Čo sú cirkevné tradície

Potrebujeme cirkevné tradície? A čo sú vlastne cirkevné tradície? Náš poslucháč píše: "Dobrý deň, pastor John. Čo presne myslí apoštol Pavol pod slovom 'tradície' v 2. Liste Petra 2:1? , alebo v liste Tesaloničanom 2,15? Myslia sa tým apoštolské tradície, historické cirkevné tradície alebo nejaký iný druh tradície?"

Povedal by som, že toto je dobrá otázka. Dáva nám príležitosť zaoberať sa niečím, čím sme sa doteraz nezaoberali, aspoň nie cielene. Ako by sme mali ako kresťania uvažovať o tradícii? Určite je dobré začať 2. Listom Tesaloničanom 2,15, Pavlom a apoštolmi, ale nemali by sme zanedbávať ani Ježiša Krista. K tomu sa ešte dostaneme.

Zachovávajte tradície

Najprv začnem analýzou samotného slova, aby sme si stanovili jasnú definíciu. Slovo tradícia sa skladá z dvoch slov: tra, čo znamená "naprieč" alebo "pozdĺž", a dice, ktoré pochádza z latinského slovesa "dávať". Spolu by teda tieto slová znamenali "odovzdávať ďalej" alebo "odovzdávať" z jednej generácie na druhú.
To je dôležité nielen v rámci jazyka. V 2 Tesaloničanom 2,15 - v texte, na ktorý sa poslucháč pýta - Pavol používa pre tradíciu grécke slovo, ktoré má tiež dve časti: paradosis. Para, podobne ako latinské tra, znamená "naprieč" alebo "pozdĺž" a dosis znamená "dar". Grécky výraz má teda rovnaký význam ako slovenský. Čo vlastne znamená tradícia alebo paradosis? A prečo Pavol používa toto slovo?

Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa naučili, či naším slovom, či listom. (2 Tes 2:15)
Povedal by som, že 2 . list Tesaloničanom 2,15 je výborný verš na úvod skúmania novozmluvného chápania tradície. Prečo tu Pavol použil toto slovo? Hovorí: "Stojte pevne a držte sa podania, v ktorom ste boli vyučovaní." Prečo nepovedal: "Stojte pevne a držte sa učenia", "pravdy" alebo "prikázaní, ktorým ste boli vyučovaní"? Prečo používa slovo podanie-tradícia?

Služobníci zjavenej pravdy

Zdá sa, že Pavol chce poukázať na to, že jeho učenie je v súlade s učením, ktoré bolo pred ním - konkrétne s učením Ježiša a ostatných apoštolov. Slovo tradícia tu používa preto, aby nám dal najavo, že nechce, aby sme ho vnímali ako samoľúbeho a ľstivého apoštola, vodcu sekty, ktorý sa vydal na vlastnú päsť založiť nové náboženstvo. Skôr chce byť vnímaný ako verná súčasť väčšej skupiny učiteľov s koreňmi pevne zapustenými v najvyššej autorite Ježiša a jeho slova, ktoré bolo hlásané už pred ním.

Z tohto textu vyplýva, že tradícia má veľkú hodnotu, pretože nás chráni pred novotami, ktoré pochádzajú od svojvoľných jednotlivcov a nemusia byť v súlade s tým, čo Júda nazýva vierou, "ktorá bola raz navždy zverená svätým" (Júda 3).

Inými slovami, tradícia vyjadruje predovšetkým to, že existuje niečo také ako pravda. Existuje niečo, s čím by sa naše vyjadrenia mali stotožňovať, čomu by mali zodpovedať, alebo s čím by mali súhlasiť. Tradícia od nás vyžaduje pokoru a vyznanie, že nie sme pôvodcami pravdy.

Múdrosť a správny pohľad na realitu nezačínajú u nás. Sme služobníkmi reality, ktorá je mimo nás, ktorej nie sme pôvodcami. Jej pôvodcom je Boh. Je stelesnený v osobe Pána Ježiša. Je inšpirovaná ústami apoštolov. Ak je niekto, dokonca aj apoštol, kto hlása inú pravdu ako tú, ktorá je v súlade s Kristom, jeho slovom a jeho apoštolmi, "nech je prekliaty", ako hovorí Pavol v liste Galaťanom 1, 8.

Myslím si, že toto je hlavný dôvod, prečo Pavol používa slovo tradícia v 2. liste Tesal. 2,15 - totiž, že existuje niečo také ako pravda a nepochádza zo mňa. Ja som jej služobník, nie jej pôvodca. Veriť v tradíciu v tomto zmysle je teda znakom pokory a vernosti tomu, čo je pravdivé.

Tradícia prijatá a odovzdávaná

Teraz by som rád spomenul jeden príklad toho, čo Pavol označuje ako tradíciu. Je to ohlasovanie evanjelia. V 1. liste Kor. 15, 1 - 3 uvádza:

Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate 2 a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy,

Týmito dvomi slovami Pavol hovoril o tradícii: "Niečo som dostal a odovzdal som vám to." Inými slovami, pokiaľ ide o evanjelium, žiadny apoštol nie je povolaný vytvárať niečo nové. Je povolaný byť verný. Evanjelium nie je informácia, ktorú by si vymyslel. Je to skutočnosť, ktorá ho presahuje. Jeho úlohou je zachovávať ho, ohlasovať ho, odovzdávať ho ďalším generáciám. V tom spočíva veľká hodnota a veľká potreba tradície.

Jednota evanjelia

Niektorí poslucháči si možno spomenú na text z Listu Galaťanom 1, 11 - 12, ktorý sa s týmto zdanlivo nezlučuje. Tam sa píše:
Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka. 12 Ja som ho totiž neprevzal, ani som sa mu nenaučil od človeka, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista.

Znie to ako opak pätnástej kapitoly 1. listu Korinťanom, ale nie je to v rozpore s ňou.

Prvá a druhá kapitola listu Galaťanom sa zaoberajú pravosťou Pavlovho apoštolstva. Bol skutočne poverený zvestovať evanjelium vzkrieseným Kristom? Bol priamym príjemcom Božieho zjavenia, alebo sa apoštolom len robil a podobne ako ostatní učitelia bol úplne závislý od ľudskej tradície? Som závislý od tradície - konkrétne od Nového zákona, ktorý je tradíciou inšpirovanou Bohom. Pavol odpovedá: "Nie som závislý od Petra, Jakuba ani Jána, ale som s nimi v zhode, pokiaľ ide o evanjelium."

Obe skutočnosti sú kľúčové - Pavlova nezávislosť a Pavlova jednota s apoštolmi. "Navštívil som Petra," hovorí, "nie preto, že by som nemal osobné zjavenie od Ježiša, ale aby som Petrovi a všetkým ostatným dokázal, že sme na jednej lodi. Hlásame to isté evanjelium. Existuje iba jedna apoštolská pravda a my sme v nej zjednotení" (pozri Gal 1, 11 - 2, 10).

Nebezpečenstvo tradície

V súvislosti s tradíciou by som chcel spomenúť ešte jednu dôležitú vec. Tak ako existuje dobrá tradícia, ktorá odráža skutočnosť a zachováva pravdu, existuje aj zlá tradícia, ktorá skresľuje skutočnosť a presadzuje len ľudský názor, akoby to bola autorita - názor, ktorý často ruší pravú tradíciu - Božie slovo.

To je zrejmé aj z Ježišových slov farizejom v Matúšovi 15,3:
On im odpovedal: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?

Potom im dáva príklad, čo tým myslí. Nakoniec hovorí:
Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí." (Mk 7, 13).

Pavol sám bol pred svojím obrátením úplne oddaný práve týmto tradíciám, ktoré rušia Božie slovo. V liste Galaťanom 1, 14 hovorí:

V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov zo svojho rodu, lebo som viac horlil za podanie svojich otcov.
Pavol v tejto horlivosti za tradície väznil a zabíjal kresťanov. Je teda jasné, že samotná tradícia môže byť veľmi nebezpečná.

Dovoľte mi uviesť ešte jeden príklad falošnej tradície. Pavol píše v liste Kolosanom 2,8:
Dajte pozor, aby vás niekto nepriviedol do otroctva prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Kristovi.

Každú tradíciu teda treba posudzovať podľa toho, či je v súlade s učením Krista.

Podstatou je, že ľudskú tradíciu treba posudzovať podľa tradície, ktorú nazývame Novou zmluvou, ktorá má svoje korene v Ježišovi Kristovi , jeho Slove a v apoštoloch a ich učení. Odpoveďou na otázku teda je, že v 2. Liste Tesal. 2,15 sa Pavol odvoláva na pravdu, ktorú učil Ježiš a apoštoli a ktorú sám potvrdil vo svojom Bohom inšpirovanom liste.