Evanjelizácia

SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich? II.

Podrobnosti

Kategória: Evanjelizácia

Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní  úvah  o  praktickom živote kresťana.
V minulom zamyslenie sme si povedali, že najväčšou prekážkou väčšiny veriacich, vo chvíli, keď majú príležitosť hovoriť s neveriacimi o viere, je strach, že nebudú mať vo vhodný okamih pohotovú a hlavne rozumnú odpoveď. To, čo by mohli povedať zvyčajne vedia až po skončení rozhovoru. A pretože sa niektoré otázky neustále opakujú, môžeme sa na ne týmto zamyslením aspoň trochu pripraviť. Ďalej sme zdôraznili, že by sme mali za všetkých okolností dodržiavať zásadu všeobecnej slušnosti, láskavosti, trpezlivosti a hlavne, nemali by sme sa s nikým hádať. Snažte sa trpezlivo načúvať, pýtajte sa doplňujúce otázky a veďte rozhovor tak, aby k rovnakému alebo podobnému záveru dospel aj ten, s ktorým hovor vediete. Pred týždňom sme sa zamerali na prvé tri najčastejšie námietky, s ktorými sa môžeme bežne stretnúť:

Prvá z nich je:  "Ja v Boha neverím". Povedali sme si, že väčšina ateistov nepopiera existenciu Boha preto, že by sami dospeli logicky a racionálne k názoru, že ateizmus odpovedá najlepšie na otázky ako vznikol svet a život na tejto planéte. Ďalej sme si povedali, že mnohí slušní neveriaci odmietajú veriť v Boha, pretože mali zlú skúsenosť s tzv. kresťanmi a cirkvami. Dospeli sme k záveru, že všetci neveriaci majú jedno spoločné: Aby mohli žiť svojvoľne, vytesnia existenciu Boha zo svojho života, pretože dávajú prednosť hriešnemu životu, o ktorom dobre vedia, že sa nezlučuje s Božím zákonom, ktorý bol vložený do ľudského svedomia.

Druhá otázka znela: "Ako môže milujúci Boh poslať niekoho do pekla?" Povedali sme si, že ateista by sa takouto otázkou ani nemal zaoberať - pretože ten, kto v Boha neverí, nemá sa čoho báť. Ak je existencia Boha len ľudský výmysel, potom je aj peklo výmysel. Napriek tomu sa aj ateisti podobnými otázkami zaoberajú a preto máme príležitosť odovzdať dobrú novinu o spasení.

Ďalšia námietka, na ktorú by sme  mali byť pripravení sa týkala nasledujúcej otázky:

 "Ak je Boh dobrý, prečo dopustí utrpenie nevinných ľudí?"
Povedali sme si, že ak Boh nie je, nikto nemá právo vynášať morálne súdy nad tým, čo vôbec zlo je. Ale ani ten, kto Boha z diania vylúči, problém zla nerieši. Boh sa pred ľudstvom neskrýva, práve  naopak, deň čo deň nám dáva príležitosť, aby sme mohli byť včas varovaní, že deň Božieho súdu sa blíži. Posledný súd bude patriť Mužovi, ktorého k tomu Boh určil, aby nám svojím životom dokázal nad akékoľvek pochybnosti, že Spasiteľom je Ten, ktorého Boh Otec vzkriesil z mŕtvych. Ježiš počas svojho pozemského života varoval, že Boh bude zhovievavejší k tým najväčším dávnym hriešnikom Sodomy a Gomory, než k tým, ktorí počuli o mocných činoch a zázrakoch, ale odmietli uveriť svedectvu Pána Ježiša Krista.

To, kto akým metrom bude súdený je dané tým, koľko toho za života o Kristovi počul a poznal. Mnohí na vlastné oči videli zázraky, ktorými Boh Otec potvrdzoval pravosť Ježišovej služby. Mnohí o nich počuli, ale neuverili. Posledný súd predchádzajú mnohé milosrdné varovania skrze Božie dopustenie. Hospodin človeku neustále umožňuje robiť pokánie, aby skrze vieru unikol súdu a zahynutiu. Znovu vidíme, že Ježiš Kristus je kľúčom k pokániu a večnému životu. Táto skutočnosť nás vedie k ďalšej sérii otázok a námietok, ktoré sa týkajú spasenia:

1. Otázka:  "Čo bude s ľuďmi, ktorí o Kristovi nikdy nepočuli? Pošle ich Boh do pekla? "Začnime tým, že Boh, teda pravý Boh, je úplne spravodlivý. Nikoho neodsúdi nespravodlivo, ale ako sme si už povedali, každého bude súdiť, podľa miery poznania, aké odmietol. Každému, bez výnimky bolo dané nejaké poznanie o existenci a vlastnostiach Boha, ale to, čo im bolo dané, svojím svedomím potlačili, pretože dali prednosť hriešne svojvôli. V Písme je o tom napísané:

list Rímskym 1:18-19  Z nebe se zjevuje Boží hněv proti každé bezbožnosti a nepravosti lidí, kteří svévolně potlačují pravdu. ¹⁹Co se dá o Bohu poznat, je jim zřetelné, neboť jim to Bůh odhalil.

Človek sa od počiatku stvorenia sveta, po tom, čo v skúške zlyhal, skrýva pred Bohom aj keď je Jeho večná moc a božstvo nad akúkoľvek pochybnosť viditeľné. Svet okolo nás, vo svojej dokonalosti a zložitosti nemôže byť výsledkom náhody, ani múdrej matky prírody, ale inteligentného zámeru. Pozrime sa, čo na túto tému hovorí poučný Dávidov Žalm:

Žalmy 53:2-6  Blázon hovorí vo svojom srdci: Neni Boha. Zkazení sú a páchajú ohavnú neprávosť. Neni toho, kto by robil dobré.   Bôh pozorujúc hľadel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto rozumný medzi nimi, hľadajúci Boha. 4  Všetci dovedna sa obrátili zpät; zkazení sú; neni toho, kto by robil dobré, neni ani jedného. 5  Či toho nevedia činitelia neprávosti, ktorí zjedajú môj ľud, ako jedia chlieb, a na Boha nevolajú? 6  Tam sa raz budú náramne desiť, kde nie je sa čoho desiť, pretože Bôh rozmece kosti tých, ktorí ťa obľahli táborom. Zahanbíš ich, lebo ich Bôh zavrhol.  

Ďalšou  námietkou je vyhlásenie:

2. "Ja verím, že k Bohu vedie mnoho ciest". Ten, kto niečo také tvrdí si neuvedomuje, že svojím postojom dáva na obdiv svoju múdrosť a spravodlivosť a sám seba usvedčuje z nevery. Nepriamo hovorí: "Ja som tolerantný človek s otvorenou mysľou, ktorý rešpektuje rôznosť náboženstva a uznávam, že v každom z nich je niečo dobré. Zatiaľ čo ten, kto hovorí, že k Bohu vedie len jedna cesta, je netolerantný neznášanlivec, ktorý hovorí, že všetci, ktorí neuveria v Krista, sú na ceste do pekla. "

Takáto "tolerancia" stavia človeka nie len do úlohy sudcu, ale aj odsúdeného, pretože považuje duchovnú pravdu za subjektívnu a relatívnu záležitosť voľby. Ten, kto hlása toleranciu v mene rovnosti všetkých náboženských smerov, svojím postojom popiera absolútnu Pravdu. Kto si chce vybrať sám podľa svojho gusta, dáva svojvoľne prednosť Božiemu súdu a spravodlivosti. Ako varovanie môžete takto pomýlenému človeku položiť nasledujúcu otázku: "Chcete povedať, že to čo v Písme hovorí Pán Ježiš nie je pravda?" Pokiaľ vám odpovie tak alebo onak, môžete citovať nasledujúce verše:

Ján 14:6  A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.

Skutky apoštolské 4:12  A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

Ak obe tvrdenia platia, potom k Bohu nevedie viac ciest, ale všetky cesty mimo Krista sú falošné. Ježiš je jediná a pravá cesta k Bohu a všetky ostatné cesty vedú do záhuby. Nikto si nemôže privlastniť štipku z učenia Ježiša, niečo z učenia Budhu alebo Mohameda a myslieť si, že spoločne dospejú k jedinému Bohu.
To je rovnaké ako keby ste prišli k lekárovi a on vám povedal: "môžem vám ponúknuť jeden zo štyroch liekov, ktoré ľuďom najviac pomáhajú. Ktorý z nich si budete priať? "Potom by ste sa opýtali:" Ktorý z nich je ten najlepší pre moju chorobu? "

 A lekár by vám odpovedal, že na tom vôbec nezáleží. Niektorí pacienti dávajú prednosť tejto príchuti; pilulka ako pilulka. Niektorí ich jednoducho zmiešajú a zhltnú ". Iste by nikto z nás nebol tak bláznivý, aby považoval liek na vysoký krvný tlak za rovnocenný liek určený na liečbu rakoviny. Mnohé lieky sú vydávané len na lekársky predpis a s poučením práve preto, že majú špecifické účinky. Bez poznania pravdy človek vydáva sám seba v nebezpečenstvo.

Ak teda Boh existuje ako večný Stvoriteľ vesmíru a Pán Ježiš Kristus prišiel na zem ako Boh v ľudskom tele, aby nám predstavil Otca, potom je  Biblia jediná Pravda. Všetky ostatné náboženstvá a cesty k Bohu sú obyčajné ľudské špekulácie. Jedine Ježiš nám o Bohu povedal dostatok informácií, aby nám ukázal, že je jedinou cestou k Bohu Otcovi je cesta kríža.

Ďalšie časté argumenty neveriacich o viere sú:

1. „Vždy som v Boha veril a snažím sa žiť dobrým životom.“. Kedykoľvek človek začne hovoriť sám o sebe a hovorí: ja sa snažím, ja robím, ja chodím, ja dávam, ja nikomu neškodím, ... a môžu to byť ľudia, ktorí do cirkvi pravidelne dochádzajú, aj tí, ktorí sa cirkvi z najrôznejších dôvodov vyhýbajú , zámenom JA dávajú najavo, že spoliehajú sami na seba a dúfajú, že budú po zásluhe odmenení. Sú z hĺbky srdca presvedčení, že dobrý Boh nemôže poslať snaživého a dobrého človeka do pekla.

Takého človeka sa môžete spýtať "Ako dobrý musí človek byť, aby ho Boh prijal do neba?" Diskvalifikuje človeka 10 hriechov?, 100 alebo 1000? Máte predstavu koľkokrát ste sa proti Bohu prehrešil? Porušil ste niekedy Boží zákon? Nikdy ste neklamali? Ukradli ste niekedy niečo? Aj keby sme každý z týchto príkladov s odkazom na desatoro prikázaní zabudli, Pán Ježiš zanechal všetkým generáciám dve najväčšie a najdôležitejšie prikázania, ktoré znejú takto:

Matúš 22:37-39   Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! ³⁸To je to veľké a prvé prikázanie. ³⁹A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!

Na základe týchto dvoch prikázaní sme pred Bohom všetci VINNÍ. Na Boha často zabúdame a lásky k blížnemu preukazujeme pramálo. A čo viac, z Božieho pohľadu sme dokonca všetci vrahovia, pretože sa neustále na niekoho hneváme. Ohovárame, závidíme, stávame sa neverníkmi vo chvíli, keď nezaženieme hriešne myšlienky, ktoré vyvoláva v našej mysli všadepritomná nahota. Boh hriechy nerozdeľuje na malé a veľké, na vážne a bezvýznamné.

Kto nie je schopný dodržať všetky Božie prikázania, je na tom rovnako, ako ten, kto porušil každé z nich, tak to hovorí Písmo. Akýkoľvek priestupok proti Božej svätosti je dostatočný dôvod na to, aby za neho človek niesol plnú zodpovednosť v súdny deň. Čím dlhšie žijeme, tým viac hriechov sa na našom účte "má dať - dal nazhromaždia"! Ak je dotyčný ochotný uznať, že Bohu nemá čo ponúknuť, otvára sa pred ním cesta pre dobrú novinu o tom, že naša jediná nádej a spása je v Kristovi. Premýšľajte o tom , milí poslucháči!

• SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich? III.
• SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich?