Evanjelizácia

SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich? III.

Podrobnosti

Kategória: Evanjelizácia

Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní  úvah  o  praktickom živote kresťana.
V predchádzajúcich zamysleniach sme si povedali, že najväčšou prekážkou väčšiny veriacich vo chvíli keď majú príležitosť hovoriť s neveriacimi o viere je strach, že nebudú mať vo vhodný okamih pohotovú a hlavne rozumnú odpoveď. Pretože niektoré otázky sa neustále opakujú, nie je na škodu, aby sme sa na nich aspoň trochu pripravili.

V každom zamyslení si pripomíname, že by sme mali dodržiavať zásadu všeobecnej slušnosti, láskavosti, trpezlivosti a hlavne, nemali by sme sa s nikým hádať. Snažte sa trpezlivo načúvať, pýtajte sa doplňujúce otázky a veďte rozhovor tak, aby k rovnakému, alebo podobnému záveru dospel aj ten, s ktorým hovor vediete.

Dnes sa zameriame na tretiu skupinu častých otázok týkajúcich sa  pravosti a autority Písma. Ako odpoviete niekomu, kto vám povie na rovinu:

1. "Ja v Bibliu neverím."

Zvyčajne sa jedná o niekoho, kto možno niekedy do Biblie nahliadol, možno ju aj prečítal, ale pravdu v nej nenašiel, lebo ju nehľadal. Aj keď je Biblia o tej najdôležitejšej pravde, ktorá sa týka večnosti, nestačí o tejto informácii len vedieť, ale treba aj veriť tomu, že bez Krista je človek stratený. Ak budete mať možnosť rozhovor rozvíjať ďalej, a budete reagovať na najrôznejšie obmeny hodnotenia ľudskej dobroty a obetavosti, skôr alebo neskôr dospeje váš oponent k vyhláseniu, že

2. "Biblia je plná chýb a protirečení".

Na túto námietku môžete reagovať otázkou: „Ktorá chyba alebo protirečenie ti bráni veriť tomu, že Pán Ježiš Kristus môže byť aj tvojim Pánom a Spasiteľom?“ Vierohodnosť Biblie je potvrdená najmenej 40 autormi v rozpätí takmer 2000 rokov. História, archeológia a súčasná veda potvrzuje to, že zdanlivé chyby a rozpory v Biblii majú vierohodné vysvetlenie. Nebojte sa priznať, že nepoznáte odpoveď na každú pre nás nepochopiteľnú vec, s ktorou sa v Písme môžeme stretnúť, ale môžete poukázať na skutočnosť, že ak nejaké konkrétne rozpory a chyby pretrvávajú, zvyčajne ide o ľudskú neznalosť alebo nepochopenie Písma.

Zdanlivé rozpory sa zvyčajne týkajú najrôznejších výmyslov a chybných interpretácií.

Povzbuďte človeka, s ktorým vediete rozhovor, aby sa sám presvedčil a prečítal si Bibliu bez predsudkov a nie ako kritik, ktorý v nej hľadá iba chyby. Boh nikomu nemusí nič dokazovať, ale voči tomu, kto má skutočne záujem slovám Písma počúvať, je zhovievavý a trpezlivý. Len z Písma môžeme poznať, že to, čo je napísané o Kristovi, je Pravda, ktorá má vplyv na našu prítomnosť, budúcnosť i večnosť.

Ďalší argument oponentov je, že keďže:

3. "Biblia prešla toľkými prekladmi, ako vieme, že sa nelíšia od originálu?".

Áno, je pravda, že v dnešnej dobe máme veľa nových a moderných prekladov, ale všetky vychádzajú z pôvodných rukopisov preložených z hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. Porovnávanie a preverenie správnosti s radom originálnych rukopisov ukazuje, že preklad nestratil svoj pôvodný zmysel. Žiadna doktrinálna pravda sa prekladom nezdeformovala, ani nestratila svoj zmysel. Pozor však na tie preklady, ktoré sú zmanipulované tak, aby zodpovedali heretickému učenie falošných kultov. Boh všetky potrebné informácie pre spásu človeka už stáročia vo svojom slove stráži.

Ďalšou  bežnou námietkou s ktorou sa môžeme stretnúť je vyhlásenie typu:

4. "Nemôžem uveriť všetkým tým zázrakom, ktoré sú v Biblii popísané". Skôr, než môže ktokoľvek zaujať určitý postoj k zázrakom, musí veriť, že Boh existuje. Ak Boh je Stvoriteľ, ktorý svojím slovom stvoril celý vesmír, potom tiež môže konať zázraky, ktoré sú pre stvorenie, teda človeka, nepochopiteľné pretože majú nadprirodzený pôvod. To, že nikto z nás na vlastné oči žiadny zázrak nevidel, ešte neznamená, že sa zázraky nedejú, alebo nemôžu stať. Dokonca v Biblii sa píše, že aj tí, ktorí zázraky na vlastné oči videli, neuverili. Písmo hovorí o tom, že prirodzený človek má oči k nevideniu a uši k nepočutiu, ak tomu aby uvidel a počul, potrebuje prežiť nadprirozený zázrak, zázrak znovuzrodenia.

Zázraky, ktoré sú v Biblii popísané sa nediali v pravidelných intervaloch a v každej dobe. Zvyčajne sa ich udialo viac počas krátkeho obdobia a väčšinou sa diali okolo Ježiša a apoštolov. Ale najväčší zázrak, ktorý je kľúčom k spaseniu hriešnikov, je Ježišovo vzkriesenie. Bez tohto zázraku je celé kresťanstvo len výmysel a lipnutie na vymyslenej ľudskej tradícii. Prázdny hrob a svedectvá očitých svedkov, ich následná životná premena a viera bola tak neotrasiteľná, že boli ochotní za toto svedectvo aj zomrieť.

Nasledujúce námietka nám pomôže otvoriť príležitosť ako začať rozhovor na tému stvorenia sveta. Častý argument neveriacich je vyhlásenie:

6. "Verím v evolúciu". Evolučný pohľad na svet je zdanlivo oveľa presvedčivejší, než ten biblický. Ale svet okolo nás je tak úžasne zložitý a vzájomne prepojený, že samotné pomyslenie na jeho vznik - teda veľký tresk - a milióny rokov náhodných procesov a udalostí, potrebuje oveľa viac viery, ako viera v inteligentnú príčinu – teda Stvoriteľa. Záver, že usporiadanie celého vesmíru a takého životného prostredia, ako je na našej jedinečnej planéte, je výsledkom série náhod a dlhého času, neobháji nikto, kto objektívne premýšľa. Viera nie je otázka intelektuálneho rozjímania, ale jedinečnosti vzťahu medzi Bohom a človekom a týka sa morálnych a etických noriem, ktoré evolučné učenie nemá čím podporiť. Zamyslime sa nad tým logicky: Teória, lepšie povedané hypotéza evolúcie, nie je ani vedecky podložená a stále viac vedcov, dokonca aj tých, ktorí nie sú kresťania sa prikláňajú k pravde, že za všetkým stvorením je nejaká vyššia Inteligencia. Kresťania vedia, že je to Boh Stvoriteľ. Kto verí v evolúciu, verí, že máme spoločných zvieracích  predkov, mal by sa sám seba pýtať na čo slúži sebauvedomovanie človeka, ktorý na rozdiel od zvierat a ich pudov, hľadá zmysel života? Nie nadarmo je toľko ľudí presvedčených, že na tomto svete iba vegetujú. Musia nejako prežiť a preto je medzi ľuďmi toľko násilia a neprávosti.

Odtiaľ je už len krôčik k ďalšej námietke,že :

7. "Biblia schvaľuje otroctvo, útlak žien a vedie k homofóbii". Na takéto vyhlásenie môžete reagovať s údivom: "myslel som, že ten, kto neverí v Božie zákony, považuje morálne zábrany len za relatívne spoločenské normy, ktoré sú pre každú kultúru odlišné. Si naozaj presvedčený, že otroctvo, postavenie žien a homofóbia sú za všetkých okolností zlé? Veríš, že určité pravidlá sú záväzné pre celé ľudstvo, pre každú kultúru a každý vek? Ako môžeš posúdiť, že práve biblický pohľad nie je správny? Nie je tvoj postoj rovnako reštriktívny ako ten biblický, s ktorým nesúhlasíš? "Napríklad otroctvo bolo v biblických dobách bežné, ale bolo odlišné od otroctva, ktoré poznáme z relatívne nedávnej minulosti. Nie je zvláštne, že to boli práve kresťanské krajiny, ktoré otroctvá a nevoľníctva zrušili?

Čo sa týka žien, Biblia  úctu k ženám zaručuje neporovnateľne väčšiu, než ktorýkoľvek iný náboženský systém. Ježiš ženám preukazoval priateľstvo a vyučoval ich. Ženy mu slúžili, kým muži len počúvali. Apoštol Pavol mužov nabáda, aby svoje ženy milovali sebaobetavou láskou. To, že ženy a muži majú rozdielne úlohy, ako v domácnosti, tak v Cirkvi, nijako úlohu žien neznižuje.

A čo sa týka napríklad homosexuality, Písmo výslovne učí, že ide o hriech, ale nie je to neodpustiteľný hriech. Kristova smrť na kríži je postačujúca obeť, ktorá nielen homosexuála, ale aj každého iného hriešnika kajúcnika, tohto hriechu zbavuje. Ak si presvedčený, že homosexuálne správanie nie je hriech, ako určíš, čo je ešte prípustné a čo nie v iných oblastiach? Podľa akých štandardov sa má človek riadiť?

A máme pred sebou poslednú kategóriu námietok, ktoré sa týkajú osobných záležitostí. Kritici hovoria, že:

1. "Cirkvi sú plné pokrytcov".

"Áno, máš úplnú pravdu, ale svet okolo nás je tiež plný pokrytcov. Ježiš pred pokrytectvom nie len varoval, ale pokrytca, obzvlášť tých v Cirkvi odsudzoval. Napriek tomu sa s nimi medzi veriacimi stretávame. Nikto od nás nežiada, aby sme svoju nádej a dôveru skladali v človeka alebo ľudstvo, ani v tituly a funkcie najrôznejších hodnostárov, ale aby sme dôverovali samotnému Bohu a Ježišovi Kristovi. Myslíš si, že aj On je pokrytec? Ak nie, potom máme dôvod veriť tomu, čo nám hovorí ".

Ďalšou námietkou je:

2. "Verím v Boha, ale k tomu nepotrebujem cirkev, aby mi vnucovala svoje štandardy a morálku!" Je celkom možné, že ten, kto niečo také hovorí, sa s kresťanským zákonníctvom stretol alebo bol v detstve nútený žiť podľa výchovnej interpretácie Písma rodičov a bol disciplinárne trestaný. Pozorne im načúvajte a snažte sa vysvetliť, že Ježišovo učenie nie je len plné karhania a napomínania, ale aj plné nádeje, múdrosti, láskavosti a porozumenia. Nikto iný človeku nedáva toľko slobody ako Pán Ježiš. Ako je napísané:

1 Korintským 6:12  Všetko smiem, ale nie všetko prospieva; všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.

Ježišovo evanjelium je zhrnuté do dvoch Prikázaní:

Matúš 22:37-40  A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38  To je to veľké a prvé prikázanie.

39  A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! 40  Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

Nič viac a nič menej! Tieto dve prikázania sú nie len cestou vyslobodenia z otroctva hriechu, ale aj vstupnou bránou k večnému životu. Každý človek by mal vedieť prečo a za koho Ježiš na kríži umieral. Každý, kto Boha nemiluje celým srdcom, kto nemiluje svojich rodičov, svojich manželov, svoje deti, svojich susedov, svojich blížnych, ... sám seba odsúdil.

Ďalšia častá námietka ľudí je:

3. "Kresťanstvo je barličkou slabochov". Áno, všetci potrebujeme v živote nejakú oporu. Kde ju nájdeme? Stačí veriť sám v seba? Skutočne máme toľko sebadôvery, že si za všetkých okolností so všetkým poradíme sami? To všetko platí, kým neprejdeme ohňom životných skúšok. Nezabúdajme, že životné tromfy drží v ruke Boh - tým tromfom je smrť a o okamihu smrti nerozhoduje žiadny človek, ale Boh. Ten, kto Božie vedenie nepotrebuje, kto nepotrebuje Spasiteľa, môže očakávať len súd a spravodlivý trest. Neviera je totiž jediný  neodpustiteľný hriech!

Samozrejme ktokoľvek môže povedať, že v žiadny Boží súd a peklo neverí, ale stále existuje možnosť, že pravdu má Ježiš Kristus. Ľudský omyl a neviera nikomu neponúka druhú šancu. Buďme preto naplnení láskou k neveriacim, buďme trpezliví a vytrvalí, aby si každý mohol uvedomiť, že sme pred Bohom všetci vinní, že si všetci zasluhuje spravodlivú odplatu a odsúdenie, ale len vďaka Božiemu milosrdenstvu a zástupnej smrti Pána Ježiša Krista, môžeme pristúpiť k Božiemu trónu, aby sme sa stali účastníkmi večného života:

Ján 3:16-18  Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17  Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. 18  Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

• Evanjelium pre intelektuálov (Skutky 17:16-34)
• SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich? II.