Evanjelizácia

SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich?

Podrobnosti

Kategória: Evanjelizácia

Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní našich spoločných úvah na tému Evanjelizácia, ktorých autorom je Steve Cole.     

Snáď najväčšou prekážkou väčšiny veriacich, keď majú hovoriť s neveriacimi o viere, je strach, že nebudú mať v príhodnom okamihu pohotovú a hlavne rozumnú odpoveď. To, čo by sme mohli povedať zvyčajne vieme až po skončení rozhovoru. Pretože niektoré otázky sa neustále opakujú, môžeme sa na nich aspoň trochu pripraviť. Napríklad by sme mali vedieť ako zareagujeme na vyhlásenie: "Ja v žiadneho boha neverím, sú to len ľudské výmysly". Alebo - "Som človek racionálny, čo nevidím, tomu neverím."

Ďalšia častá otázka je: "Keď je Boh vševediaci a všemohúci, prečo nechá trpieť a zbytočne zomierať všetky tie nevinné deti?" Častokrát sa nám kresťanom stane, že o viere a Krista radšej mlčíme namiesto toho, aby sme sa  radšej dostali do situácie, kedy si pripadáme ako úplní hlupáci, pretože nevieme odpovedať . Preto nebude na škodu, keď sa na niektoré všeobecné evanjelizačné princípy zameriame.

Ako sme si už v predchádzajúcich zamysleniach povedali, mali by sme za všetkých okolností dodržiavať zásadu všeobecnej slušnosti, láskavosti, trpezlivosti a hlavne, nemali by sme sa s nikým hádať. Presne tak poučoval apoštol Pavol Timotea:

2 Timoteovi 2:24-26  A sluha Pánov sa nemá vadiť, ale má byť prívetivý ku všetkým, schopný učiť a zniesť i zlé, 25  ktorý v krotkej tichosti karhá tých, ktorý sa protivia, ak by im azda Bôh dal pokánie poznať pravdu, 26  a aby zase vytriezveli a vymanili sa z osídla diablovho, ktorí sú lapení od neho robiť jeho vôľu.

Inštrukcie apoštola Petra idú ešte o krok ďalej:

1 Petrov 3:15  ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou

To, čo oba texty spája, je spôsob podania evanjelia tak, aby z nás vyžarovala láskavosť a pokora, nie snaha a potreba zvíťaziť za každú cenu. Veď k čomu je víťaztsvo, keď stratíme poslucháča? Nikdy nikoho neponižujte slovom ani gestom. Nemusíte sa hanbiť za to, že vždy nemáte pohotovú odpoveď na každú úprimnú otázku alebo zlomyseľnú návnadu, ale trpezlivo počúvajte, pýtajte sa doplňujúce otázky a nikdy nebuďte ako guľomet. Veďte rozhovor tak, aby mali vždy obe strany možnosť v rozhovore pokračovať. Niekedy je lepšie dočasne odložiť priamu odpoveď na neľahkú otázku stranou, pretože najprv je treba hovoriť o tom, čo na túto tému hovorí Písmo a až potom odpovedať.

Napríklad téma "odpustenie hriechov" vyžaduje predbežnú prípravu, ktorá by mala začať definíciou: čo je to hriech a ako sa s ním vyrovnáme? Našou úlohou je, aby sme človeku najskôr pomohli pochopiť, že svet nevznikol náhodou, akosi sám od seba, ale že má poriadok, ktorý bol človekom porušený. Ľudské zlyhanie je dôvodom a príčinou toho, prečo všetci skôr, alebo neskôr umierame. To, že je na svete utrpenie a katastrofy, ktoré sužujú ľudstvo od počiatku sveta, má priamu súvislosť s hriechom. Aký postoj k hriechu teda zaujmeme? Ďalej venujme pozornosť skutočnosti, že len spravodlivý Boh môže odpustiť hriechy aj najväčším hriešnikom, pretože na miesto každého hriešnika  zomieral Boží Syn. To je obsahom dobrej noviny. Poznanie, že len spravodlivý Boh môže odpustiť hriechy aj najväčším hriešnikom, je posolstvom dobrej noviny.

Najdôležitejší krok na ceste k viere a spaseniu je poznanie, kto je Boh a kto je človek a prečo Boží syn, Pán Ježiš Kristus, nezomrel na kríži zbytočne. Tým, že bol vzkriesený, nám otvoril cestu do nebeského domova. Najlepšia novina na svete, ktorá je podstatou Božej lásky a milosrdenstva je pripravená pre každého človeka, ktorý vyzná, že Ježiš neprišiel spasiť spravodlivých a dobrých ľudí, ale hriešnikov. Apod.Pavol v 1. Timoteovi 1:15   napísal:

Verné je to slovo a hodno každého prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja.

Poďme sa zamerať na niektoré bežné námietky, ktoré sa týkajú Boha a s ktorými sa môžeme bežne stretnúť. Tou prvou je vyhlásenie:

"Ja v Boha neverím". Väčšina ateistov nepopiera existenciu Boha len preto, že by sami dospeli logicky a racionálne k názoru, že ateizmus odpovedá najlepšie na otázky ako vznikol svet a život na tejto planéte. Medzi nich patrí, ľudsky povedané, väčšina slušných ľudí, ktorí odmietajú veriť v Boha, pretože mali zlú skúsenosť s tzv. kresťanmi, cirkvami a zákonníkmi. Väčšina z nich odmieta karikatúru Boha v úlohe nebeského policajta, ktorý sa neposlušným vyhráža peklom a zosiela na ľudstvo najrôznejšie katastrofy.

 Mnohí ateisti sú takí, ktorí veria niečomu nad nami, budú vám radi rozprávať o tom, prečo vieru stratili, alebo skôr o tom, ako k nevere dospeli. Niektorí z nich dokonca vyrastali v kresťanských rodinách, evanjelium počuli, ale doma spoznali nelásku a hrubosť.

Väčšina neveriacich, ktorí sa s kresťanstvom nikdy nestretli dáva prednosť normálnemu, teda hriešnemu životu, podľa svojich predstáv. Aby mohli žiť svojvoľne, radšej vytesnia existenciu Boha zo svojho života.

Ako vidíme, ani tie najsilnejší dôkazy, logické a filozofické úvahy ešte nemusia nikoho o existencii Boha presvedčiť, pretože v otázkach viery nejde o intelektuálne, ale skôr o morálne hodnotenie situácie. Skutočnosťou zostáva, že každý neveriaci, nech už si hovorí ateista alebo agnostik, je obyčajný hriešnik, ktorý od Boha uteká, pretože miluje svoj hriech a svojím životom popiera pravdu, že je objektom spravodlivého Božieho hnevu. Práve preto by mal každý neveriaci vedieť, že ak sa mýli, Božiemu súdu neunikne, pretože je napísané:

list Rímskym 1:18-22  Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou, 19  pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil. 20  Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky. 21  Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, 22  hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami.

Ľudské bláznovstvo a bezbožnosť môžeme vidieť všade okolo nás. V tejto chvíli môžeme neveriacim pripomenúť, že Boh zlo nie len dopúšťa a používa, ale zlo v človeku krotí tak, že nám nezaslúžene a dočasne dopraje celkom pokojný život. Na večnosti môže každý do nekonečna premýšľať o svojom omyle, či naivite, ale druhá šanca sa neponúka.

Podobný záver nás pripraví na ďalšiu častú otázku:

2. "Ako by mohol milujúci Boh niekoho stvoriť len preto, aby ho neskôr poslal do pekla?"

Kresťan by sa takouto otázkou ani nemal zaoberať - ak je existencia Boha len ľudský výmysel, potom je aj peklo výmysel. Napriek tomu sa aj ateisti podobnými otázkami zaoberajú a koniec koncov nepriamo naznačujú, že práve oni sú múdrejší a spravodlivejší. Ale rozdiel medzi Bohom a i hoci najspravodlivejším ľudským sudcom je skutočnosť, že jedine Boh je vševediaci a absolútne svätý.

Aby sme v rozhovore dospeli k nejakému rozumnému záveru, mali by sme sa venovať pozornosť knihe Genesis a aspoň zvážiť možnosť, že Boh stvoril náš svet a prvého človeka Adama dokonale. Práve tam sa dozvieme, že Stvoriteľ bol so svojím výtvorom nanajvýš spokojný. Táto dokonalosť bola človekom porušená a Adamovo zlyhanie zapríčinilo, že je na zemi toľko súženia. Následne Boh krajinu preklial a vyhlásil, že mzdou hriechu je smrť; preto všetci starneme, sme chorí a nakoniec umierame.

K ďalším Božím vlastnostiam patrí,  nie len jeho nemennosť, ale aj neutíchajúca láska a spravodlivosť. Aj keď si zlo zaslúži trest, môžeme si byť úplne istí, že Boží súd bude absolútne spravodlivý. Nikto z neveriacich nedostane to, čo si nezaslúži a nikto z veriacich nedostane to, čo si zaslúži! Pretože nikto z nás nie je schopný dodržiavať každé Božie prikázanie, všetci sme opakovane porušili Boží zákon, všetci sme zlyhali a prepadli Božiemu hnevu. Boží hnev sa netýka len ľudských zloduchov, ale aj tých, kto sa snažia žiť čo najlepšie  podľa svojho svedomia. Ich hriech je v tom, že žijú z vlastných síl. Ak ktokoľvek Boha prehliada , dopúšťa sa najťažšieho hriechu, teda hriechu nevery! Prirodzený človek nedokáže domyslieť ani pochopiť, čo je na nevere také strašné.

Ďalšia námietka, na ktorú by sme  mali byť pripavení sa týka nasledujúcej otázky:

3. "Ak je Boh dobrý, prečo dopúšťa utrpenie nevinných ľudí?"
Priznajme, že problém utrpenia spojený s dekadenciou, brutalitou a krutosťou zlých ľudí, v človeku vzbudzuje oprávnený strach, hrôzu a súcit. Môžeme poukázať na možnosť, že táto otázka - „Ak je Boh dobrý, prečo dopúšťa utrpenie nevinných ľudí?“- je v skutočnosti logicky zle položená. Ak Boh neexistuje, nemôže žiadne zlo dopúšťať. Kto teda nesie za zlo zodpovednosť? Ak Boh nie je, ako môže niekto vynášať morálne súdy nad tým, čo vôbec zlo je? Inak povedané, ten, kto vylúči Boha z diania, problém zla vôbec nerieši. Bez boha budú ľudia ďalej prežívať strašné utrpenie, ktoré si nijako nezaslúžia. Ak Boh nie je a smrťou všetko končí, tak, ako sú mnohí ľudia presvedčení, potom žijeme zbytočne v krutom svete, ktorý je bez zmyslu a rovnako bez významu a zmyslu je aj náš život.

Úplne inú perspektívu má človek, ktorý verí, že Boh stvoril človeka k určitému poslaniu. To je nádej pre tento padlý svet. Nikde inde nenájdeme lepšiu odpoveď na otázky týkajúce sa príčin zla a utrpenia. Boh stvoril dokonalý svet, ale choroby, katastrofy, vojny a smrť sú dôsledkom ľudského hriechu. Adamov hriech nakazil celú ľudskú rasu, každé pokolenie, každého jednotlivca, pretože sme sa všetci narodili bez výnimky hriechom pošpinení. Neveríte? Skúste sa zamyslieť nad tým, že nikto nemusí učiť malé deti myslieť len na seba a hnevať sa, ale práve naopak. Hriech človeka sprevádza od samotného počatia. Každý podlieha chorobám a koniec koncov život každého ľudského jedinca sa od narodenia len približuje okamihu smrti.

Pretože Boh, ktorý náš svet a človeka stvoril, je nie len spravodlivý, ale aj milosrdný, umožnil ľudstvu spasenie v osobe Pána Ježiša Krista, ktorý prišiel do nášho sveta, aby za náš hriech zomrel, aby nás s Bohom Otcom zmieril a vykúpil z večného zatratenia. Večný život nie je len časová kvantita, ale predovšetkým kvalita života v novom nebi a na novej zemi, kde už nebude utrpenie, zlo, smútok ani smrť. A s touto perspektívou sa s Vami dnes lúčime milí poslucháči. Dopočutia opäť pri ďalšom pokračovaní úvah nad pravdami Božieho slova.

• SVEDECTVÁ: Ako odpovieme na otázky a námietky neveriacich? II.
• Ako získať pre Krista ostatných