List Rimanom

DVE SKUPINY, DVA OSUDY - R 8:5-6

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

V minulom zamyslení sme sa zamerali na otázky spasenia, ospravedlnenia a posvätenia. Povedali sme si, že nový život sprevádza zmena životného štýlu, priorít a správania. To však neznamená, že veriaci človek už nikdy nezhreší, alebo sa nedopustí priestupku. Vysvetlili sme si, že veriaci človek, ak je naplnený Duchom Svätým, rastie v znalosti Božieho slova a vo svätosti. Viditeľným znakom vnútornej premeny by mala byť skutočnosť, že sa už neriadi svojou vôľou, ale vôľou Ducha. V tejto oblasti existuje celý rad populárnych, ale aj mylných pohľadov na to, ako by mal vyzerať pravoverný a hodnoverný kresťanský život. Jedni sú presvedčení, že sa musia vzdať všetkého svetského a žijú v presvedčení, že čím viac pretrpia a obetujú, tým bude ich nebeská odmena väčšia. Na druhej strane sú tzv. "obyčajní veriaci”, ktorí zostávajú vo svete a žijú tzv."normálnym životom”. Nie sú to žiadni náboženskí fanatici a horlivci, ale radoví a pravidelní návštevníci nedeľných bohoslužieb. V obecenstve ostatných veriacich je im dobre, tu a tam finančne prispejú na nejaké dobré a milé dielo, občas sa zapoja v rámci cirkvi do dobrovoľníckej služby a v uponáhľanej dobe tu a tam obetujú trochu voľného času pre potreby blížnych. Nič nepreháňajú a ani biblické prikázania neberú úplne doslovne. Prijímajú sami seba takých, akí sú, s presvedčením, že vydať celý svoj život Kristovi je v dobrom slova zmysle určené len pre teológov a v negatívnom zmysle slova pre fanatikov. Sú presvedčení, že Boh má pre ich vlažný postoj a slabosti porozumenie. Väčšina takýchto ľudí v cirkvách sa snaží viesť usporiadaný život v medziach desatora.

Z Písma ale jednoznačne vieme, že existujú len dve skupiny ľudí. A práve o tom bude dnešné zamyslenie. Najskôr si vypočujme úvodný text:

Rimanom 8:5-6 Tí, ktorí robia len to, čo sami chcú, tiahnu k tomu, čo je telesné, ale tí, ktorí sa dajú viesť Duchom, tiahnu k tomu, čo je duchovné. 6 Dať sa viesť sebectvom znamená smrť, dať sa viesť Duchom je život a pokoj.

Ak o niekom hovoríme, že žije podľa tela, máme na mysli duchovný stav neveriaceho, ktorého životný štýl smeruje k smrti. Keď hovoríme o tých, v ktorých prebýva Duch Svätý, tým máme na mysli veriacich, ktorých životom sprevádza nadprirodzený pokoj, ktorý ovplyvňuje každú oblasť ich súčasného správania sa a aj konečnú budúcnosť. Ježiš hovorí svojim  učeníkom, teda tým, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, nasledovné slová:

Marek 8:34-38 Kto chce ísť so mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35 Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto príde o život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Čo prospeje človeku, ak získa celý svet, ale stratí svoj život? 37 Ako by mohol človek získať späť svoj život? 38 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.

Je zrejmé, že v slovách „zachrániť svoj život“ má Ježiš na mysli život večný. Kto chce smerovať k večnému životu, musí zaprieť sám seba, zomrieť sám sebe a nasledovať svojho nového Pána - Ježiša Krista. Tým je každý, kto sa ”dá viesť Duchom”. Na druhej strane náš dnešný text opisuje tých, ktorí tiahnu len k tomu, čo je telesné. Sú len dve skupiny ľudí, žiadna iná - povedzme neutrálna skupina neexistuje. Jedna smeruje k večnému životu, druhá k večnej smrti.

Pozrime sa na tieto dve skupiny ľudí podrobnejšie a v čom sa navzájom líšia:

Apoštol Pavol hovorí, že jedni si robia čo chcú, tiahnu k tomu, čo je telesné (8:5), a ich myseľ je riadená sebectvom. (6).

Tiahnuť k tomu, čo je telesné znamená, že sa  ľudia podriaďujú svojej hriešnej prirodzenosti. Takáto myseľ je vzdorovitá, plná nenávisti voči Bohu a Jeho zákonu. Každý, kto žije z vlastných síl,  je duchovne mŕtvy a Boh v ňom nenachádza žiadne zaľúbenie. Každý, kto žije z vlastných síl, podľa seba, sa od Krista vzďaľuje a nádej na spasenie sa vytráca. Z vlastných síl nikto sám nezvíťazí nad hriechom a nad pokušeniami a ani pred posledným súdom ho nikto neospravedlní. Kto chce byť sám sebe pánom, zostane otrokom hriechu a koniec koncov svoj život premárni.

Tí, ktorí žijú svojvoľne, majú svoju myseľ upretú na uspokojovanie telesných túžob. Čo je telesné, je v Biblii opisované podľa okolností rôznymi spôsobmi. Môže sa jednať o ľudské telo bez akéhokoľvek morálneho významu, môže ísť o odkaz na jeho slabosť, pominuteľnosť a smrteľnosť, alebo sa môže jednať o hriešnosť ľudskej prirodzenosti po Adamovom páde, ktorá odhaľuje skutky tela, k čomu nás priťahuje naša prirodzenosť. Stav telesnej mysle a prirodzenosti je popísaný nasledujúcim spôsobom:

list Galatským 5: 17-21 Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli. 18  Ale ak ste vedení Duchom, nie ste pod zákonom. 19  A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, 20  modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, 21  závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva. (Roh)

Apoštol Pavol poukazuje na to, že “podliehať prirodzenej telesnosti“ sa týka stavu našej mysle a spôsobu ako konáme. Týka sa všetkých našich záľub, emócií a toho o čo sa usilujeme. Skutky ľudskej svojvôle sú podriadené všetkému čo robíme a o čom premýšľame. Mať myseľ uprenú na túžby telesnej prirodzenosti sú v protiklade k tomu, o čom hovorí Písmo. Je napísané:

1 Jánov 2:15-16 Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. 16  Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.

Na druhej strane sú tí, ktorí sa nechajú viesť Duchom. Premýšľanie o duchovných záležitostiach sa týka predovšetkým spasenia. Dobrá novina o spasení hovorí, že ak sme vedení Duchom, nemusíme sa báť smrti ani odsúdenia. Zo smrti do života sme vykročili v okamihu, keď Boh skrze Syna, pôsobením Ducha a prostredníctvom Slova (a možno aj pomocou osobných svedectiev ostatných kresťanov a veríme, že aj rozhlasových programov ako je tento) začne pôsobiť premenu v osobnom živote jednotlivcov.

Tí, ktorí sa dajú viesť Duchom, tiahnu k tomu, čo je duchovné (5). To neznamená, že povýšite duchovnosť do tej miery, že sa prestanete zaoberať každodennými obyčajnými vecami, ktoré napĺňajú náš život. Neprestaneme pracovať, platiť svoje účty a zloženky, upratovať domácnosť, pripravovať jedlo, kosiť trávu okolo domu, čítať noviny, atď.…, ale zostávame v spojení s pozemským životom. To, čo je duchovné, je o múdrosti, pravdách a skrytých tajomstvách, ktoré sú nám odhalená v Písme skrze Božie slovo. Len tak môžeme spoznať kto je Boh, kto sme my a o čom je spasenie, ktoré pre nás bolo pripravené a zjavené Duchom. Je napísané:

1 Korintským 2:14-15 1 Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. 15  Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. (Roh)

Mať myseľ uprenú na duchovné veci znamená, že všetko, čo v živote konáme, má vzťah k Bohu a Jeho slovu. Sám Boh rozhodol o tom, že nám skrze svoje slovo ukázal prečo a ako nám bol hriech odpustený a ako a prečo pripravil večný život všetkým, ktorí boli vykúpení skrze zástupnú smrť Pána Ježiša Krista. Otázka života a smrti, poznanie Boha v stvorení aj naše spasenie je o zmysle života, o ktorom musí každý človek premýšľať skôr, ako bude stáť pred svojím Stvoriteľom v súdny deň.

Tiahnuť k duchovným veciam znamená, že sme boli v Božích očiach skrze Pána Ježiša Krista ospravedlnení, boli sme prebudení zo smrti do života. Charakteristickou skutočnosťou nového stavu je, že v nás prebýva Duch Svätý. Ten, kto tiahne k duchovným veciam,  s radosťou sa podriaďuje Božej vôli pretože v ňom sídli Duch Svätý, ktorý mu pomáha umŕtvovať hriešne myšlienky a túžby. Víťazstvo nad hriechom neprichádza preto, že sa budeme zo všetkých síl snažiť s hriechom bojovať, ale preto, že naša myseľ je upriamená na Boha a necháme sa ním viesť.  

Na záver dve otázky na zamyslenie:

1. Súhlasíte s tým, že život veriacich sa musí zmeniť? Čo je znamením znovuzrodenia?

2. Je zmena mysle k veciam duchovným automatická záležitosť? Môže veriaci človek povedať: „Skúšal som si v Biblii čítať, ale nezaujala ma“?

• AKO CHÁPAŤ MYSLENIE NEVERIACICH - R 8:6-8
• BYŤ OSLOBODENÝ - R 8:1-4