List Jakuba

Ako riešiť konflikty Božím spôsobom?

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

V tejto sérii relácií sa zaoberáme výkladom Jakubovho listu. Venujeme sa praktickému rozboru textov Písma, ktoré by mali sprevádzať naš každodenný život. Dnes sa spoločne pozreme na to, ako riešiť konflikty Božím spôsobom? Ako vždy, aj dnes pripomíname, aby ste si pripravili pero, papier, priebežne si zapisujte verše a záverečné otázky na zamyslenie. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali poučenim, posilou a požehnaním pre všetkých poslucháčov. Úvodom si vypočujte základný text:

--------------------------------

Jakub 4:7-10  Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.   Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, duševne rozpoltení, posväťte si srdcia;  uvedomte si svoju biedu, žalostite a plačte! Nech sa váš smiech obráti na žalosť a radosť na žiaľ! Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.

V minulej relácii sme si povedali, že príčinou všetkých hádok a konfliktov je ľudské sebectvo, takže predovšetkým to naše. Ďalej sme si povedali, že nám svetská múdrosť nemôže pomôcť. Svet pozná mnoho techník ako riešiť medziľudské konflikty, ale všetky nedbajú na Boží spôsob. Verše, ktoré sme čítali v úvode ukazujú, že jediná cesta k ich vyriešeniu, je cesta pokánia a pokora pred Božou autoritou. Boží spôsob riešenia konfliktov prevyšuje všetky ľudské pokusy o nájdenie zmierenia. Prvé, čo si potrebujeme uvedomiť je, že Božie:

Izaiáš 55:8-9  ...myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.

Pokiaľ chceme dosiahnuť pokoj a trvalý mier v medziľudských vzťahoch, musíme najskôr vyriešiť konflikt, ktorý máme s Bohom. Boh sa dotýka priamo nášho srdca. Aký vzťah máme k Bohu, taký vzťah máme k ľuďom. Majme stále na pamäti, že Jakub hovorí o konfliktoch v našich domovoch a cirkvách:

1. Kto chce riešiť konflikty Božou cestou, musí sa Bohu bezpodmienečne podriadiť (7). A nielen to, ale musí sa Bohu priblížiť (8) a pokoriť sa (10) „Podriaďte sa“ vo svojej podstate znamená stav, keď máme byť podriadení niekomu, kto má vyššie postavenie. V ľudskej spoločnosti takáto hierarchia vždy existovala a bude existovať. Musíme sa podriaďovať vládnej moci, rôznym autoritám, starším v cirkvi, v manželstve manželky svojim mužom, deti rodičom, otroci pánom, zamestnanci zamestnávateľom a iste si spomeniete na mnohé ďalšie príklady. Boh je najvyššia a zvrchovaná autorita celého vesmíru a mali by sme si uvedomiť, že žiť si podľa seba nie je múdre a znevažovať alebo ignorovať Božiu autoritu, je neprípustné. Dnes, viac než ktokoľvek skôr, aj kresťania navštevujú najrôznejšie semináre, kde sa chcú naučiť ako byť asertívny, ale ešte som nepočul, že by sa niekto chcel naučiť, ako sa podriaďovať. Iste uznáte, hovoriť o podriadenosti nie je populárny koncept, ale je to koncept biblický. Skôr než sa nadýchnete, aby ste povedali jedno veľké ALE, zadržte a vypočujte si čo nám hovorí apoštol Pavol:

Rimanom 8:7-8  Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu.

Aj keby človek z vlastných síl sa chcel podriadiť autoritám, jeho hriešna prirodzenosť, osobná pýcha a presadzovanie vlastnej múdrosti ho diskvalifikuje. Preto apoštol Pavol hovorí v rovnakom duchu:

Rimanom 10:3  Keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej.

Spoločne sa zameriame na niekľko oblastí, odkiaľ môžeme čerpať silu a kde sú naše najväčšie slabiny :

A. Podriaďte sa bezvýhradne Božej ceste spasenia. Všetky náboženstvá sveta, okrem biblického kresťanstva učia, že spasenie je dôsledok ľudského snaženia sa námahy. Svet hovorí, usilovne pracuj, ako najlepšie vieš a pôjdeš do neba. Kto verí učeniam východných náboženstiev žije nádejou, že sa v ďalšom živote narodí do lepšej existencie. Boží spôsob spasenia nikomu nedovolí, aby sa svojimi dobrými skutkami chválil. Je to On, kto hovorí, že všetci zhrešili a preto sme oddelení od Boha. Ukážte mi človeka, ktorý nezhrešil a ja vám ukážem človeka, ktorý nezomrie. Jediný, kto zomrel a vstal z mŕtvych, bol bezhriešny Pán Ježiš Kristus; všetci ostatní ľudia, ktorí keď sa narodili a ešte sa narodia, sú hriešni a smrteľní. Každý prirodzený človek nie je z vlastných síl schopný, aby sa k Bohu priblížil, natoľko aby sa Bohu podriadil. Smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista je Božia cesta pre každého, kto bezpodmienečne verí svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi, že iná cesta k Bohu nevedie:

Efezským 2:3-5 Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní.  Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lás ku, ktorou si nás zamiloval,  obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení!

B. Podriaďte sa bezpodmienečne Božej celistvosti. Všetci dobre vieme, že je celkom jednoduché podriaďiť sa Bohu, ktorého nazývame láska, ale už nám môže vadiť, že zvrchovaný Boh nenávidí hriech, že jeho absolútna dokonalosť vyžaduje aj spravodlivosť, čo neznamená nič viac a nič menej než to, že všetci hriešnici, ktorí nebudú robiť pokánie, budú tráviť večnosť v pekle. Pokiaľ sa niekomu také učenie nepáči, mal by sa zamyslieť nad svojou vierou, pretože učenie o pekle nie je svetský nástroj na zastrašovanie ľudí, ale Božia informácia pre celé ľudstvo. O mieste večného odlúčenia od Boha často hovoril aj náš Spasiteľ sám.

C. Podriaďte sa bezpodmienečne Božiemu slovu. Keď budeme úprimní, v Biblii nájdeme celú radu pasáží, ktoré by sme radšej vystrihli, alebo začiernili, ale pre istotu to neurobíme. Namiesto toho nepríjemné, alebo ťažké pasáže proste obchádzame a ignorujeme ich. Medzi nami je mnoho veriacich, ktorí majú výhrady k Božej absolútnej zvrchovanosti, hovorí o slobodonej vôli človeka a nemôžu sa zmieriť so skutočnosťou, že o spasení rozhoduje Boh a nie človek. Ďalší považujú učenie o Božej trojjedinosti za ľudský výmysel, čím uberajú Bohu jeho celistvosť. Každá podobná doktrinálna pochybnosť pripisuje suverenitu človeku a nie Bohu.

D. Podriaďte sa bezpodmienečne Božej prozreteľnosti v konaní s vami. Boh môže v našich životoch dopustiť často to, čo nám nemusí byť príjemné, ani pochopiteľné. Môžu prísť najrôznejšie skúšky, ktoré počas života nikdy nepochopíme. Do tejto kategórie patria predčasné úmrtia našich blížnych, môže to byť nespravodlivosť v škole alebo v zamestnaní. Nie je jednoduché vyrastať v neúplnej rodine, alebo mať otca alkoholika, nepoznať materskú lásku, alebo byť terčom posmechu alebo šikany. Môžete byť postihnutý zhoubnou chorobou alebo najakou telesnou deformáciou. Život nám môže znepríjemňovať blízka osoba, ktorá nás sužuje, ubližuje nám a vyvoláva konflikty. Zoznam ľudských bolestí a súžení je nekonečný. Každý, kto sleduje denne správy a číta noviny, vie, že život je z ľudského hľadiska nespravodlivý. Biblia jasne učí, že všetko, čo sa deje okolo nás, nie je oddelené od Božej prozreteľnosti a Jeho dopustením. To je najlepšie popísané v knihe Jób, kde satan útočil, ale Boh obmedzoval a dopustil, aby Jóba doslovne ničil. Napriek všetkému súženiu Jób obstál a na Boha nezanevrel. Boh dopustil, aby bola sťatá Jakubova hlava, aby Peter zomrel smrťou mučeníka, že Ján sa nedožil svojej staroby, to všetko preto, že to Boh dopustil. Kto prijal Ježiša Krista za svojho Pána, ten sa podriadí jeho Osobe, Slovu a prozreteľnosti vo všetkom, čo robí s nami aj okolo nás. Preto nám Jakub prikazuje:

E. „priblížte sa Bohu a priblíži sa on k vám“. Skôr než začnem vysvetľovať čo tieto slová znamenajú, chcem povedať, čo neznamenajú. Tieto verše nehovoria nič o tom, že Boh čaká, kým človek urobí prvý krok a potom mu odpovie. Práve naopak. Pán Ježiš hovorí:

Jan 6:44  Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Boh je vždy ten, kto urobí prvý krok smerom k nám. Keby to tak nebolo, všetci by sme prepadli zatrateniu:

Rimanom 3:10-12 Ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného.

Takže pokiaľ si vás Boh pritiahol k spaseniu, bolo to preto, že sa tak sám rozhodol, nie, že ste sa rozhodli vy sami. Nebolo to vaše hľadanie a túžba, ale pôsobenie Ducha Svätého, ktorý pripravoval okolnosti vášho spasenia. Pán Ježiš hovorí:

Jan 6:37  Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho.

Nemôžete prežívať Božiu blízkosť, keď ste nahnevaní a zatrpknutí voči niekomu inému. Ten, kto žije v hádkach a stretáva sa s konfliktami, má nevyriešené konflikty, človeka od Boha vzdiaľujú. Preto by sme mali venovať pozornosť tomu, aký vzťah máme k svojmu okoliu a pristupovať k Bohu v modlitbách, keď chceme hľadať riešenie pre spory:

Matúš 5:23-25  Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia.

Kto je presvedčený, že má k Bohu blízko, aj keď sa na niekoho dlhodobo hnevá, klame sám seba! A poďme o krok ďalej:

F. „Pokorte sa pred Pánom“ (10). pokiaľ veríme tomu, že „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným dává milosť“, mali by sme si byť istí, že Bohu v ničom neodporujeme. V kontexte napríklad vzťahových problémov nám Pavel hovorí, aby sme sa správali podľa príkladu Pána Ježiša, ktorý sa ponížil v poslušnosti až na smrť, aby mohol byť Bohom povýšený (F 2:8-9). Ďalšou dobrou radou pre nás je:

2. kto chce riešiť konflikty Božou cestou, musí vzdorovať diablovi (4:7). Samozrejme, že nie je vhodné, aby sme za každou nezhodou videli diabla a démonov. Zdrojom konfliktu je väčšinou naša prirodzenosť, ktorá nepotrebuje pomoc zvonka. Čo teda máme robiť: Obvykle stačí, aby sme si spomenuli na jednoduchú radu, ktorá hovorí: „Vzoprite sa diablovi a utečie od vás“. Vzoprieť znamená vzdorovať alebo odolávať proti všetkému, čo nie je Božie. Buďte pripravení na všetky útoky, nech prichádzajú z kadiaľkoľvek:

Efezským 6:13-18  Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých aj za mňa, …

Diablovi nemôžeme vzdorovať z vlastnych síl. Keď chcete vyriešiť konflikt, modlite sa, aby vám Boh ukázal svoju cestu mieru.

3. Kto chce riešiť konflikty Božou cestou, musí ľutovať všetkých svojich hriechov (4:8,9). Pripomeňme si, že nestačí ľutovať len svojich prehreškov a myšlienok, ale aj svetského spôsobu života. Nestačí byť len nedeľný kresťan a byť upretý len na svoje potreby, záujmy, budovanie osobnej kariéry a prosperity. Je nutné skúmať skryté myšlienky, motiváciu, kam, s kým a akým smerom ideme.

Biblická ľútosť a pokánie nie je v protiklade prikázaním, aby sme sa vždy radovali. Radovať sa môžeme zo spasenia a ľutovať musíme všetko, čo stojí medzi Bohom a našimi vzťahmi a skutkami, ktoré by mali odpovedať biblickým princípom. Len tak môžeme radostne prežívať Božie odpustenie a milosť:

Matúš 5:4  Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.

Neseďte pasívne, neočakávajte, že sa všetko vyrieši samo od seba. Jakub nám ako guľomet hovorí: Podriaďte sa Bohu, vzdorujte diablovi, priblížte sa Bohu, umyte si ruky, očistite svoje srdce, nariekajte a plačte! Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.

 ---------------------------------

A na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Prečo nás hnev a zatrpknutosť vzdiaľuje od Boha? Preštuduj si Ga 5:19-21; Ef. 4:31; 1 J 4:20.

2. Ako spoznáme, že naše pokánie je dostatočné? Čo keď necítime zármutok?

• Duchovné smilstvo a riešenie konfliktov
• Hriech odsuzování druhých