List Rimanom

BYŤ OSLOBODENÝ - R 8:1-4

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

V predchádzajúcej kapitole sme hovorili predovšetkým o vnútorných zápasoch kresťanov. V 7. kapitole apoštol Pavol často používa osobné zámeno JA a hriech. V 8. kapitole uvidíme, že najčastejšie bude reč o Duchu Svätom, Božej milosti, a víťazstve nad hriechom. Najskôr si ale - ako vždy, vypočujeme sprievodné verše dnešného zamyslenia:

Rimanom 8:1-4 Teraz však nie je žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, 2 lebo zákon Ducha, ktorý vedie k životu v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3 Boh urobil to, čo bolo zákonu nemožné pre ľudskú slabosť: Ako obeť za hriech poslal svojho vlastného Syna v tele, ako má hriešny človek, aby na ľudskom tele odsúdil hriech, 4 a aby tak spravodlivosť požadovaná zákonom bola naplnená v nás, ktorí sa neriadime svojou vôľou, ale vôľou Ducha.

Na prvý pohľad vidíme, že medzi 7. a 8. kapitolou Pavlovho listu Rimanom je rozdiel. V 7.kapitole Pavol hovorí, že sa nepoznáva vo svojich skutkoch, že nedokáže ovládať svoju vôľu a je si vedomý, že v človeku neprebýva nič dobré. Starý človek, jeho telesnosť a v ňom geneticky usídlený hriech má tendenciu žiť v zajatí zákona a príkazov, čo sa smie a čo nesmie. Teraz prichádza dobrá novina pre všetkých, ktorí sa ešte plne nestotožnili s tým, že zomreli hriechu a žijú Bohu skrze Krista. Tento vnútorný rozpor sa týka predovšetkým nových veriacich, ktorí sa ešte nenaučili spoliehať sa na moc Ducha Svätého, ktorý veriacim pomáha umŕtvovať túžby tela.

Mnohí veriaci bojujú s hriechom z vlastných síl, ale na rozdiel od neveriacich je ich hlavným životným problémom ťaživý pocit viny. Keď ako kresťania zhrešíme, nepriateľ okamžite využije príležitosť, aby v nás zasial semienko pochybností, či sme spasení a či nám môže byť znovu odpustené. Potom aj zrelý veriaci môže prepadnúť negatívnym myšlienkam a obviňuje sám seba aký je zatrateniahodný. Niektorí dokonca rezignujú a svoje slabosti viac či menej úspešne skrývajú. Niet divu, že prichádzajú pochybnosti a vnútorné obvinenia z vlastného pokrytectva. Na druhej strane, zrelí veriaci, aj keď prežívajú neustále boje so svojou telesnou prirodzenosťou, žijú víťazným životom a ich prehry sú len občasné.

Týmto sme naznačili hlavné myšlienky dnešného zamyslenia. Začnime u Pavlovho vyhlásenia, že: Boh milostivo oslobodil hriešnikov a teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi (Rimanom 8:1). Aj keď tieto slová znejú priam úžasne, nie sú ľahké na výklad. Apoštol Pavol má na mysli tých, ktorí na rozdiel od sveta spoznali a prijali dobrú novinu evanjelia. Pre nich, a o nich platí, že majú Ježiša Krista v srdci a veria, že zomrel za ich hriechy. Sú to všetci tí, ktorí už nežijú podľa tela, ale podľa zákona Ducha, ktorý ich oslobodil zo zákona hriechu a smrti. Rozdeľme si text na dve časti - ospravedlnenie a posvätenie.

1. Ospravedlnenie: Boh nás v Kristovi Ježišovi oslobodil od zákona hriechu a smrti (1-4). Zákon Ducha nás vedie k životu a vzkriesený Ježiš Kristus je našou najvyššou autoritou. Len pre veriacich Pavol napísal: Teraz však nie je žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi; (1). Pokiaľ tento verš ešte nepoznáte naspamäť, pripomeňte si ho vždy skôr ako podľahnete pokušeniu. Verš končí frázou ”byť v Kristovi Ježišovi”, ktorú apoštol Pavol často používa, ale nie všetci, ktorí ju počujú, vedia, čo to skutočne znamená. ”Byť v Kristovi Ježišovi” je zdrojom uistenia o ospravedlnení, povzbudení a nádeji, že nebudeme za naše hriechy súdení podľa zákona. Každý z nás je totiž taký zlý, že by mohol byť odsúdený okamžite. Ale nikto z nás nie je taký dobrý, aby si svoje spasenie a večný život zaslúžil. Preto musíme ďalej v Duchu bojovať so svojou hriešnou prirodzenosťou, pokušením a príťažlivosťou sveta.

Odsúdenie, o ktorom apoštol hovorí, sa týka ospravedlnenia, tak ako je popísané v liste Rimanom 5:18: "Ako jediné previnenie prinieslo odsúdenie všetkým, tak i jediný čin spravodlivosti priniesol všetkým ospravedlnenie a život". Skrze previnenie jedného človeka, Adama, prepadlo celé ľudstvo odsúdeniu. Teraz, v jednom človeku, v Kristovi, sme získali ospravedlnenie skrze Božie milosrdenstvo. Pavol v tejto časti ešte nerozvíja ospravedlnenie z viery. Výraz "nie je žiadneho odsúdenia" je technicky povedané právny termín, ktorý obsahuje dva prvky:  "odsúdenie a výkon trestu”. V Adamovi stojíme všetci pred Bohom ako odsúdenci, sme na lavici obžalovaných, rozsudok bol vynesený a čakáme len na jeho vykonanie. Keby sme v tomto stave zomreli, boli by sme na veky od Boha oddelení, čo poznáme z Písma ako druhú smrť. Ale pretože nás Kristus vo výkone trestu zastúpil - bol za naše hriechy na kríži potrestaný; sme slobodní a môžeme stáť pred Bohom zbavení viny. Všetky obvinenia boli stiahnuté a tá druhá smrť už nad nami nemá moc. Z tejto skutočnosti vyplýva praktická otázka: ”Ak nám žiadne odsúdenie nehrozí a sme bez viny, máme cítiť vinu, keď zhrešíme a keď sa proti Bohu vedome previníme?” Vedomie vlastného previnenia z neposlušnosti nás má trápiť vždy, kedykoľvek sa previníme voči milujúcemu Bohu. Musíme vidieť každé zlé rozhodnutie a z toho plynúce skutky vo vzťahu ku svojmu Spasiteľovi, ktorý za nás bol zástupne potrestaný. Pocit viny nás má viesť k vyznaniu hriechov, naozajstnej ľútosti a pokániu. Samotný hriech a neposlušnosť je svedectvom o tom, kto je pánom nášho života, koho milujeme a rešpektujeme. Prejavená ľútosť, vyznanie hriechov a pokánie je vždy jedinou správnou reakciou.

Požehnanie, ktoré plynie zo skutočnosti, že už "nie je žiadneho odsúdenia”, neplatí ale pre každého rovnako. Ako už z minulých zamyslení viete, na svete sú len dve kategórie ľudí: tí, ktorí sú v Adamovi a tí, ktorí sú v Kristovi Ježišovi. Všetci neveriaci, ktorí sú v Adamovi, boli za svoje hriechy už odsúdení. Ich súdny deň je síce ešte budúcnosťou, ale príde deň, kedy budú s konečnou platnosťou a navždy od Boha oddelení. Veriaci žijúci v Kristovi, majú technicky svoj súdny deň za sebou; ten sa odohral v minulosti na golgotskom kríži. Pred nimi už nie je súd, ale večný život v Božej prítomnosti. Boh použil zástupnú smrť svojho Syna, aby vykúpil a zmieril tých, ktorí si zaslúžia len spravodlivý hnev a odsúdenie. Prečo? Sotva vymyslíme lepšiu odpoveď a dôvod, než aký je zapísaný v Písme:

Ján 3:16 Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. 

Len skrze zástupnú smrť Božieho Syna môže byť Boh Otec spravodlivý. Neustále si pripomíname dôležitú pravdu o tom, že nie je v ľudských silách dodržiavať každé nariadenie zákona. Je napísané:

list Jakuba 2:10 Kto by totiž zachoval celý zákon, a len v jednom prikázaní klopýtl, previnil sa proti všetkým. 

Jediný Ježiš Kristus dokonale naplnil zákon skrze absolútnu poslušnosť a sebaobetovanie. To je presne to, o čom hovorí Pavol v prvom verši dnešného zamyslenia. To je základom vieroučnej doktríny ospravedlnenia skrze vieru.

2. Posvätenie: Boh milostivo oslobodil z moci hriechu každého, kto sa neriadi svojou vôľou, ale nechá sa viesť vôľou Ducha Svätého (8:4 b). Tí, ktorí už nechodia podľa tela, ale podľa Ducha, sú pozične ospravedlnení a posväcovaní, čo je zdrojom motivačnej sily, ktorá nás chráni pred nástrahami hriešneho sveta. Pretože nám Boh z milosti odpustil skrze Krista, ktorý nás zastúpil v potrestaní, vložil do nás nové srdce. Už nemusíme byť podriadení žiadostiam tela, ale máme sa riadiť podľa vedenia Ducha Svätého. Žiaden náboženský, ani sebazdokonalovací systém nemôže vyslobodiť žiadneho človeka z moci hriechu a smrti. Všetky, aj tie najlepšie a najzáslužnejšie skutky, nemôžu nikoho oslobodiť od zákona hriechu a smrti. Nič nevyváži Kristovu zástupnú smrť. Jeho obeť na kríži uzmierila Boží hnev voči všetkému hriešnemu. Ten, kto v Kristovi zomrel sám sebe, žije v Duchu podľa novej zmluvy milosti.  Tým, že sa učíme chodiť v Duchu, sme v Jeho moci vnútorne ovplyvňovaní a premieňaní. Rastieme v poslušnosti a v znalostiach Božieho slova, čo vedie k posväteniu a svätosti. Tento proces sa prejavuje v každej oblasti nášho života:

Galatským 5:22-23 Ovocie Božieho Ducha však je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť a sebaovládanie. Proti tomu sa zákon neobracia.

Spasenie a milosť si nemôže nikto z nás zaslúžiť:

Efezským 2:8-10 Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. 9 Spasenie nie je z vás, je to Boží dar; nie je z vašich skutkov, takže sa nikto nemôže chváliť. 10 Sme predsa jeho dielo, v Kristovi Ježišovi stvorení k tomu, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh pripravil.

Milí poslucháči, dôverujete v otázke spasenia sami sebe, alebo veríte tomu, že za vás a vaše hriechy bola preliata krv Pána Ježiša Krista? Ak veríte v obetovanú preliatu krv Pána Ježiša Krista, môžete s dôverou prijať zasľúbenie, že máte nový život, ste slobodní od hriechu a smrť nad vami nevládne, pretože Božia spravodlivosť bola naplnená na kríži.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie.

1. Súhlasíte s tým, že veriaci človek, ktorý sa dopustil alebo ešte len dopustí hriechu, by mal vnímať pocit viny?

2. Prečo je dôležité zdôrazňovať, že ospravedlnenie získavame skrze Ježišovu spravodlivosť, a nie našu vlastnú?

• DVE SKUPINY, DVA OSUDY - R 8:5-6
• NA ČO NÁM DAL BOH ZÁKON? - Rim 7:7-11