List Rimanom

NA ČO NÁM DAL BOH ZÁKON? - Rim 7:7-11

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri našich pravidelných zamysleniach nad Božím slovom. Na úvod mi dovoľte uviesť do pozornosti jednu dôležitú informáciu. Naša redakcia si tento mesiac pripomína desiaty rok vysielania biblických úvah na Rádiu Lumen. Keďže je to pomerne významný medzník v histórii nášho vysielania, boli by sme radi, keby ste sa k naším oslavám pripojili aj Vy, milí poslucháči. Vážime si množstvo listov, mailov a SMS-iek, ktoré sme za ten čas od Vás dostali a tak nás pri myšlienke, ako sa aspoň symbolicky odvďačiť za Vašu vernosť napadlo, že Vás odmeníme. Preto Vás chceme poprosiť, aby ste nám napísali, ako dlho počúvate naše programy, čím Vás obohacujú, v čom sa líšia od ostatných programov Rádia Lumen, prípadne akú biblickú tému by ste v budúcnosti radi uvítali v našom vysielaní. Všetkých, ktorí nám v priebehu mesiacov apríl až jún napíšu odpoveď v akejkoľvek forme, zaradíme do žrebovania a troch z Vás odmeníme zaslaním poštovej poukážky v hodnote 10€. Najzaujímavejšie príspevky sa budeme snažiť odvysielať v samostatnej relácii. Vopred sa tešíme na Vaše reakcie.

V predchádzajúcom programe sme si povedali, že zákon bol náš dozorca a nemilosrdný sudca. Napriek tomu aj dnes sú medzi nami mnohí, ktorí majú presvedčenie podobne ako farizeji, ku ktorým patril aj sám apoštol Pavol predtým než sa stretol s Kristom, že sú pred Bohom vďaka svojej horlivosti a poslušnosti voči zákonu bezúhonní. Stačí dodržiavať náboženské nariadenia, rituály a ceremoniály. Ale pravdou zostáva, že v ich srdciach žiadna bezúhonnosť nie je. Zo skutkov zákona nemôže byť nikto ospravedlnený, iba usvedčený z viny, pretože zákon so sebou nesie Boží hnev.

Ak sa pozrieme späť na posledných dvadsaťpäť rokov, jedným z charakteristických rysov tejto doby je relativizmus a tolerancia, ktoré z ľudskej mysle takmer vymazali koncepciu hriechu, viny a zodpovednosti za svoje správanie. Svetské myslenie sa nenápadne vkradlo aj do cirkvi. Obzvlášť tzv. "mega cirkvi" sa vyznačujú tým, že sú bezpečným prístavom tých, ktorí si potrebujú oddýchnuť od životných búrok. Do cirkvi sa dostali najrôznejšie svetské poradenské služby, techniky, taktiky, a metódy pozitívneho myslenia, ktoré sa žiaľ, nezaoberajú skutočnými príčinami mnohých problémov. Evanjelium je používané len vtedy a len tie jeho časti, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť osobný cieľ a cestu k prosperite, zdraviu a úspechu. Novo prichádzajúci návštevníci cirkví sú uisťovaní, že ich Boh nadovšetko miluje, rešpektuje, pretože sú mu drahí, a žijú v nádeji, že všetko dobre skončí. Ale tam, kde nepočuť o hriechu a Božom hneve a spravodlivosti, tam nie je odpustenie ani spasenie. Bez pokánia a odpustenia títo ľudia hynú, aj keby zohrievali cirkevné lavice až do súdneho dňa. Pred viac ako sto rokmi komentoval známy kazateľ Charles Spurgeon tému „Zákon, jeho funkcie a medze“, nasledujúcimi slovami: "Biblická doktrína hriechu je pre pochopenie učenia o biblickom spasení absolútne nevyhnutná. Myslite si, čo chcete, ale v otázkach spasenia nemôže mať nikto pravdu, ak správne nechápe podstatu hriechu."

Niet divu, že v čase relativistického myslenia a tolerancie nemá autorita Písma takmer žiadnu váhu. Veď o hriechu a ľudskej svojvôli sa takmer ani nehovorí, pretože by niekto mohol byť usvedčený a vo svetle Božej pravdy ponížený. Dôraz sa kladie len na to, ako Boh miluje hriešnika, ale to, že Boh nenávidí hriech sa úmyselne nespomenie. Potom sa ale nečudujme, že pri takto jednostranne servírovanom výklade písma zostávajú ľudia nezmenení a ak sa nesplnia ani ich očakávania, odchádzajú späť do sveta len preto, že im nebola ukázaná cesta kríža. Veď napokon nezmenený človek presadzuje svoju vôľu a nehľadá to, čo je v Božích očiach správne a mravné. Siedma kapitola listu Rimanom sa venuje funkciám a medziam zákona a pomôže nám pochopiť, k čomu bol zákon daný. Najskôr si ale vypočujme východiskový text:

Rimanom 7:7-10 Čo teda máme povedať? Že zákon je hriešny? Úplne nie! Ale hriech by som bol nepoznal, keby nebolo zákona. Veď by som nepoznal žiadostivosť, keby zákon nepovedal: `Nepožiadaš! '8 Hriech použil tohto prikázania ako príležitosť, aby vo mne prebudil všetku žiadostivosť; bez zákona je totiž hriech mŕtvy. 9 Ja som kedysi žil bez zákona, keď však prišiel zákon, hriech ožil, 10 a ja som zomrel. Tak sa ukázalo, že práve prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť.

V dnešnom texte Pavol obhajuje učenie o jedinečnosti a spravodlivosti Božieho zákona. Zákon je sám v sebe svätý a prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré, ale nikoho nepresvedčí alebo nedonúti, aby sa zákonom riadil. Pozrime sa na úlohu zákona podrobnejšie.

1. Zákon sám o sebe nemá s hriechom nič spoločné, len odhaľuje hriech (7). Pavol odpovedá na obvinenia židov, ktorí boli presvedčení, že im Boh dal zákon, aby vedeli žiť svätým životom. Pavol učí, že zákon v človeku vzbudzuje hriech, ktorý vedie k smrti. Pozrime sa na to, čo má Pavol na mysli, keď hovorí, že "bez zákona alebo mimo zákon je hriech mŕtvy". Pavol učil, že pohania, na ktorých sa zákon nevzťahoval, "majú zákon napísaný vo svojom srdci, tak, ako im to dosvedčuje ich svedomie " (2:14-15). Z toho vyplýva, že aj pohania dobre vedeli, kedy konajú zlo.

2. Zákon provokuje hriešnikov, aby ho porušovali (8-10). Hriech v srdci rebelov vzbudzuje vzdor a neposlušnosť. Telesný človek je presvedčený, že Božie príkazy nie sú k ničomu inému, než aby im kazili radosť a potešenie. Čo je zlé na tom, keď chcem niečo nedovoleného okúsiť? Ako teda môže Pavol povedať, že bez zákona je hriech mŕtvy? Nemal skôr na mysli, že hriech bol iba otázkou svedomia a on sám sa za hriešnika nepovažoval? Kým zákon neodhalil čo sa skrýva v jeho srdci, bol presvedčený o vlastnej bezhriešnosti. Mimo zákon, bez zákona, hriech v nás iba drieme. Tam, kde nie je zákon, tam nie je ani sudca, teda ani hriech. Pavol tento proces rozvíja ďalej: Čo má na mysli, keď hovorí, že on sám "kedysi žil bez zákona"? Nie sú to slová toho istého apoštola, ktorý predtým povedal, že pred spasením bol mŕtvy pre svoje viny a hriechy (Ef 2:1)? Ako mohol byť živý a mimo zákon? Vieme, že v mladosti vyrastal a bol vychovaný v najprísnejšej tradícii judaizmu. Bol vyučený zákonom otcov, bol plný horlivosti pre Boha (Sk 22:3), žil podľa najprísnejšieho zákona náboženstva ako farizej (26:4-5). Kedy ho teda hriech "usmrtil"? Pavol poukazuje na to, že kým žil bez zákona, žil rovnakým životom ako pred spasením. Rovnako, ako všetci, ktorí žijú z vlastných síl a vzdorujú Bohu, sú duchovne mŕtvi pre svoje hriechy.

Môžeme sa dohadovať o tom, či sa dnešný text týka Adama, ktorý ako jediný mohol povedať, že mohol telesne i duchovne žiť mimo zákon. Môžeme špekulovať o tom, či sa to týka Izraela, predtým, ako im bol daný zákon. S najväčšou pravdepodobnosťou Pavol hovorí v relatívnom zmysle o vlastnej skúsenosti a premene. Bola doba, keď bol presvedčený, že je živý a v Božích očiach je považovaný za dobrého. Sám seba považoval za Hebreja z Hebrejov, rodu izraelského, znalca zákonov a bol spravodlivý podľa litery zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, bez úhony vo svojich očiach. Bol rovnaký ako farizej, ktorý sa modlil slovami, ako je napísané v Evanjeliu podľa Lukáša, v 18. kapitole, vo veršoch 11b a 12: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo aj ako tento mýtnik. 12 Postím sa dvakrát za týždeň a dávam desiatky zo všetkého, čo získam.“ Niet divu, že Pavol bol presvedčený, že kým žil bez zákona, jeho svedomie nebolo hriechom zaťažené. Bol presvedčený, že je živý a hriech bol pre neho mŕtvy. Teraz, vo svetle Božieho zákona poznal, že hriech v ňom žije, a on je pre Boha mŕtvy. Uvedomil si, že je Bohu odcudzený a nečaká ho nič iné, než spravodlivý súd. Nadprirodzeným spôsobom prezrel a uvidel. Uvedomil si, že našiel zľutovanie a bol vzkriesený k novému životu:

1 Timoteovi 1:13-16 hoci som bol predtým bohorúhač, prenasledovateľ a násilník. A predsa som došiel zľutovanie, pretože som vo svojej nevere nevedel, čo robím. 14 A milosť nášho Pána sa nadmieru rozhojnila, a s ňou viera aj láska v Kristovi Ježišovi. 15 Spoľahlivé je to slovo a zaslúži si plného súhlasu: Kristus Ježiš prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov. Ja k nim patrím na prvom mieste, 16 ale došiel som zľutovanie, aby Ježiš Kristus práve na mne ukázal všetku svoju zhovievavosť ako príklad pre tých, ktorí v neho uveria a tak dosiahnu večného života.

Pozrime sa na to, čo spôsobilo premenu, ktorá mala dať Pavlovi život. V Pavlovi zomrelo to, čo tam nikdy nemalo byť - jeho vlastné JA. Koľkokrát Pavol vo svojich príhovoroch povedal, JA, JA, JA som. Pavlove JA bolo nosným pilierom jeho horlivosti a náboženského života. Sám seba uspokojoval tým, že práve on je tým kto síce bol na kolenách v modlitbách, ale jeho JA sa nikdy nesklonilo v pokání, kým jeho JA nezomrelo. Keď si uvedomil, že je ako vinník odsúdený k smrti, zomrel všetkým svojim nádejám minulého života. Všetky jeho zásluhy a dobré skutky sa mu zborili, keď spoznal, že všetky jeho nádeje sú bez smrti vlastného JA úplne bezcenné. Zomrel, aby bola pochovaná predstava, že skrze dodržiavanie zákona získa Božiu priazeň. Zomrel svojim vlastným schopnostiam, cieľom, moci a snaživosti. Predtým bol presvedčený, že to všetko zvládne sám a z vlastného presvedčenia. Teraz si uvedomil, že žiadna myšlienka, žiadne slovo, ani túžba nespĺňa Boží svätý štandard, ale odsudzuje ho na smrť.

A ako ste na tom vy, milí poslucháči? Prežili ste rovnakú skúsenosť ako apoštol Pavol? Obvinil Boží svätý zákon aj vaše svedomie natoľko, že ste zomreli vlastnému samoospravedlňovaniu? Zrušil zákon vo vás všetku nádej, že budete v nebi privítaní pre svoje zásluhy a dobré skutky? Ak áno, potom je pre vás dobrou správou, že náš Spasiteľ povedal: "Neprišiel (som) volať k pokániu spravodlivých, ale hriešnikov." (Lk 5:32) Len ten, kto si uvedomí, aký je Boh svätý a my nehodní, len ten, kto si uvedomí, že porušil jeho prikázania nielen raz, ale ich porušuje neustále, len ten spozná, ako veľmi potrebuje Spasiteľa a Záchrancu. A práve pre takýchto prišiel Ježiš Kristus na tento svet, aby ich zachránil pred záhubou. (1Tim 1:15) Patríš aj Ty medzi nich, milý poslucháč?

• BYŤ OSLOBODENÝ - R 8:1-4
• SLOBODA OD ZÁKONA - Rim 7:1-6