List Rimanom

RITUÁLY, TRADÍCIE A PRAVOSŤ VIERY - Rimanom 2:25-29

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom, ktorých autorom je Steve COLE, kazateľ z Arizony.

Skúsme sa zamyslieť nad otázkou komu je najťažšie zvestovať  dobrú novinu evanjelia? Vieme, že iba Boh môže spasiť ľudskú dušu a pre neho nie je nič nemožné, ale z ľudského hľadiska, vojsť do Božieho kráľovstva je pre niektoré typy ľudí oveľa ťažšie, než pre iné. Písmo napríklad poukazuje na tých, ktorí sú nábožensky založení a spoliehajú sa na svoje tradície a rituály. Takí ľudia nepociťujú potrebu spoznať Spasiteľa, ktorý by ich vyslobodil z otroctva hriechu, pretože sú presvedčení, že práve oni sú dobrí a spravodliví ľudia. Porovnávajú sami seba s ostatnými a sú so sebou spokojní, pretože sa nedopúšťajú ničoho, čo by ich mohlo zatracovať. Ak sa pozrieme na všetky náboženské skupiny, či už sú to ľudia židovského vierovyznania, moslimovia, hinduisti, budhisti, mormóni, alebo aj niektorí kresťania; uvidíme, že majú ešte niečo spoločné: „väčšinou sú presvedčení, že si človek môže zaslúžiť Božiu priazeň dodržiavaním náboženských rituálov a tradícií“. Môžeme povedať, že im chýba pravé poznanie vzťahu so živým Bohom na úrovni srdca. Apoštol Pavol veľmi dobre vedel, že nie je najťažšie kázať evanjelium pohanom a ľuďom hriešnym. Horšia situácia nastala, keď rovnaké evanjelium počuli židia. Apoštol Pavol bol jedným z nich a bola doba, keď aj on bol hrdý na svoju židovskú príslušnosť. Bol znalcom zákona, bol obrezaný a horlivo prenasledoval cirkev, ale Krista nespoznal. Neboli mu odpustené hriechy a nebol uzmierený s Bohom. Preto Pavol na tému skutočnej viery hovorí:

Rimanom 2:25-29  Lebo obriezka síce osoží, keď robíš to, čo káže zákon. Ale keď si priestupníkom zákona, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. 26  A tak keby neobriezka zachovávala jednotlivé ustanovenia zákona, či nebude jeho neobriezka počítaná za obriezku? 27  A bude súdiť neobriezka, neobriezka od prirodzenia, plniaca zákon, teba, ktorý si literou a obriezkou - priestupníkom zákona. 28  Lebo nie je ten je Židom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele; 29  ale Židom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, - ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

Apoštol Pavol upozorňuje nábožensky založených ľudí, že ich náboženská príslušnosť, vzdelanie a rituály človeka nespasia. Spasení môžu byť len skrze milosrdenstvo Kristovho kríža. Chce, aby si všetci uvedomili, že:

Skutočný vzťah k Bohu nezáleží na vonkajšom dodržiavaní náboženských nariadení a rituálov, ale na poslušnosti, ktorá je výsledkom nadprirodzenej premeny srdca. Keď Pavol vysvetľuje, kedy má obriezka zmysel, oslovuje židov ako žid. Keď oslovuje pohanov, hovorí:

 Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale viera pôsobiaca skrze lásku. (Galatským 5:6)

Obriezka bola znamením zmluvy medzi Bohom a vyvoleným národom a svoj význam stratila vo chvíli, keď Ježiš uzavrel Novú zmluvu. Dnes obriezka okrem hygienických dôvodov nemá žiaden náboženský význam pre tých, ktorí uverili novej zmluve Pána Ježiša Krista. Ale stále hrozí nebezpečenstvo, že náboženské rituály, aj tie, ktoré sám Boh nariaďuje, sa budú týkať len vonkajších prejavov náboženskej príslušnosti. Preto už v dávnych dobách Mojžiš karhal Izrael slovami:

  A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije! (Deuteronómium 10:16)

A neskôr svoje slová vysvetľuje nasledovne:

  A Hospodin, tvoj Bôh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho semena, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si žil. (Deuteronómium 30:6)

Pavol hovorí Židom, že keď nežijú v poslušnosti Božieho zákona, ich „obriezka sa stane neobrezanosťou“. Sú na tom rovnako ako neobrezaní pohania, ktorí Boha neposlúchajú. Obriezka sama o sebe nemá žiaden význam. Podobne, ako je to zrejmé z Novej zmluvy, krst, alebo prijímanie pamiatky večere Pánovej nemá žiadnu duchovnú hodnotu, pokiaľ nie je jedno či druhé spojené s naozajstnou vierou v Krista. Krst sám o sebe nie je zárukou spasenia, ani odpustenia hriechov. Podobne je to aj s pamiatkou večere Pánovej. Ak je veriaci pokrstený, žije v poslušnosti Kristovi a koná v súlade s vyznaním spásonosnej viery v Krista, potom má krst význam. Kto prijíma pamiatku večere Pánovej ako pripomienku zástupnej smrti za nás hriešnych, potom má obrovskú hodnotu. V žiadnom prípade nechcem podceňovať význam rituálov. Neopúšťajme ich. Ale majme na pamäti, pokiaľ sú len formalitou a rituálom bez skutočného vzťahu k Bohu skrze vieru v Krista, nemajú zmysel.

 A Pavol ide o krok ďalej, keď hovorí:

1. Skutočný vzťah k Bohu vedie k premene srdca a poslušnosti, skrze pôsobenie Ducha Svätého a nie dodržiavaním litery zákona. Pravosť viery v Boha je výsledkom zmeny srdca, nie toho ako dôsledne sú dodržiavané náboženské rituály:

28-29  Lebo nie je ten je Židom, kto je ním zjavne, navonok, ani nie je obriezkou obriezka na tele; 29  ale Židom je ten, kto je ním skryte, v srdci, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere, - ktorého chvála nie je od ľudí, ale od Boha.

Pavol používa kontrasty, aby vysvetlil to, čo chce zdôrazniť:

    (1) nie vonkajšie skutky, ale vnútorná premena,

    (2) nie telo, ale srdce,

(3)   nie litera zákona, ale Duch Svätý,

(4)    nie chvála ľudská, ale od Boha.

(1) nie vonkajšie skutky, ale vnútorná premena:

(1) Skutočnosť viery v Boha nie je vonkajšia záležitosť, ale vnútorná premena. Na túto skutočnosť poukázal Pán Ježiš v reči na vrchu, keď upozorňoval, že ten, kto sa hnevá na svojho brata, v očiach Božích akoby vraždil. Ten, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, i keď sa jej nikdy nedotkol, vo svojom srdci spáchal cudzoložstvo. Ktokoľvek môže pôsobiť dojmom príkladnej zbožnosti, výrečnými modlitbami, mocnými kázňami, štedrými darmi pre cirkev a inej príkladnej činnosti, ba môže byť zapojený do najrôznejších náboženských a humanitárnych aktivít, napriek tomu nemusí poznať Boha. Naše skutky sú viditeľné pre svet okolo nás, ale Boh sa pozerá do srdca človeka. Aj keď budete ľuďmi chválení a obdivovaní, Boh skúma vaše pravé motívy k tomu, čo robíte a aké myšlienky sú skryté vo vašej mysli? Mať naozajstný a hodnotný vzťah k Bohu vyžaduje celého človeka a je nevyhnutné byť úplne vydaný pôsobeniu Ducha Svätého. Samozrejme, ak máme vnútorný vzťah k Bohu vyriešený, vonkajšie skutky budú tiež v súlade s Božou vôľou. Všetko vonkajšie začína vnútorným rozpoložením srdca.

(2) nie telo, ale srdce:

(2) Skutočnosť viery v Boha sa neriadi telom, ale srdcom. Hriech sa rodí v srdci, preto musíme umŕtvovať myseľ a skutky tela:

Rimanom 8:12-13  A tak tedy, bratia, dlžníci sme nie telu, aby sme žili podľa tela.13  Lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.

To znamená, že v okamihu, keď sme v pokušení, musíme sa od hriechu odvrátiť a hľadať pomoc a posilu Ducha Svätého. Ten, ktorého život je skrytý s Kristom v Bohu, napĺňa svoju myseľ myšlienkami na to, čo je sväté. Kto je vzkriesený v Kristovi, kto je oblečený do Krista, nemusí slúžiť telu, a nie je otrokom svojich sklonov a vášní.

(3) nie litera zákona, ale Duch Svätý:

(3) Skutočnosť viery v Boha nie je o snahe dodržiavať literu zákona z vlastných síl, ale o moci Božieho ducha, ktorý premieňa srdce vierou v Krista. Litera zákona sa vzťahuje k minulosti. Problémom vtedajšej doby bolo, že zákon v kombinácii s hriešnymi vášňami tela viedol k neposlušnosti a pokrytectvu. Samotný zákon nedával ľuďom silu, aby sa príkazmi zákona riadili. Litera zákona odsudzovala k smrti, zatiaľ čo Božia milosť a dar viery dáva znovuzrodenému človeku nový život, ktorý sa vyznačuje poslušnosťou.

Rimanom 6:17-18  No, vďaka Bohu, že pravda boli ste sluhami hriechu, ale ste zo srdca poslúchli druh náuky, do ktorého ste vydaní, a oslobodení súc od hriechu podrobení ste v službu spravedlivosti.

Ozajstná viera v Boha znamená, že Jeho Duch premenil vaše srdce tak, že ste schopní radostne plniť Jeho vôľu.

(4) nie chvála ľudská, ale od Boha:

(4) Skutočnosť viery v Boha znamená, že nepotrebujeme počuť chválu od ľudí, ale od Boha. Chvála od Boha sa týka Kristovho druhého príchodu. K tomu apoštol Pavol hovorí:

1 Korintským 4:5  A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha.

To znamená že tí, ktorých srdcia boli Duchom obrezané, žijú novým životom. Namiesto toho, aby dávali na obdiv náboženské rituály a aktivity, tak ako to robili farizeji, snažia sa z celého srdca chváliť Boha. Praví veriaci, namiesto toho, aby sa starali o to, čo si o nich budú myslieť ostatní, zameriavajú svoju pozornosť na Boha a čo si myslí On:

Filipským 3:3 Lebo my sme obriezkou, ktorí Duchom Božím  slúžime Bohu a chválime sa v Kristu Ježišovi a nedúfame v tele -

Apoštol Pavol upozorňuje na kontrast s vierou judaistov. Keby ste sa spýtali týchto nábožensky založených židov, či pôjdu do neba, cítili by sa takouto otázkou urazení. Odpovedali by, „samozrejme, že pôjdem do neba“! Ak by ste skúmali ďalej a pýtali sa na dôvod prečo si myslia, že do neba pôjdu, počuli by ste nasledujúcu odpoveď: „Som žid a bol som obrezaný“. Inými slovami, mali by úplnú istotu, že sú spasení, ale tá istota by bola falošná!

Položte si aj Vy otázku, milý poslucháči: „Prečo si myslím, že ma Boh niekedy do neba prijme?“ Je dôležitá pre každého smrteľníka. Ak na ňu odpoviete: „verím v Boha a chodím do kostola“, nemáte žiadnu záruku, že Vás Boh prijme. Ak odpoviete, že ste pred rokmi prijali Ježiša ako svojho Spasiteľa a boli ste pokrstení, takisto nemáte žiadnu záruku, že Vás prijme. Ale ak viete, že Boh zmenil vaše srdce, že ho od tej doby milujete, nasledujete a počúvate celou svojou silou, mysľou a srdcom, patríte do rodiny Božích detí a určite odpoviete na otázku správne.

A sú tu ďalšie otázky na zamyslenie: „Žijete víťazný život? Nie ste ovládaní svetskou žiadosťou tela? Nesiete ovocie Ducha?“ Ak sa zamyslíte a čestne odpoviete, že si nie ste istí, potom je možné, že podstatou vašej viery sú náboženské rituály a opravdivosť viery v Krista vám ešte chýba.

Skutočná viera nie je systém náboženských rituálov a len akési uznanie, že Boh je. Kto neprišiel k Bohu skrze Pána Ježiša Krista, kto nie je naplnený Duchom Svätým, nežije a nedýcha pre Krista, komu sa život od základu nezmenil, kto nepočúva jeho Slovo vedome a s láskou, (nielen z povinnosti alebo strachu), mal by si uvedomiť, že formálna viera a náboženské rituály nikoho nespasia. Skutočná viera je o zmene srdca!

Na záver dovoľte ešte dve otázky na zamyslenie:

1. Prečo je hriešne srdce človeka priťahované skôr k rituálom, ako k skutočnej viere? Aké sú duchovné výhody a nebezpečenstvá rituálov?

2. V Biblii je napísané, že „Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?!“ (Jeremiáš 17:9) Ako si môžeme chrániť srdce aby sme v skutočnej viere verne nasledovali Krista?

• ODPOVEDE NA NÁMIETKY Rimanom 3:1-8
• ČO SPÔSOBUJE POKRYTECTVO?