List Rimanom

ODPOVEDE NA NÁMIETKY Rimanom 3:1-8

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom.

Ak patríte k tým, ktorí sa za vieru nehanbia a vedú duchovné rozhovory s neveriacimi ľuďmi, určite ste počuli rôzne námietky ako napríklad: „Prečo Boh dopustí na svete toľko utrpenia? Prečo by mal byť Ježiš len jedinou cestou k Bohu? Odsúdi Boh úprimných veriacich iného vierovyznania do pekla? A čo tí ľudia, ktorí nikdy o Ježišovi nepočuli? Budú potrestaní večným trestom, aj keď nemali príležitosť uveriť? Je to spravodlivé? A čo všetky chyby a protirečenia, ktoré v Biblii sú? Nemôžem sa vyrovnať s tým, čo hovorí veda a čo je napísané v Biblii.“

 Určite by ste zo svojej skúsenosti mohli pokračovať, ale vypočujme si najskôr sprievodný text dnešného zamyslenia:

Rimanom 3:1-8  Čo má tedy viacej Žid? Alebo jaký je užitok z obriezky? 2  Žid má o mnoho viac, a mnohý je užitok z obriezky na každý spôsob, lebo najprv preto, že sú im sverené výroky Božie. 3  Lebo veď čože, ak niektorí neverili?! Či azda ich nevera zmarí vernosť Božiu? 4  Nech sa nestane! Ale Bôh nech je pravdivý, a každý človek lhár, ako je napísané: Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil, keby si sa súdil. 5  Ale ak naša nespravedlivosť len dokazuje spravedlivosť Božiu, čo povieme? Či nie je potom Bôh nespravedlivý, ktorý nesie na nás hnev? (Po ľudsky hovorím). 6  Nech sa nestane! Lebo veď ako by potom súdil Bôh svet? 7  Lebo ak pravda Božia rozhojnila sa mojou lžou na jeho slávu, prečo som potom ešte i ja súdený jako hriešnik? 8  A či potom nemáme radšej robiť zlé, jako sa nám rúhajú, a jako niektorí vravia o nás, že hovoríme, robme vraj zlé, aby prišlo dobré? Ktorých odsúdenie je spravedlivé.

Skôr ako si začneme myšlienky tohto textu vysvetľovať, chcel by som poukázať na to, že nemôžeme žiaden text aplikovať skôr, než mu správne neporozumieme. Pozrime sa preto na náš text pozornejšie a skúsme parafrázovať o čo v tomto dialógu vlastne ide:

 „Znamená to, že byť Židom nám nie je k ničomu užitočné?“ „Rozhodne nie“, odpovedá Pavol a dodáva, že Židom bolo zverené Písmo. (3:1-2) Židovskí kritici vlastne Pavlovi hovoria: „Tvoj pohľad na vec nám odoberá všetky výhody a zasľúbenia Starého zákona. To je ako keby zmluva s Bohom prestala platiť.“ A Pavol im odpovedá: „Mýlite sa, Boh zostáva verný - svoje zasľúbenie a rozhodnutie nemení.“ Stará zmluva bola pre Židov nielen veľkým privilégiom, ale aj veľkou zodpovednosťou. To platí dodnes. Kto dostal viac svetla do Božieho evanjelia, má väčšiu zodpovednosť ako so svojím poznaním nakladá, než ten, kto síce v Boha verí, ale klania sa a slúži stvoreniu namiesto Stvoriteľovi. Židia vedeli, ako majú pristupovať k živému a jedinému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme. Dostali zasľúbenie o Mesiášovi Spasiteľovi a zbožný ľud Izraela očakával naplnenie tohto zasľúbenia. V skutočnosti mnohí v Izraeli neverili Božím zasľúbeniam o spasení a to nás vedie k ďalšej námietke.

 „Zmarí nevernosť mnohých Židov Božie zasľúbenia? Vôbec nie! Židovská nevera nezruší Božiu vernosť; ani právo, aby súdil ich hriechy“. Pavol Židom vysvetľuje, že len On sa zo svojho milosrdenstva môže zľutovať, len On môže zahladiť všetky prestúpenia, len On môže zmyť akúkoľvek neprávosť a dokonale očistiť od hriechu.

Absolútna pravda a vernosť je vlastná iba Bohu. Len On môže odhaliť a súdiť neveru, len On usvedčí všetkých klamárov a rúhačov. Božia vernosť svojmu slovu je súčasťou Jeho svätej prirodzenosti. Keby nezostal verný svojmu zasľúbeniu, keby porušil, alebo zmenil svoje slovo, nebol by Bohom, ale klamárom. Pravdivý Boh sľúbil večný život pred vekmi a svoj sľub splní vo svojom čase.

Apoštol Pavol poukazuje na to, že Boh je spravodlivý, dodržiava svoje zasľúbenia a súdi ľudí za ich hriechy. Keď hriešnik svoje hriechy ľutuje, Boh vinníkovi odpustí. Nikdy nikoho nesúdi nespravodlivo. Všetci sme zhrešili mnohokrát, všetci si zasluhujeme odsúdenie. Ak súdi vinníkov, neprestáva byť verný svojmu zasľúbeniu, že spasí tých, ktorí činia pokánie. Nielen Židia, ale aj my všetci máme neuveriteľnú vynaliezavosť, ako ospravedlňovať, alebo zľahčovať vlastné hriechy. Pavol spoznal tieto záludnosti, keď vyučoval v synagógach a odpovedal na ďalšie námietky farizejov:

 „Ak naše neprávosti dokazujú spravodlivosť Božiu, ako nás môže Boh ešte súdiť?“ Pavol im hovorí: „keby bola pravda na vašej strane, potom by Boh nemohol súdiť ani svet.“ (3:5-6) Povedané jednoduchšie: Židia Pavlovi namietajú – „keď naša neprávosť dokazuje Božiu spravodlivosť, nie sme snáď nástrojom jeho slávy? Prečo by nás mal súdiť za to, čo aj tak obráti na svoju slávu?“ Pavol Židov upozorňuje nielen na ich trúfalosť, ale aj na ich veľký omyl. Preto im na ich námietky dôrazne hovorí: „Nech sa tak nestane!“  a pokračuje otázkou, na ktorú očakáva ich nekompromisnú odpoveď. Židia si vždy priali, aby Boh súdil pohanov za ich početné a strašné hriechy, ale boli presvedčení, že Boží súd sa ich samotných netýka. Keď si človek začne ospravedlňovať svoje hriešne správanie, jeho vynaliezavosť nepozná medze. Pavol upozorňuje Židov na to, že keby skutočne hriechy prinášali Bohu slávu, nemohol by súdiť nikoho, teda ani pohanov. Židovskí kritici Pavlovho učenia vo svojich námietkach pokračujú : (5-7)

 „Podľa tvojho učenia, Pavol, ak naša neprávosť dáva vyniknúť sláve a spravodlivosti Božej, potom by bol Boh nespravodlivý, keby nás stíhal svojím hnevom... (7-8) „Lebo ak sa pravda Božia rozhojnila  mojou lžou na jeho slávu, prečo som potom ešte ja súdený ako hriešnik?“ Židia boli o svojej výnimočnosti presvedčení a to, že im Pavol povedal, že každý hriešnik, či už Žid alebo pohan, si za svoje hriechy zaslúži spravodlivý hnev sa im príliš nepáčilo. Pavlovi ohovárači jeho učenie prekrúcali, ako keby učil: „Čiňte zlo, aby mohlo prísť dobro“. A aké poučenie plynie z tohto textu pre nás?

1. Duchovné privilégiá a poznanie nezaručujú žiadne výhody, ak na ne nereagujete s vierou a poslušnosťou; v skutočnosti, čím viac sa vám dostalo viac poznania, tým viac zodpovednosti pred Bohom máte. Izraelskému národu bolo zverené úžasné duchovné privilégium. Boli jediným národom na zemi, ktorému Boh zveril svoje slovo, svoj zákon i zasľúbenia. Namiesto toho, aby podľa toho vo viere jednali a prejavovali svoju vďačnosť a poslušnosť, väčšina Židov sa Bohu rúhala a uctievali modly pohanských národov, ktoré okolo nich žili.

Podobné varovanie patrí aj nám. Ak ste vyrastali v kresťanskom prostredí, dostalo sa vám neobyčajné duchovné privilégium. Rodičia vás naučili, že cesta k spáse prichádza skrze Pána Ježiša Krista. Brali vás do cirkvi, kde ste mohli počuť nielen výklad Božieho slova, ale aj návod na jeho praktickú aplikáciu do života. Ako ste na také privilégium reagovali? Uverili ste, že Pán Ježiš je vaším Spasiteľom? Robili ste pokánie, ľutovali ste svoje hriechy? Snažíte sa viesť taký život, aby bol v súlade s Božím slovom? Ak ste na tieto otázky neodpovedali kladne, v deň súdu vám nebude nič platné, že ste vyrastali v kresťanskom domove, alebo že ste boli členmi cirkvi. Táto skutočnosť pre vás nebude požehnaním, ale odsúdením, pretože vedieť a nekonať, zvyšuje osobnú zodpovednosť pred Bohom.

2. Biblia - Božie slovo je vzácny poklad, ktorý nám bol zverený. Preto ho máme študovať a snažiť sa viesť život v poslušnosti a múdrosti, ktorú v Písme spoznávame. Biblia nie je obyčajná kniha, je to Bohom inšpirované slovo. Ak si uvedomujeme, koľko dobra nám Boh preukázal, koľko času strávime štúdiom Biblie a modlitbami? Nestačí len preletieť pár riadkov textu ako súčasť denného rituálu a v myšlienkach sa ponáhľať ďalej, čo nás v ten deň čaká! Mali by sme Bohu ďakovať a prosiť, aby nám ukázal, čo nám chce povedať; aby sme pochopili, čo nám Božie slovo prináša. On hovorí, že keď naozaj veríme tomu, že každé slovo Biblie je určené nám, mali by sme mu venovať pozornosť. Pravdou je, že väčšina z nás venuje viac času čítaním novín, alebo časopisov, než Písmu. Ako teda spoznáme čo od nás Boh očakáva? Ak nám Boh zveril svoje slovo, musí sa stať základom našej existencie a byť svetlom na púti v temnotách sveta. Nezanedbávajte čítanie Biblie.

3. Ak zápasíš s Bohom, tvoj boj je prehratá bitka. Jediný spôsob ako môžeš zvíťaziť je, že sa Bohu podriadiš. Samozrejme, že v Písme nájdeme mnoho miest, ktoré sú ťažko pochopiteľné, obzvlášť učenie o Božej zvrchovanosti a vyvolení. Sú tam aj veci, z ktorých sa sotva môžeme radovať, ako je učenie o večnom treste. Sú tam veci, ktoré sú veľmi ťažké na prijatie a pochopenie. Aj vám iste prídu na myseľ otázky: Prečo Boh dopúšťa, aby malé deti toľko trpeli? Prečo dopúšťa, aby toľko ľudí umieralo bez toho, aby mohlo počuť evanjelium? Prečo Boh nezakročí a nezničí satanské nástrahy falošných náboženských smerov, ktoré zvedú na scestie milióny ľudí? Nechcem povedať, aby sme takéto otázky bagatelizovali; naopak - mali by sme im venovať náležitú pozornosť, ale musíme byť veľmi opatrní k akým záverom dospejeme. Existujú len dve cesty, ako sa dopátrať k nejakému záveru. Buď sa dáte na cestu ako poslušné deti, ktoré sa svojho Otca pýtajú, aby im pomohol danú situáciu pochopiť a potom dostanete viac svetla do poznania a priblížite sa k Bohu. Alebo sa stanete kritikmi tzv. „Božieho dopustenia“ a budete žiadať odpoveď tónom sudcov, ktorým Boh dlhuje odpoveď. Ak sa budete snažiť naznačiť, alebo dokázať, že pravdu máte vy a Boh koná nespravodlivo, máte problém a stojíte na strane porazeného. Aj keď nemusíte Božím cestám a spôsobom rozumieť, nemáte žiadne právo Boha súdiť, ani viniť, že sa mýli, alebo je nespravodlivý. Stačí sa začítať do knihy Jób a uvidíte, že tento zbožný muž si uvedomoval svoju bezvýznamnosť a radšej si zakryl ústa, ako by Pánovi odporoval. Kedykoľvek budete s Hospodinom bojovať, svoj spor nevyhráte! Bojujte teda so svojimi pochybnosťami, nejasnosťami okolo nepochopiteľných udalostí života, ale vždy v duchu podriadenosti a nie vzbury, zatvrdnutosti a neposlušnosti!

4. Buďte veľmi opatrní, aby sa za vašimi otázkami a námietkami neskrývala výhovorka, prečo nerobíte pokánie za svoje hriechy. Je vždy jednoduchšie hriech zdôvodniť, než robiť pokánie. Je ľahšie trvať na niektorých námietkach voči Bohu alebo Biblii, z dôvodu, aby ste ospravedlnili svoje hriešne správanie. Pán Ježiš Kristus je ústredným bodom Božieho slova. Keďže to, čo hovorí On, je pravda, potom každá vaša námietka ňou nie je. Boh vždy zvíťazí a dosiahne svoj cieľ, nech sa nám to páči alebo nie. On bude súdiť každý hriech a vôbec nezáleží na tom, čo si o tom myslí človek. Tým, že bol Ježiš Kristus ukrižovaný, máme konečnú a zaručene správnu Božiu odpoveď na každú ľudskú námietku.

Na záver dovoľte dve otázky na  zamyslenie:

1. Prečo je dôležité, aby sme pristupovali k duchovným otázkam a námietkam v podriadenosti? Máme nejaký dôvod aby sme odložili svoj rozum a cit? Prečo áno a prečo nie?

2. Keď s niekým zdieľate dobrú novinu o Kristovi a narazíte na najrôznejšie námietky, ako spoznáte, že či len svoje hriechy kryje, alebo sa skutočne zaujíma o evanjelium? Ako im odpoviete?

• VŠETCI SME POD HRIECHOM. Rimanom 3:9-18
• RITUÁLY, TRADÍCIE A PRAVOSŤ VIERY - Rimanom 2:25-29