List Rimanom

VŠETCI SME POD HRIECHOM. Rimanom 3:9-18

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom. V predchádzajúcich programoch sme sa zaoberali otázkami viery, tradícií a námietok, ktoré súvisia s opravdivosťou našej viery. Dnes prejdeme od teoretických úvah ku kritickému prehodnoteniu stavu ľudstva. Väčšina ľudí je presvedčená, že síce nie sú svätí, ale kto je dokonalý? Hovoria si, nie som žiaden vrah ani zlodej, som normálny slušný človek a pripúšťam, že som niečo ako „slušný hriešnik“. Z Pavlovho učenia by už malo byť všetkým jasné, že takéto hodnotenie je protirečivé, ktoré vo svetle Božieho slova nikto neobháji. Vypočujme si najskôr východiskový text dnešného zamyslenia:

Rimanom 3:9-18  Čo tedy? Či máme nejakú prednosť? Nijakým činom, lebo tu prv sme obvinili i Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, 10  ako je napísané: Nieto spravedlivého ani jedného; 11  niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; 12  všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. 13  Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami; 14  ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; 15  ich nohy rýchle vyliať krv; 16  skrúšenie a bieda je na ich cestách, 17  a cesty pokoja nepoznali. 18  Niet bázne Božej pred ich očami.

V minulej relácii sme si povedali, že najťažšie, alebo najmenej efektívne je  zvestovanie evanjelia „slušným hriešnikom“. Ak sú ešte k tomu nábožensky založení a zakladajú si na dobrých skutkoch, potom ide o úlohu nadľudskú. Ježiš a apoštol Pavol dobre vedeli, že náboženskí Židia sa spoliehajú na svoju nábožnosť, dodržiavanie zákona, dobré skutky a preto ani necítili žiadnu morálnu vinu pred svätým Bohom. Aj keď očakávali príchod Mesiáša, boli presvedčení, že práve ich žiadne odsúdenie nečaká. Apoštol Pavol všetkým náboženským horlivcom, či už boli z radov židov alebo pohanov a všetkým tzv. „slušným ľuďom“ dokazuje prostredníctvom textov Starého zákona, že každý potrebuje prijať dobrú novinu evanjelia. Bez evanjelia zostávajú v moci hriechu a pod Božím súdom:

O hriechu platí, podobne ako o chorobe, že kým neurčíte diagnózu, nemôže sa podať liek, ani prebehnúť liečenie. Pozrime sa teda na Pavlovu analýzu stavu človeka:Každá ľudská bytosť, bez výnimky, je pod mocou hriechu. Apoštol Pavol Židom vysvetľuje, že čo sa týka hriechu, nie je rozdiel medzi Židmi a pohanmi. Hriech sa týka celého ľudského rodu. Židia aj pohania potrebujú Spasiteľa a spasenie. „Slušný človek“ je totiž presvedčený, že zhubné pôsobenie hriechu sa ho netýka. Preto je dôležité zdôrazniť, že spasenie potrebujú „slušní ľudia“ rovnako, ako tí neslušní a najodpornejší naničhodníci. Pavlove slová by nemali nechať nikoho na pochybách, že moc hriechu sa týka všetkých, z čoho zákonite vyplýva, že nikto nie je bez viny! Len z Písma sa dozvieme, že „nikto nie je spravodlivý, nie je ani jeden – nikto nie je rozumný, nie je nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odchýlili, všetci prepadli zvrátenosti, nie je toho, kto by činil dobro, nie je ani jeden“.

Byť spravodlivý pred Bohom znamená, že takýto človek by musel žiť v úplnom súlade s Božím zákonom a to nedokáže nikto, aj keby sa akokoľvek snažil. Byť pod mocou hriechu znamená, že každý porušil Boží svätý zákon a bez Krista zostáva od Boha odlúčený. To, že Pavol hovorí, že nikto nie je bez viny ešte neznamená, že všetci vinu pociťujú. Duchovne mŕtvy človek zostáva otrokom svojej telesnej prirodzenosti, teda otrokom hriechu. To neznamená, že neveriaci sú len samí zlosynovia a zločinci, ktorí nie sú schopní preukázať láskavosť a dobrý skutok. Treba mať na pamäti, že humanizmus a svätosť nie sú rovnakej podstaty. Vo svetle Božej svätosti žiadne dobré skutky neobstoja:

Iz 64:6 Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho;

Byť pod mocou hriechu znamená, že hriech, rovnako ako choroba, ovplyvňuje celé bytie človeka. Hriešne skutky sú ako príznaky choroby. Prejavujú sa tým, že myseľ človeka je zatemnená,  jeho motivácia je zvrátená, slová, ktoré vychádzajú zo srdca sú plné zla, (ústa majú plné ľsti) a nemajú úctu pred Bohom.

Hriech negatívne ovplyvňuje vzťahy s Bohom aj s ostatnými ľuďmi. Dve najväčšie prikázania, ktoré v Písme máme znejú:

 Mat. 22:37 a 39: „Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ a (39) „Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!“.

Hriech negatívne ovplyvňuje vzťah človeka k Bohu. Pripomeňme si stručne, že Boh varoval Adama a Evu vopred, že v deň, keď neuposlúchnu, prepadnú smrti. Toto prekliatie sa týkalo nielen telesnej smrti, ale aj duchovnej smrti - čo znamená, že ich duša bola od Boha oddelená. Prvotný hriech Adama a Evy je príčinou dedičného hriechu celého ľudstva. Každý jedinec, ktorý sa kedy narodil a narodí, je od Boha duchovne oddelený a jeho život skončí fyzickou smrťou. Vyhlásenie, že nikto nehľadá Boha poukazuje na skutočný duchovný stav prirodzeného človeka. Apoštol Pavol tento stav opisuje nasledovne:

 1 Korintským 2:14:  Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.

Hriech negatívne ovplyvňuje naše vzťahy k ostatným. Hriech a sebectvo nám nedovolí, aby sme milovali svojich blížnych, ako sami seba. Pretože žijeme pod mocou hriechu, nevieme udržiavať harmonické vzťahy a prepadáme hnevu.

Viem, že žiť v pokore a poslušnosti pred Bohom nie je vôbec jednoduché. Kto zabúda na Hospodina, vystavuje sám seba nebezpečenstvu. Možno prežívate manželské trápenie, pritom viete, že máte byť verní svojmu manželskému partnerovi a milovať Boha celým svojím srdcom. Tu sa objaví niekto opačného pohlavia, kto má pre vaše súženie pochopenie. Pokušenie začne v mysli hlodať a prídu myšlienky, že každý má právo na šťastie, že nešťastné manželstvo môže byť omyl. Ďalší krok na nebezpečnej ceste môže viesť k nevere. Nový vzťah sa prehlbuje, človek sám seba presviedča, že všetko bude inak, pretože tentoraz ide o ten správny vzťah. Zabúda na to, že dôsledky hriechu sú všadeprítomné. Každý vzťah je bez záruky ozajstného šťastia a spokojnosti. Každá zmena totiž rýchlo zovšednie. Pomyslenie na nový vzťah je ako život s kreditnou kartou. Prináša krátkodobé potešenie a dlhodobé trápenie. Kým poslušnosť je krátkodobo ťažká, ale dlhodobo prináša potešenie z bezpečia Božej dlane.

Pozrime sa ako hriech ničí vzťahy. Apoštol Pavol v liste Rímskym 3:13 opisuje hriešnika nasledovne: „ Ich hrdlo otvorený hrob;“ Neviem kto z nás si dokáže predstaviť mŕtvolný zápach?! „svojimi jazykmi hovorili lesť;“ Ľudskú ľstivosť všetci dobre poznáme, ale nie vždy ju včas odhalíme. Ak nie sme ostražití, budeme skôr alebo neskôr zneužití a oklamaní. Tretia Pavlova výstižná ilustrácia z tohto verša hovorí, že hadí jed majú pod perami, čo poukazuje na skutočnosť, že jed usmrcuje. Aké výstižné sú nasledujúce slová z verša 14: „ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti“. Sme obklopení ľuďmi, ktorí sú plní horkosti, nenávisti, nedokážu si navzájom odpúšťať, sú zlí, chamtiví a navzájom sa ničia. Neúcta k Bohu je popísaná vo veršoch 16-18 nasledovne: „skrúšenie a bieda je na ich cestách, a cesty pokoja nepoznali, niet bázne Božej pred ich očami“.

V niektorých prípadoch hriech vedie hriešnika až k smrti. Pretože je oddelený od Boha a od vzťahov s najbližšími, postupne stráca nádej a zmysel života. Zo zúfalstva sám život radšej ukončí. Hriech je vždy zhubný!

Ukázali sme si, ako Pavol opisuje ľudskú rasu, ktorá je v zajatí hriechu. Vyhliadky ľudí sú neradostné. Všimnime si, že Pavol nerobí medzi ľuďmi rozdiely. Hovorí, že:

 (1) všetci, aj tí tzv "dobrí a slušní ľudia" sú pod mocou hriechu.

 (2) Hriech pôsobí na všetky ostatné vzťahy k Bohu aj k ľuďom negatívne.

 (3) Hriech má vždy zničujúce dôsledky. Hriech človeku nikdy neposkytne to, v čo dúfa. Hriech po sebe zanecháva skazu a súženie. Apoštol Pavol nás nenecháva v beznádeji, ale chce, aby sme si uvedomili vlastnú mieru stratenosti a aj to, že nemôžeme zostať v prirodzenom stave. Nádej opäť prichádza skrze slovo Písma:

Všetci ľudia potrebujú počuť dobrú novinu o tom, že Boh dal ľudstvu Spasiteľa. Najlepšou a najväčšou správou pre svet je, že aj keď sme všetci pod mocou hriechu, Ježiš Kristus prišiel na svet aby spasil tých, ktorí by bez viery zahynuli:

List Rímskym 3:21 a 22: No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi, 22  avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich.

Bol to On, kto bol namiesto nás potrestaný, boli sme pred Bohom ospravedlnení bez zásluh. Jemu patrí  česť a chvála.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Prečo je ťažké presvedčiť "dobrého človeka", že potrebuje spasenie?

2. Ak je v Písme napísané, že „nie je kto by hľadal Boha“, alebo že „nikto nebude pred Bohom ospravedlnený zo zákona“, nie je potom zbytočné hovoriť s hriešnikmi o Bohu? Prečo áno či nie?

• PREČO DAL BOH ZÁKON? Rim 3:19-20
• ODPOVEDE NA NÁMIETKY Rimanom 3:1-8