List Jakuba

Hriech odsuzování druhých

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

V tejto sérii relácií sa zaoberáme výkladom Jakubho listu. Venujeme sa praktickému rozboru textov Písma, ktoré by mali sprevádzať naš každodenný život. V minulej relácii sme sa spoločne zamýšľali nad tým, Ako riešiť konflikty Božím spôsobom. Dnes sa spoločne pozreme na to, čo je Hriech odsudzovania druhých. Ako vždy, aj dnes pripomíname, aby ste si pripravili pero, papier, priebežne si zapisujte verše a záverečné otázky na zamyslenie. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali poučenim, posilou a požehnaním pre všetkých poslucháčov. Úvodom si vypočujte základný text:

--------------------------------

Jakub 4:11-12 Bratia, neohovárajte sa navzájom! Kto ohovára brata alebo posudzuje brata, ohovára zákon a posudzuje zákon. A ak posudzuješ zákon, nie si činiteľom zákona, ale sudcom. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý má moc zachovať a zatratiť. Ale ktože si ty, čo posudzuješ blížneho?

Sotva v Biblii nájdeme verš, ktorý je tak nesprávne chápaný, ako tento:

Matúš 7:1  Nesúďte, aby ste neboli súdení.

A sotva najdete v Písme iný verš, ktorý je tak často porušovaný samotnými kresťanmi. Sám som sa roky modlil, aby som ani v srdci neodsudzoval niekoho iného, ale svoje predsavzatia som sám mnohokrát porušil. Som si istý, že nie som sám. Viem, že je to hriech, aj  keď  si svoje myšlienky nechám len pre seba. Ako je to teda s kresťanskými súdmi?

Žijeme v dobe, keď tolerancia, jednota a „láska“ väčšinou znamená, že sa máme ku všetkým ľuďom chovať ohľaduplne a nikoho nekritizovať. Biblia však učí, že kazateľ je bez lásky,  keď  dovolí vlkom aby škodili stádu, alebo dovoľuje hriešným veriacim, aby nakazili cele stádo. Nesúdiť však neznamená, že nemôžeme stáť v ceste hriechu. Dobre vieme, že kazateľ a a starší nesú zodpovednosť za tých, ktorým slúžia:

Rimanom 16:17-18  Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili. A odvráťte sa od nich!

Niektorí ľudia sú presvedčení, že by sme sa nikdy nemali znížiť ku konkrétnej kritike tých, ktorí svojím chovaním Božie slovo znevažujú. Každému z nás by malo ísť o zachovanie čistoty Božieho slova, pretože ide o zachovanie viery a dobrého svedomia, ktorým niektorí ľudia pohrdli a tak ztroskotali vo viere. (hovorí Pavel v 1Tm 1:19-20)

Môže sa stať, že za svoje posudzovanie zaplatíte cenu – prídete o priateľstvo. Niektorí ľudia môžu zbor, kde sa netoleruje hriech, dokonca aj opustiť. Apoštoli často konfrontovali a riešili hriešne praktiky v cirkvi, ale vždy mali dôvod k oprávneným zásahom. Nikdy nešlo o ohovárania z počutia. Preto musíme byť obozretní, kým urobíme nejaky záver, keď ide o hriešne chovanie, alebo falošné učenie.

1 Nikoho dopredu neodsudzujeme,  keď  hovoríme o ich hriechu alebo falošnom učení. Veľa ľudí sa nechce zaoberať doktrinálnymi otázkami. Ich ospravedlnením, alebo skôr výhovorkou je citácia veršov: kto si bez viny, hoď prvý kameňom. Keď  uvidíte dieťa, ktoré by vybehlo pred auto, urobíte všetko, aby ste ho varovali a zabránili stretu s autom. To však znamená, že aj keď uvidíte svojho bratra, ako hriech ničí jeho život, alebo ako sa zapletáva do siete falošného učenia, mali by ste ho varovať. Presne to má Jakub na mysli, pretože ide o záchranu duše! Jakub nikoho neodsudzoval,  keď  v církvi označoval hriech, ale napomínal:

Jakub 5:19-20  Bratia moji, ak niekto medzi vami zblúdi od pravdy, a iný ho obráti, vedzte, že kto obráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni mu dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.

Na osobnej rovine je takáto konfrontácia zodpovednosťou každého veriaceho. Nejde o voľbu podľa nášho uváženia, ale je to naša zodpovednosť:

Galatským 6:1  Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti - a daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia.

Pokiaľ hriešiaci človek, ktorý sa vydal na scestie neposlúchne, naša povinnosť tam nekončí:

Matúš 18:15-17  Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník.

Dobrým pravidlom konfrontácie hriešnika s Božim poriadkom je, aby o situácii boli informovaní len tí, ktorí môžu pomôcť, aby hriešnika uviedli na správnu cestu a uchránili tak ostatných od hriechu. Nikoho svojvoľne neodsudzujte, ale láskyplne napomeňte, konfrontujete falošné učenie v cirkvi, pre záchranu duší. Zachovávajte doktrinálnu čistotu a robte všetko tak, aby bol Boh oslávený:

2. Nikoho neodsudzujete,  keď  posudzujete jeho duchovnú vyspelosť a doktrinálnu kvalifikáciu pre službu, alebo pastierske účely. Niekedy je nevyhnutné zvážiť osobné kvality, bezúhonnosť a duchovnú zrelosť jednotlivca, aby sme predišli možným problémom.

Pozrime sa najskôr na to kedy je odsudzovanie druhých zlé?:

A. Vtedy, keď  niekoho súdite alebo kritizujete zo žiarlivosti, zatrpknutosti, sebeckých ambícií, alebo iných hriešnych pohnútok, namiesto toho, aby ste dotyčného budovali v Kristu. Inými slovami, motív posudzovania je nadovšetko dôležitý. Ohovárania a ich šírene ohovárok, ktoré znevažuje  človeka, je vždy hriech. Môže sa stať, že máte dokonca aj pravdu, ale pokiaľ súdite, aby ste sami vynikli a vyzerali lepšie, je to hriech.

B. Každý, kto niekoho odsudzuje a nepozná všetky skutočnosti nemusí mať pravdu. Pokiaľ nepoznáte všetky okolnosti, zdržte sa súdu, obzvlášť za chrbtom dotyčného.

C. Pokiaľ si stanovíte ľudské štandardy v posudzovaní správania sa druhých, miesto Božich štandardov, dopúšťate sa neprávosti. Nestačí zamerať  sa iba na viditeľné prejavy,  keď  nepoznáte srdce človeka. Môžete sami zachovávať tisíce prikázaní, ktoré nemusia byť nutné pre spasenie a pritom zabúdať na to , čo povedal Pán Ježiš:

 „… nedbáte na to, čo je v Zákone dôležitejšie: právo, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť a to ostatné nezanedbávať“ (Mt 23:23).

 Dajme si pozor, aby o našej osobnej horlivosti neplatili následujúce slova:

Marek 7:7-9 … ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského.

3. Neodsudzujte hriešne chovanie, pokiaľ si nevšímate svoj hriech.

Kresťania sa dopúšťajú odsudzovania nevyberavým spôsobom veľmi často. Napríklad odsudzujú tých, ktorí fajčia, ale za hriech už nepovažujú to, že sami sú nezdravo tuční, pretože nekontrolujú svoju chuť k jedlu a pitiu. Citujú verše o tom, že naše telo je Boži chrám, ale svoje slabosti prehliadajú. Sme príkladom ostatním vo všetkom čo robíme a ako jednáme? Ako je to s naším sebaovládaním, premýšľame o tom, ako hospodárime s tým, čo nám Boh zveril? Ako nakládame so svojím časom, finančnými prostriedkami, časom pre odpočinok, štúdium Božieho slova, atď.? Slúžime Bohu a bližnym, alebo vidíme len chyby druhých? Je veľmi jednoduché poukazovať očividne na druhých, ale je takmer nemožné priznať to, čo je skryte v nás. Preto často platí:

 Odsuzujete neoprávnene, keď nesúdite najskor svoje hriechy. Ak tak robíte, nasledujúce varovanie je tu na mieste:

Matúš 7:1-5  Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.

Čo môže byť spravodlivejšie a zároveň strašnejšie, než súd podľa sebou zaužívaných štandardov?

 Súdite neprávom, keď šírite ďalej dôverné alebo osobné informácie s bočnými úmyslami. Najbežnejšia návnada je,  keď  niekto povie: „Bol by som rád, keby si vedel o tejto situácii, a modlil sa za ňu“, aj napriek tomu, že dotyčný nemá najmenšiu potrebu túto informáciu vedieť, pretože sa ho to nijak netýka. Ona osoba chce zdôrazniť vlastnú dôležitosť a to, že je dobre informovaná. Inokedy sa podobná situácia rozvíja len preto, aby sme získali ľudí na svoju stranu. Potom môže ísť aj o skreslenú informáciu, ktorá ma skryť vlastné hriechy.

 Zlé súdy vynáša ten, kto z vlastného sebaospravedlňovania niekoho kritizuje alebo poškodzuje kvôli malichernostiam, alebo nedôležitým záležitostiam. Je jednoduché sa takých súdov dopustiť,  keď  sme sami niečim podobným neprešli. Hovoriť za chrbtom niekoho iného, je hriech odsudzovania. Niekedy je lepšie mlčať než hovoriť. V Písme nájdeme mnoho testov, ako skúmať seba samého, skôr než prehovoríme a vynesieme súdy:

 Kto súdi druhého človeka autoritatývnym spôsobom a vyjadruje sa o jeho večnosti zatracujúcim spôsobom, dopúšťa sa neprávosti. Môžeme sa domnievať, že dotyčný na základe viditeľného ovocia, žije bezúhonným životom a môžeme prepokladať, že vo viere vytrvá až do konca. Pokiaľ však konfrontujeme niekoho, kto nežije bezúhonným spôsobom, nemôžeme mu bez okolkov povedať „si zatratený, pôjdeš do pekla“. Míesto odsúdenia môže povedať napr. „na tvojom mieste by som sa zamyslel, ako je to s tvojím spasením“. Nezabúdajme na to, že o večnosti rozhoduje Boh. Pred Bohom nie sme nikdy sudcami, ale dlžníkmi. Naše slová by mali vždy ukazovať Božie milosrdenstvo a lásku.

-----------------------------

4. Podriaďte sa Bohu, pretože On je jediný zákonodárca. Kto sa podriadí autorite Božieho slova, bude prejevovať lásku k druhým nie len slovami, ale aj činmi. Mať niekoho rád neznamená, že ich budeme kritizovať a ponižovať, ale naopak sa máme navzájom budovať v láske ku Kristovi.

Pokiaľ vám niekto ublížil, nesúďte, pretože súd patrí Bohu! Snažte sa odpustiť a modlite sa za neho s vedomím, že súdiť druhého človeka je hriech proti Bohu, ktorý jediný ma právo niekoho súdiť a odsúdiť aj na večnosť. Odsudzovať druhých je výsledkom našej tvrdosti a arogancie. Boh bude spravodlivo súdiť aj toho, koho vy zatracujete; odsudzovať nie je naše právo. Nezabúdajte, že Boh bude súdiť aj vás.

5. Ako môžeme teda žiť tak, aby sme pred všetkým neztvárali oči? Vyvarujte sa niektorých návnad súdenia a buďte opatrný, ako s informáciami o druhom človeku naložíte. Často sa stáva, že človek so súdiacimi sklonmi bude testovať vašu duchovnú zrelosť otázkami ako: „Čo si myslíš o tom, či onom človeku“? Následne vás môže požiadať o radu, ako dotyčného napraviť. Buďte na pozore,  keď  zistíte, že rovnaké siete rozhadzuje aj medzi ostatných. Hranica medzi ohováraním a snahou pomôcť, nie je vždy jasná. Preto je dôležité položit protiotázku:

(1) Prečo mi niečo také hovoríš? Pokiaľ máš jediný dôvod, aby som sa za tuto situáciu modlil, nemusím poznať každý detail.

(2) Odkiaľ máš túto informáciu? Pokiaľ neodpovie, môže ísť o ohováranie z nedôveryhodných zdrojov. Overte si zámer otázkou:

(3) Hovoril si s dotyčným priamo? Čo na to povedal?

1. Overil si si osobne všetky fakty? Ten, kto jedná za chrbtom a kto si informácie neoveruje, obvykle nema záujem pomôcť. Keby chcel skutočne pomôcť, nehľadal by ich na viacerých miestach. Obvykle takú konverzáciu ukončím slovami, „keď budeš s dotyčným jednať osobne, daj mi vedieť“.

Takže skôr než budete niekedy v pokušeni zapliesť sa do súdenia druhých, vedzte, že sa nechcene môžete stáť príčinou rozbitých vzťahov. Majme vždy na pameti, rovnako ako Jakub otázku: Ale kto si ty, že odsudzuješ blížneho?

 ---------------------------------

A na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Kde je hranica medzi biblickým rozlišovaním, posuzovaním a prílišnou kritikou?

2. Ako rozpoznáme, kedy Boh chce, aby sme s niekým o jeho hriešnom správaní alebo omyloch otvorene hovorili a kedy by sme sa mali len modliť?

------------------------------

• Ako riešiť konflikty Božím spôsobom?
• Pominuteľnosť života