List Jakuba

Pominuteľnosť života

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Jakub 4, 13-17  A teraz vy, čo hovoríte: "Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,"  ¹⁴ - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.  ¹⁵ Namiesto toho by ste mali hovoriť: "Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono."  ¹⁶ Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.  ¹⁷ Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.

–––––––––––––––––– 

Väčšina z nás súhlasí, že život je ako para, objaví sa a zmizne. Nikto z nás nemá záruku zajtrajška, a už vôbec nie ďalšieho roku alebo desiatok rokov života. Život, nech je akokoľvek dlhý, je z hľadiska večnosti miznúci ako závan vetra . Dnes môžeme byť plní sily, zdravia, ale už zajtra môžeme byť uložení do rakvy. Teraz si hovoríte, prečo sa zaoberáme tak morbídnymi myšlienkami?! Pretože ten, kto o pominuteľnosti života nepremýšľa, ignoruje smrť, pred ktorou nikto neunikne. Či sa nám to páči alebo nie, nemôžeme žiť správnym životom vo svetle večnosti. Jakub chce, aby sme si uvedomili , že nikto z nás nevie, kedy náš život skončí a preto by sme mali žiť pred Bohom v pokore a aktívne s vierou naplňovali jeho vôľu. V predchádzajúcich úvahách nám Jakub radil ako žiť harmonicky čistým životom a ako riešiť medziľudské konflikty v láske a pokore. Vo veršoch 4: 1-12 nás usvedčuje z nedôslednosti žitia z viery a stáleho koketovania so svetom:

Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.  Nabáda nás:  Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.  ⁸ Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ.  ⁹ Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.

Jakub sa stavia proti duchu ľudskej arogancie, pýchy, svojvôle v otázkach k budúcnosti. Aj keď sa ľudia hlásia ku Kristovi, mnohí žijú rovnako ako ľudia vo svete. Aké výstižné sú slová v 1. liste Jánovom 2: 15-17:

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska.  ¹⁶ Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom, nie je z Otca, ale zo sveta.  ¹⁷ A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.

Jakub poukazuje na to, že aj v cirkvi vládne duchovná arogancia. Človek plánuje bez toho, aby bral do úvahy vlastnú smrteľnosť. Všetci dobre poznáme Lukášovu (12: 19-20) ilustráciu podobenstva prosperujúceho človeka, ktorý sám sebe hovorí: „som sebestačný, mám množstvo zásob a finančným istôt na mnoho rokov, je čas aby som si odpočinul a niečo si užil.“ Boh mu ale povedal: „Blázon! Dnes v noci zomrieš. Čie bude, čo si si nachystal?“ Na túto otázku si odpovedzme sami a spoločne sa zamyslime nad štyrmi oblasťami pominuteľnosti života, ako ich prezentuje Jakub:

–––––––––––––––  

1. Život je ako para. Jakub nám pripomína, že plány, ktoré robíme dnes sa zajtra nemusia uskutočniť. Kto z nás vie, čo sa stane v nasledujúcej minúte? Z toho vyplýva, niekoľko skutočností:
2. Život je krehký. Ten kto si myslí, že je možné naplánovať si život podľa vlastných predstáv, je na veľkom omyle. Zo dňa na deň, v okamihu sa môže všetko zmeniť. Vôbec nehovorím, že by sme mali myslieť len na svoju smrteľnosť a pominuteľnosť všetkého na čom nám dnes ešte záleží. Nikto z nás nebude naveky mladý, silný, zdravý a prosperujúci. Podobná sebadôvera je, ako hovorí Jakub, nie len škodlivá, ale aj hriešna. Môžete si hovoriť, že z podobných myšlienok môžete zmalomyselnieť alebo dokonca podľahnúť depresii. Ale ani pozitívne myslenie bez Boha nás na možnosť životných skúšok nepripraví. Preto máme žiť tak, aby sme si bez prestania uvedomovali ako sme na Bohu závislí.
3. Život je krátky. Všetko, čo má začiatok je z hľadiska večnosti pominuteľnosť. Aj keby sme žili sto alebo tisíc rokov, náš život by bol konečný a preto i krátky. To nie je teória relativity času., ale realita ľudského bytia. Preto Mojžiš hovorí „Nauč nás počítať naše dni, nech získame múdrosť srdca.“ Múdrosť ako využívať každý deň pre Božiu slávu nás môže naučiť iba náš Spasiteľ a Pán.
4. Smrť je istá, všetko ostatné je neisté. Štatistická pravdepodobnosť smrti je neomylná. Každý zomrie. Z istoty tejto pravdepodobnosti vyplýva, že nie je vylúčené, že skôr, alebo neskôr budeme stáť pred Božím súdom. Táto pravdepodobnosť by mala v každom veku vyvolať potrebu zistiť, čo ho po smrti čaká! V skutočnosti je tomu práve naopak – väčšina ľudí na svoj koniec nemyslí. Žijú tak, ako by mal ich život trvať v nezmenenej podobe navždy.  Aj keď sa denné pozerajú smrti tvárou v tvár, vidia v správach nehody na diaľniciach, prírodné katastrofy,  úmrtia z najrôznejších príčin a nikto z nich nevie, či sa ešte dnes vráti do svojho domova, či ešte uvidí svojich najbližších, utekajú životom tak, ako by práve oni na konečnej stanici nemuseli nikdy vystúpiť. Je to neuveriteľné, ale prirodzeného, duchovne mŕtveho človeka nezaujíma, kde končí súčasnosť a kde začína budúcnosť. Čo môže byť pre život dôležitejšie než odpoveď na otázku odkiaľ som a kam idem? Nebyť pripravený na to, čo je pre človeka 100% istotou, je biblicky povedané honba za vetrom.

––––––––––––––––-

    Bez Boha sa nikto nezaobíde, či už tomu verí, alebo nie, pretože:

1. Boh je zvrchovaný. Z toho vyplýva, že my zvrchovaní nie sme. Problém ľudskej existencie nie je v tom, že si plánujeme budúcnosť, ale problém je v tom, že plánujeme prítomnosť i budúcnosť bez Boha. Plánovať máme, ako je napísané na mnohých miestach: (Lk 14:28-32, R 15:20-28). Finančné plány, pokiaľ sú robené v závislosti na Bohu, sú príkladom zodpovedného hospodárenia s prostriedkami, ktoré nám Boh zveril. Písmo o pracovitosti a hospodárení hovorí často. Nie je na škodu myslieť na svoju budúcnosť skrze najrôznejšie opatrenia, akými môžu byť úspory, životné poistenie, či spísanie poslednej vôle. Je zodpovedné zaistiť budúce potreby svojich blížnych pre prípad choroby či straty zamestnania. Mali by sme mať finančnú rezervu na nečakané výdaje v domácnosti. Dnes je jednoduché získať najrôznejšie pôžičky, múdrejšie je však pôžičkám sa vyhýbať. Ani najlepšie a najzodpovednejšie zaistenie pozemskej existencie by nemalo byť náhradou za našu úplnú závislosť na Bohu. Nikdy by sme nemali zabúdať na to, keď hovoríme a plánujeme budúcnosť, že naše plány sa môžu naplniť iba: „Ak Boh dá“. Najzákladnejšia životná lekcia sa dá zhrnúť: Boh je Boh, ja Boh nie som. On je zvrchovaný, ja zvrchovaný nie som. On kontroluje budúcnosť, budúcnosť nekontroluje nikto z nás! Ekonomika sa môže zrútiť lokálne ale aj globálne, tak isto sa môžu zrútiť penzijné fondy, môže dôjsť k teroristickému útoku, môže zasiahnuť prírodná katastrofa, choroba a ako sa hovorí – ostanú nám len oči pre plač. Dôvera v Božiu zvrchovanosť, že všetko speje k Jeho konečnému plánu, je naša jediná istota. Aká cesta to bude, nikto z nás nevie. Všetko, čo v živote konáme, by sme mali robiť tak, aby sme boli ochotní prijať čokoľvek, čo prichádza z Božej ruky. Naším životným sprievodcom je Pán Ježiš Kristus. Celý život by sme mali zasvätiť predsavzatiu, že všetko, čo robíme, robíme pre  Božiu slávu, nie pre slávu človeka. Jemu patrí náš život, naše schopnosti, naše obdarovania a tvorivosť.

–––––––––––––––––––-

1. Pýcha je veľký hriech, ktorý sužuje nás všetkých. Jakub nás napomína:

¹⁶ „Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá.  ¹⁷ Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.“

Nezabúdajme na to, že všetko, čo sme dosiahli, prichádza od Boha skrze jeho milosť. Pokiaľ si toto neuvedomujeme a Bohu nepreukazujeme patričnú úctu, dopúšťame sa vážneho hriechu.  Všetko sa môže v okamihu zmeniť, a nezáleží na tom, či žijeme v chatrči alebo v paláci. Písmo nás upozorňuje na to, že  svet nás môže obdivovať,  stáť na vrchole slávy a zabudnúť na toho, kto to všetko umožnil. Boh všetko môže zmeniť, všetko nám môže zobrať obrazne aj doslovne, a potom nám ostane isť pásť ako kráľovi Nabuchodonozorovi v knihe Daniel, 4. kapitole.

O Napoleonovi sa hovorí, že to bol vojenský génius, ale pýcha predchádzala jeho pád. Predtým, než napadol Rusko, jeho priateľ ho odradzoval. Keď to bolo jasné, že Napoleon svoje úmysly nezmení, priateľ mu pripomenul známe príslovie: „Človek mieni, Pán Boh mení.“ Na to vraj Napoleon odvrkol: „Ja mienim, aj mením“. To bol začiatok konca Napoleonovho úspechu. Boh nestrpí ľudskú pýchu donekonečna. On je Pánom každej situácie:

Daniel 2:21  „On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. “

Ako teda máme žiť správne s vedomím pominuteľnosti života, s vedomím, že Boh je zvrchovaný, aby sme neboli náchylní k pýche?

1. Jediný správny smer je pokorná poslušnosť vo všetkom, čo súvisí s Božou vôľou. Kto žije a plánuje inak, dopúšťa sa hriechu neviery. Vedieť a nekonať čo je správne je hriech. (17) Väčšina veriacich i neveriacich vidí hriechy sveta, ktoré nejakým spôsobom priamo porušujú Božie prikázania. Nezabúdajme, že z Božieho rozhodnutia bolo niektorým odpustené a iní ďalej žijú v hriechu. Ich viera, či skôr neviera v seba samého, ich odsudzuje. Nemusíme nikomu ubližnovať, stačí obyčajná ľahostajnosť a slepota k potrebám iných. Hriech je nie len to, čo je zakázané, ale aj to, čo je prikázané a my sa tým neriadime. Napríklad máme milovať svojich blížnych, ale nemilujeme sa ani v kruhu vlastnej rodiny, a už vôbec nie ľudí, s ktorými sme v priamom kontakte. O ich potreby fyzické I duchovné sa nezaujímame. Je jasné, že sa nemôžeme celý deň starať len o potreby ľudí okolo  nás. Keď sa pozrieme do vnútra našej cirkvi, zistíme, že sotva 20% ľudí pracuje pre blaho ostatných, ktorí sú len  príjemcami, aj keď sami by mohli priložiť ruku k dielu. Často si ešte sťažujú alebo sú kritickí ku službe druhých. Starajú sa len sami o seba (Lk 10: 25-37; 16:19-31). Boh každého z nás obdaril nejakým darom ku službe ostatným, pokiaľ dary zanedbávame a hrivny zakopávame, nie sme Božími služobníkmi a dopúšťame sa hriešneho správania. Kto prichádza do cirkvi, aby mu cirkev poskytla to, čo práve potrebuje, ten  sa obvykle stáva kritickým konzumentom a nie služobníkom. Boží služobník by mal začínať deň s myšlienkou – Bože, tu som, som pripravený konať tvoju vôľu. Čo môžem urobiť dnes? Daj mi oči, aby som vnímal ľudí rovnako ako ich vidí Pán Ježiš Kristus, ako ovce bez pastiera:

Matúš 9:36-38   Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.  ³⁷ Vtedy povedal svojim učeníkom: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo.  ³⁸ Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu."

Našou modlitbou by malo byť: Bože, daj mi srdce plné súcitu, aby som dokázal milovať. Nech nezabúdam na službu vo svojej vlastnej domácnosti, voči svojim deťom, v manželstve, v zamestnaní, voči ľuďom, s ktorými sa každý deň stretávam, všetci tí potrebujú povzbudenie. Pamätajme si, že Boh chce, aby sme slúžili a kto takto nežije, má hriech.

• Hriech odsuzování druhých
• Úskalia bohatstva bez Boha