Ako si ctiť rodičov

Svojich rodičov mám veľmi rád a vážim si ich. Ale nie všetci rodičia sú takým požehnaním. Preto sme na túto tému dostali niekoľko podobných otázok od poslucháčov, ktorí zápasia s otázkou, ako si ctiť svojich rodičov. Mnohí ľudia v tom nemajú jasno. Keď vyrastieme, vidíme chyby svojich rodičov jasnejšie. A keď prechádzame z dospievania do dospelosti, ich autorita slabne. Náš vzťah k nim sa mení. To vedie k celému radu otázok, ako je napríklad táto: Ako si môžeme ctiť svojich rodičov, keď si ich nevážime? Jeden anonymný poslucháč vo veku dvadsať rokov to vyjadril mimoriadne jasne a stručne: "Pastor John, moja otázka je celkom jednoduchá: Ako si môžem ctiť svojich rodičov, keď si ich nevážim? Musím si ich vážiť, aby som si ich mohol ctiť?"

Nemyslím si, že je veľký rozdiel medzi slovami ctiť a vážiť si . Vážiť si niekoho najčastejšie znamená vnútorne hodnotiť niečí charakter, zatiaľ čo úcta zahŕňa rôzne prejavy, ktoré vyplývajú z ich ocenenia - či už slov alebo činov.

Myslím, že otázka znie: Ako si máme ctiť alebo vážiť svojich rodičov, keď sa správajú neúctivo a odsúdeniahodne, a nečinia pokánie? Táto otázka je kľúčová nielen preto, že všetci kresťania sa musia zaoberať Ježišovým príkazom z Matúšovho evanjelia 19,19: "Cti svojho otca a matku" - hoci tisíce ľudí majú rodičov, ktorí sa neustále správajú neúctivo a odsúdeniahodne -, ale aj preto, že rovnakému problému čelíme aj vo vzťahoch s inými ľuďmi. V 1. Liste Petra 2, 17 sa píše: "Cti všetkých" - nielen rodičov, ale všetkých ľudí - "miluj bratov, boj sa Boha, cti kráľa". Na svete je veľa zlých ľudí, ktorí celý život robia opovrhnutiahodné veci, odmietajú Boha, umierajú s hlbokou nenávisťou k ľuďom a zdá sa, že na nich nie je nič chvályhodné.

Sedem dôvodov, prečo prejavovať úctu

Keď som uvažoval nad otázkou, ako prejavovať úctu neúctivým ľuďom, najviac mi pomohlo zistenie, že v Novej zmluve existuje najmenej sedem vzájomne súvisiacich dôvodov, prečo si niekoho uctiť. A tieto dôvody na prejavenie úcty ľuďom si vždy vyžadujú rôzne spôsoby prejavenia úcty. Ak ich vezmeme do úvahy všetky, niektoré z nich môžeme uplatniť na rešpektovanie rodičov, ktorí sa správajú hanebne alebo zle, bez toho, aby sme prekrúcali význam tejto pasáže. Tu je teda sedem novozmluvných, vzájomne súvisiacich odôvodnení, prečo niekomu prejavovať úctu.

1. Boží obraz

Po prvé, sme povinní prejavovať úctu ľuďom jednoducho preto, že sú stvorení na Boží obraz. Mali by sme sa k nim správať inak ako k zvieratám. Napríklad apoštol Jakub píše:
Všetky druhy divej zveri aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, 8 ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nemôže skrotiť. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi a ním preklíname ľudí, stvorených na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! (Jak 3, 9-10).

Inými slovami, už samotná skutočnosť, že ľudia sú stvorení na Boží obraz, na Božiu podobu, by v nás mala vzbudzovať určitý druh úcty. Keď sa ma moji študenti pýtali: "Ako prejaviť úctu pedofilovi, sexuálnemu násilníkovi, vrahovi alebo človeku zodpovednému za vraždu?", jedna z mojich odpovedí znela: „ Nezabijete ho ako zatúlaného býka, ktorý poklal vášho suseda, tak ako je to napísané v 2. Knihe Mojžišovej: „Ak býk tak pokole muža alebo ženu, že zomrú, býk sa musí ukameňovať a jeho mäso sa nesmie jesť. Majiteľ býka však nepodlieha trestu. (2 Moj 21,28-32). Človek sa musí dostať pred riadny súd, pretože je to ľudská bytosť, nie zviera. Je to istá forma úcty, aj keď po súde v niektorých krajinách môže nasledovať poprava.

2. Prirodzené vzťahy

Úcta súvisí aj s prirodzenými vzťahmi ustanovenými Bohom. Mám na mysli "cti svojho otca a svoju matku", pretože to je prirodzený vzťah, ktorý ustanovil Boh. Úcta v tomto prípade nie je založená na dobrých vlastnostiach rodičov, ale na tom, ako Boh veci ustanovil. Zahŕňa úctu založenú na veku: "Skôr než ti vyrastú šediny, cti si starca a boj sa svojho Boha. Ja som Pán" (3. kniha Moj 19, 32).

3. Bohom ustanovená autorita

Ďalší druh úcty sa vzťahuje na Bohom ustanovenú autoritu. Prekrýva sa s predchádzajúcim bodom, ale v tomto prípade nie je základom prirodzený poriadok. Pokiaľ ide o svetskú sféru, Peter hovorí: " Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte." (1. Petra 2, 17) Pokiaľ ide o cirkev, Pavol v 1. Tesal. 5, 12 uvádza: "Naliehavo vás, bratia, prosíme, aby ste si vážili tých, ktorí pracujú medzi vami, ktorí sú vašimi predstavenými v Pánovi." (1 Pt 2, 17) Inými slovami, vo svetskej správe existuje Bohom ustanovená autorita, aj v cirkvi Bohom ustanovená autorita a zároveň existuje osobitný druh úcty, ktorú by sme mali ľuďom preukazovať na základe úcty k ich úradu, do ktorého ich postavil sám Boh.

4. Záslužná práca.

Ľuďom by sme mali prejavovať úctu aj preto, že ich práca je záslužná. V 1. Tesaloničanom 5,13 Pavol hovorí cirkvi: "  Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. 13 Majte ich vo veľkej láske pre ich dielo! Žite jeden s druhým v pokoji!

Inými slovami, samotná práca je hodnotná a hodná nášho uznania.

5. Ustanovená služba

Je zaujímavé, že v 1. liste Tesaloničanom Pavol spája milovanie vedúcich cirkvi, ktorí dobre vykonávajú svoju prácu, s prejavovaním úcty. Prečítajme si ešte raz 13. verš: "Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo pracujú medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás."

Inými slovami, ide o druh úcty alebo rešpektu, ktorý je založený nielen na kvalite ich práce, ale aj na láske k tým, ktorí nám slúžia.

6. Slabosť

Určitý druh úcty máme prejavovať aj voči slabým. Peter to spomína, keď hovorí o vzťahu medzi mužmi a ženami v 1. Liste Petra 3, 7 sa píše:  Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou, a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách.

Inými slovami, kresťanskou odpoveďou na slabosť nie je vykorisťovanie, zosmiešňovanie alebo zneužívanie, ale úcta.

7. Kresťanská milosť

Tento druh úcty je azda najdôležitejší, pretože sa vzťahuje výlučne na kresťanov. Je to druh úcty, ktorú prejavujeme ľuďom bez ohľadu na ich dobré vlastnosti, postavenie, povesť, vážnosť alebo nedostatky. K danej osobe sa správame ako k úctyhodnej a hodnej našej služby.

Pavol hovorí, v liste Filipanom 2:3-5 , že tento druh prejavu úcty má korene v Kristovom zmýšľaní, a jeho obete na kríži:
Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:  6 On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, 7 ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. 8 Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. 

Tak dávame úctu aj ľuďom, ktorí si ju nezaslúžia. Správame sa k nim lepšie, ako si zaslúžia. Zaujímame voči nim postoj sluhov. Takto ich istým spôsobom povyšujeme, akoby boli hodní našej služby, hoci v skutočnosti nie sú. Dobrovoľne im prejavujeme úctu, ktorá sa nazýva milosť. Takto sa vo vzťahu k nám správal Kristus, ktorý sa za nás obetoval - prejavoval nám úctu, akoby sme jej boli hodní, hoci nie sme.

Komu česť, tomu česť.

Žiadny z týchto siedmich dôvodov, prečo vzdávať ľuďom česť, nás nemá viesť k pokryteckému zmýšľaniu, keď považujeme nehodných ľudí za čestných a opovrhnutia hodných ľudí za chvályhodných. Biblia od nás nežiada, aby sme žili v klamstve.
Zhrňme to nasledovne:
1. Niektoré prejavy úcty sa zakladajú na Božom obraze,
2. niektoré sú založené na medziľudských vzťahoch, ktoré ustanovil Boh,
3. niektoré sú založené na autoritách, ktoré ustanovil Boh,
4. niektoré sú založené na hodnotnej práci, ktorú vykonávajú iní,
5. niektoré sú založené na našich láskyplných vzťahoch,
6. niektoré sú založené na slabosti druhého,
7. niektoré sú úplne dobrovoľné a ukazujú druhým slobodu Božej milosti.

Myslím si, že z týchto siedmich dôvodov sa aspoň štyri, možno až šesť, vzťahujú na rodičov, ktorí žijú zahanbujúcim spôsobom. Premýšľajte, ktoré z nich sa vzťahujú na vašu situáciu.