Ako sa nechať viesť Bohom

Ako sa môžem nechať viesť Bohom v mojich každodenných rozhodovaniach? Viem, že On je môj pastier. On ma vedie. Ale ako viem, či ho nasledujem?

Toto je veľmi dôležitá otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. John Piper sa ňou často zaoberal vo svojej kazateľskej praxi, keď kázal na svoje obľúbené žalmy. Jedným z nich bol, samozrejme, Žalm 23. " Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba.2 Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. 3 Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre svoje meno.

Mal som 22 rokov, keď som si prvýkrát všimol verš z tohto žalmu. Samozrejme, že som ho poznal, ale dovtedy som ho tak nevnímal. Verš 3 hovorí: "On obnovuje moju dušu, pre svoje meno ma vedie po správnych cestách." Až do seminára som si nikdy nevšimol slovné spojenie "pre jeho meno". Samozrejme, že som to videl. Čítal som tie slová, ale človek môže stokrát čítať vety v Biblii a nikdy sa nezamyslí nad tým, čo naozaj znamenajú.

Otvor mi oči, aby som videl

V stredu som navštívil jednu moju známu krátko pred jej operáciou. Mala operované oko a celé ho mala obviazané. Prečítal som jej Žalm 119, 17-18:
Rob dobre svojmu sluhovi, aby som žil a zachovával tvoje slovo! 18 Otvor mi oči, aby som videl divy tvojho zákona!

Spýtal som sa jej: Jednou z najlepších vecí, ktoré má človek so zdravými očami, je schopnosť čítať Bibliu, nemyslíte? A je tu ešte jeden pár očí, ktoré nám dal Boh, mám pravdu?

Apoštol Pavol ich nazýva očami srdca a v prvej kapitole listu Efezanom sa modlí, aby ich oči srdca boli osvietené. Myslím, že o tom hovorí Žalm 119: 'Otvor mi oči, aby som videl zázraky tvojho zákona'."

Skrátka, táto veta v Žalme 23 mi predtým nepripadala zvláštna. Vôbec som si ju nevšimol. A zrazu som si to uvedomil - "pre jeho meno ma veď po správnych cestách". Myšlienka, že Boh ma možno už od detstva vedie k správnemu konaniu pre svoje meno, ma predtým nikdy nenapadla. Jednoducho som túto frázu vždy prehliadal. Nikdy som sa nad ňou nezamyslel, hoci som ju čítal stokrát.

Preto by som sa na ňu chcel na chvíľu zamerať, ale skôr než sa k nej dostaneme, mali by sme sa pozrieť na to, čo nasleduje za ňou - "viesť po správnych cestách". Ako to Boh robí?

Ako nás Boh vedie?

Môžeme si, samozrejme, predstaviť pastiera, ktorý vedie svoje ovce palicou alebo na ne volá. "Moje ovce počujú môj hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú." Keď však prejdeme od metafory oviec a pastiera k nášmu každodennému životu, pýtame sa: "Ako nás Boh vedie po správnych cestách?" Musíme trochu premýšľať a hľadať v Písme.

Nikdy som nezažil, že by sa mi Boh zázračne zjavil na nejakom rázcestí. Nikdy som nevidel ohnivý oblak alebo oblačný stĺp ako Izraeliti na púšti. Nikdy som nepočul počuteľné slovo, o ktorom by som vedel, že ho povedal Boh. Veľa ľudí opisuje niečo podobné a možno nie som vnímavý, ale nikdy som nič podobné nezažil. Nezažil som, že by mi Boh nejakým jasným spôsobom ukázal, že je to tak a nie inak, ani som nepočul hlas. Môj učiteľ na univerzite vo Wheatone mi povedal, že raz, keď sa holil, počul hlas, ktorý mu povedal: "Choď z Bostonu do Wheatonu." Vtedy som si uvedomil, že to hovorí Boh.

Boh môže takto konať, ak chce. Ale vo vzťahu ku mne a k väčšine ľudí to nerobí. Vedie nás iným spôsobom. Myslím, že si môžeme vziať príklad z Dávidových slov v Žalme 119,105: "Tvoje slovo je lampou mojim nohám, je svetlom na mojej ceste." V tom istom žalme sa v deviatom verši hovorí: "Ako si má chlapec udržať čistú cestu? Zachovávaním tvojho slova."

Takže čiastočná odpoveď na otázku: "Ako nás Boh vedie po správnych cestách?" je takáto: Boh nám o týchto cestách veľa zjavil. Opísal, aké sú tie správne cesty, a povzbudzuje nás, aby sme po nich kráčali a tak ho poslúchali. Dávid to určite robil, pretože často hovoril o rozjímaní nad božím Slovom dňom i nocou.

Prečo Biblia nestačí

To je však len čiastočná odpoveď. Samotná Biblia nás neudrží na správnej ceste. Bez ohľadu na to, aká je Biblia úžasná a ako by sme bez nej boli úplne stratení, sama o sebe nestačí z dvoch dôvodov.

Po prvé, v živote robíme mnoho rozhodnutí, ktoré nám Biblia výslovne neprikazuje robiť - stovky malých rozhodnutí a niekoľko závažných rozhodnutí, ktoré Biblia vôbec nerieši. Koľko detí mať, kam poslať dieťa do školy, aké zamestnanie prijať - stovky drobných vecí, o ktorých musíme rozhodovať každý deň. Nechceme ich prehliadať a hovoriť: "To sa netýka kresťanského života. Budem sa rozhodovať len sám za seba. Kresťanstvo je o niečom inom." Avšak Boh má so všetkými týmito rozhodnutiami niečo spoločné, hoci Biblia nám nedáva výslovné pokyny pre každé z týchto malých rozhodnutí. Chceme kráčať po správnych cestách a robiť správne rozhodnutia - bez ohľadu na to, či o nich Biblia výslovne hovorí alebo nie.

Druhý dôvod, prečo nám samotná Biblia nestačí na to, aby sme kráčali po správnych cestách, je tento: Kráčať po správnej ceste znamená robiť správne veci so správnym postojom alebo správnou motiváciou. Nie je to len telesný úkon. Je to aj správny postoj k okolnostiam. Keď čítame nejaké slová, nie vždy zmenia naše postoje.

Môžete si stokrát prečítať v Biblii, aké máte mať postoje, a nič sa nezmení. Do hry musí vstúpiť niečo iné, a pravdepodobne preto Dávid povedal, že Boh nás vedie po správnych cestách, a Pavol povedal, že "všetci, ktorí sú vedení Božím Duchom, sú Božími synmi". Nepotrebujeme len vonkajšie zjavenie, t. j. Bibliu, potrebujeme vnútornú premenu prostredníctvom Ducha Svätého. Potrebujeme vedenie Slovom a Duchom zároveň.

Obnovená Kristova myseľ

Pavol v liste Rimanom 12, 2 uvádza tieto veľmi známe slová:
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania "A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premieňajte sa obnovou svojej mysle..." Prečo? "

... aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.

Inými slovami, niečo sa musí stať vo vašom srdci, vaše postoje a pocity sa musia zmeniť. Inak nebudete vedieť, ktorú z mnohých ponúkaných možností si vybrať, pretože nebudete schopní rozoznať, čo z toho je Božia vôľa.

Biblia je teda prostriedkom na dosiahnutie tejto obnovenej mysle a Duch používa Slovo na formovanie našich myšlienok a emócií, takže aj keď v Písme nie je výslovný príkaz pre to či ono rozhodnutie, pred ktorým stojíte, môžete zvážiť všetky možnosti s Kristom obnovenou mysľou. Pavol hovorí: "Máme Kristovu myseľ." A keď urobíte nejaké rozhodnutie a neskôr sa obzriete späť, nepoviete si: "Aký som mal dobrý nápad. Skôr vyznávate: "Ďakujem ti za tvoje slovo, ktoré vnieslo do môjho života poznanie, a za tvojho Ducha, ktorý usmernil moje emócie a priority, takže som sa rozhodol podľa teba." Zásluhu za toto vedenie má len Boh. Z toho vyplýva, že som bol celý život vedený k tomu, aby som dňom i nocou rozjímal o Slove a neustále sa modlil, aby vo mne pôsobil Duch Svätý.

K Biblii nemožno pristupovať príliš intelektuálne. Nemôžete ani príliš zduchovňovať svoju osobnú skúsenosť s Bohom. Nie je to buď - alebo, oboje je dôležité. Viem to z vlastnej skúsenosti. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú, ale úžasným spôsobom sa dopĺňajú.