Nemám duchovné dary

Dnes sa budeme zaoberať otázkou od našej poslucháčky, ktorá tvrdí, že nemá žiadne duchovné dary. Vôbec žiadne.

Prečítajme si, čo píše: "Dobrý deň, pastor John. Som kresťankou už dvanásť rokov, ale zdá sa, že nemám žiadne duchovné dary. Cítim sa ako hriešna troska bez akéhokoľvek obdarovania. Znamená to, že vo mne neprebýva Duch Svätý? Ako môžem objaviť svoje povolanie a naplniť slová z 1. listu Petra 4,10?" Píše s tam:
Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.

Myslím, že pre našu poslucháčku Sáru mám dobré správy, ale najprv ju musím pred niečím varovať. Hovorí: "Cítim sa ako hriešna troska bez obdarovania." Medzi obdarovaním a hriechom je zásadný rozdiel. Keby naozaj nemala nejaký dar - čo si nemyslím -, nebol by to vážny duchovný problém. Boh nás nesúdi podľa toho, či máme alebo nemáme nejaké obdarovanie. Ale byť hriešnou troskou je obrovský problém. Boh naozaj súdi hriech. Nenávidí hriech. Ak upadneme do hriechu, je to veľmi naliehavý problém. Sára, bojuj s ním zo všetkých síl - zo všetkých síl, ktoré ti Boh dal. Umŕtvuj hriešne postoje, slová a skutky mocou Ducha Svätého, spoliehaj sa na Božie zasľúbenia a dôveruj Bohu, že ti prinesie väčšie potešenie, než by ti prinieslo akékoľvek hriešne potešenie. Toto je moje varovanie.

Teraz prejdime k tomu hlavnému, čo Sáru trápi. Možno trochu preháňa. Dúfam, že je to tak. Hovorí: "Zdá sa, že nemám žiadny duchovný dar. Znamená to, že vo mne neprebýva Duch Svätý? Ako môžem objaviť svoje povolanie a naplniť odkaz 1. listu Petra 4,10?"

Každý má dar

V prvom rade treba povedať, že Sára má duchovné dary. Verím, že Sára je kresťankou, ako sama hovorí už dvanásť rokov. Budem predpokladať - a myslím, že je to správny predpoklad -, že je dcérou živého Boha skrze vieru v Krista. Viem, že má duchovné dary, pretože Boh to povedal vo svojom Slove.

Napríklad v 1. Petrovom liste 4,10 sa nepíše: "Darmi milosti, ak ich niekto dostane, nech nimi slúži...". Nie, hovorí niečo iné: " slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal." A v 1. Liste Kor 12, 7 Pavol píše: "Každému je daný prejav Ducha na spoločný úžitok." Nehovorí "niektorým je daný prejav Ducha", ale "každému je daný prejav Ducha na spoločný úžitok".

Tretím dôkazom je skutočnosť, že každý kresťan je súčasťou Kristovho tela. Každý je teda uchom, okom, obočím, nohou, prstom, zubom alebo jazykom. Pavol hovorí o každom kresťanovi, keď v dvanástej kapitole Listu Rimanom hovorí:

Ako máme v jednom tele mnoho údov, ktoré však nemajú rovnakú funkciu, tak aj my, hoci je nás mnoho, sme jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme údmi jeden druhého. (Rimanom 12,4-5)

Každý úd tela má svoju úlohu.

Z týchto textov vyvodzujem uzáver, že byť kresťanom znamená byť členom Kristovho tela a byť členom Kristovho tela znamená mať v tele úlohu, ktorá je pre telo dôležitá. Nemusí byť výrazná, ale je dôležitá. Pavol sa snaží uistiť, že žiadny kresťan, bez ohľadu na to, ako bezvýznamný sa môže cítiť, je súčasťou tela. Myslím si, že táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá pre Sárinu otázku. Pavol hovorí:

Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15 Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? 16 A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel. (1 Kor 12, 15 - 16. 18)

Žiadne bezvýznamné údy

Myslím, že tieto slová sa takmer dokonale vzťahujú na Sáru, aby jej pomohli nezúfať nad svojou úlohou v Kristovom tele. Títo ľudia v Korinte, ktorých Pavol spomína, sa pozerali na svoju slabosť a cítili sa úplne bezvýznamní, pretože neboli ako ostatní. Nemali dary ako ostatní. Neboli uchom, ale iba prstom.

Zaujímalo by ma, ako by Sára odpovedala, keby sa jej niekto opýtal, či sú ľudia s vážnymi duševnými poruchami súčasťou Kristovho tela, keď majú jednoduchú vieru v Krista. Myslím, že by odpovedala "áno". A Pavol tu hovorí niečo úžasné, čo sa podľa mňa vzťahuje na tento extrémny prípad rovnako ako aj na Sáru.

Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, 23 a tým údom tela, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, 24 zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, 25 aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. (1 Kor 12, 22 - 25).

Pavol dokonca tvrdí, že dar niektorých ľudí v Kristovom tele spočíva v tom, že aj slabí sú potrební, aby im ostatní mali možnosť prejavovať osobitnú starostlivosť. Pochybujem, že to je prípad Sáry. Spomínam to preto, aby o Kristovom tele rozmýšľala inak a možno nemala také očakávania ohľadom duchovných darov, ktoré v nej vyvolávajú pocit nedostatočnosti.

Snaha o lásku

Rád by som sa venoval ešte jednej otázke, ktorú Sára položila: "Ako môžem objaviť svoje povolanie a naplniť odkaz 1. listu Petra 4,10?".

Inými slovami, aký ďalší krok by mala podniknúť? Myslím, že kľúč k odpovedi na túto otázku nájdeme v spomínanom 1. Petrovom liste. Píše sa tu:
Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.

Na základe tohto verša môžeme duchovné dary definovať jednoducho ako výsledok našej skúsenosti s Božou milosťou, ktorá sa prejavuje prostredníctvom našej osobnosti. Alebo inak povedané, obraciame sa od seba k Božej milosti, aby nás použila. Potom sa prostredníctvom Božej milosti snažíme milovať druhých a zjavovať im túto milosť, aby Božia milosť prúdila cez nás prostredníctvom našej osobnosti, ktorú nám Boh daroval, akýmkoľvek spôsobom, ktorý nám pripadá prirodzený.

A tento spôsob prejavovania lásky sa pravdepodobne ukáže ako Božie požehnanie, ako dar. Túto myšlienku podporuje aj úryvok z Listu Rimanom 12, 6 - 8, kde Pavol nazýva niektoré celkom obyčajné veci duchovnými darmi, napríklad: "Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto vedie, nech je horlivý. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne".

Takže, Sára, nesnaž sa objaviť svoj dar. Viem, že to znie nelogicky, preto to zopakujem: nesnaž sa objaviť svoj dar, ale snaž sa milovať ľudí kvôli Kristovi. Prejavuj im lásku spôsobmi, ktoré sú pre tvoju osobnosť prirodzené. Myslím si, že tak objavíš svoje poslanie a naplníš odkaz 1.lisu Petra 4,10.