som sa chcel zamyslieť, je slovo považovať sa. Náš poslucháč sa pýta: "Môže človek do istej miery [o tejto miere hovorí v otázke] odporovať Biblii a stále sa považovať za kresťana?" To je dobre položená otázka. Nepýta sa: "Môže človek odporovať Biblii a stále byť kresťanom?". Odpoveď na túto otázku je zložitejšia, pretože dotyčná osoba môže čoskoro robiť pokánie z dočasne deštruktívneho, nebiblického a heretického názoru. Môže tento názor prijať, byť ním uchvátený, potom sa kajať, zrieknuť sa ho a prejaviť sa ako verný kresťan. Nič z toho však teraz nemusíme vidieť. Takéto veci vidí len Boh.

Našou úlohou ako cirkvi nie je vynášať konečné, rozhodujúce a neomylné súdy o tom, kto je skutočne znovuzrodený a kto nie. Našou úlohou je určiť, kto by mal byť považovaný za kresťana - kto by mal patriť do viditeľnej cirkvi a kto by mal byť podrobený cirkevnej disciplíne alebo vylúčený z cirkvi. Tieto rozhodnutia nerobíme preto, že sme Boh, ale preto, že sme povolaní súdiť na základe toho, čo môžeme vedieť, počuť a poznať z Biblie. Boh sa pozerá na srdce, my sa pozeráme na ovocie srdca - teda na to, čomu človek verí a ako podľa toho koná.

Teraz, keď sme si objasnili slová „pokrokový“ a „považovať sa“, môžeme prejsť k odpovedi. Áno, existuje hranica, ktorú keď človek prekročí, môže sa právom označiť za nekresťana, hoci kedysi tvrdil, že je kresťan. Môže to byť kvôli nejakému správaniu, z ktorého nečinil pokánie, alebo kvôli presvedčeniu, ktoré podľa Biblie vylučuje spasenie.

Čas odísť

Zamyslime sa nad jedným z príkladov, ktoré uvádza náš poslucháč. Jeho kolega verí, že praktizovanie homosexuality je sväté a ľudia, ktorí ju praktizujú, sú spôsobilí byť vedúcimi v cirkvi. To vyvoláva dve otázky. Po prvé, či praktizovanie homosexuality bez pokánia nestavia človeka do pozície, v ktorej by nemal byť považovaný za kresťana. Po druhé, či človek, ktorý považuje praktizovanie homosexuality ako dobré a Bohu milé, hoci ju sám nepraktizuje, by mal byť tiež považovaný za kresťana.

Poviem vám jeden príbeh. V júni 2002 synoda anglikánskej diecézy Vancouver v Kanade poverila svojho biskupa, aby zorganizoval bohoslužbu, na ktorej sa mali požehnať zväzky osôb rovnakého pohlavia. J. I. Packer, dlhoročný člen tejto denominácie, ktorý je už s Pánom, z tejto bohoslužby odišiel. Je ťažké si to predstaviť, pretože to bol kresťan so skutočným milujúcim srdcom. Pre mňa je ťažké predstaviť si J. I. Packera, ako vstane a na znak nesúhlasu odíde z takéhoto stretnutia. A som presvedčený, že sa to ani nedá nazvať bohoslužba.

V januári 2003 J.I . Packer napísal pre Christianity Today článok s názvom Prečo som odišiel. Uvádza v ňom:

Prečo som odišiel spolu s ostatnými? Pretože toto rozhodnutie v konečnom dôsledku popiera Kristovo evanjelium, odmieta autoritu Písma, ohrozuje spásu spoluveriacich a zbavuje cirkev jej Bohom danej úlohy byť stĺpom a oporným pilierom Božej pravdy.

Prečo povedal, že požehnávanie homosexuálnych zväzkov popiera evanjelium? Ako to vysvetľuje vo svojom článku, dôvodom je pasáž z 1. Kor 6,9-10, ktorá znie:
Neviete vari, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, 10 ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

Ježišovo evanjelium - Ježišova smrť za hriešnikov - má ľudí zachrániť pre Božie kráľovstvo, nie im odoprieť Božie kráľovstvo. Keď teda oslavujete a schvaľujete skutky, ktoré ľudí držia mimo Božieho kráľovstva, idete proti evanjeliu; vediete ľudí k hriechu, za ktorý Ježiš zomrel, aby ich zachránil. To je popieranie evanjelia. V podstate ľuďom hovoríte: "Ježiš nezomrel za tento hriech. Nie je potrebné zaň zomrieť. Je to krásne, nie je to odsúdeniahodné."

Duše v nebezpečenstve

Takže to beriem tak, že človek, ktorý zotrváva v cudzoložstve, krádeži, chamtivosti, praktizovaní homosexuality atď. bez pokánia, ako aj človek, ktorý oslavuje niekoho sebapoškodzujúce správanie, nemal by byť považovaný za kresťana a mal by byť podrobený disciplíne Cirkvi.

Mal by byť vylúčený z viditeľnej cirkvi v nádeji, že závažnosť jeho činu ho privedie k pokániu a tak obnoví svoj vzťah s Kristom a spoločenstvom cirkvi.

Na záver uvediem jednu zásadu. Jedným z usmernení, ktoré nám pomôžu určiť, ktoré skutky patria do tejto kategórie, je zistiť, či existujú biblicky podložené dôkazy, že tieto skutky nie sú v súlade s evanjeliom. Ak tomu tak je, vhodnejšie je nepovažovať jeho zástancu za skutočného kresťana.