Nebo

NEBO: Nové nebo a nová krajina.

Podrobnosti

Kategória: Nebo

Milí poslucháči, dnes končíme cyklus zamyslení na tému nebo. Dostali sme od vás mnoho reakcií a podnetných otázok na túto aktuálnu, ale nie často diskutovanú tému. Dovoľte preto, aby sme sa Vám poďakovali za Vašu pozornosť a priazeň pri počúvaní našich programov.
Cieľom dnešného, záverečného zamyslenia je, aby sme sa naučili radovať z toho,čo pre nás Pán pripravil v novom nebi a na novej zemi.

Započúvajme sa  do dnešných úvodných veršov a pripomeňme si, že Boh stvoril človeka pre svoje potešenie a aby vládol krajine, do ktorej ich stvoril. V záhrade Eden, v raji, Boh Adamovi a Eve povedal:

Genesis 1:28-30  A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi. 29  A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm. 30  A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak.

Hospodin, Stvoriteľ človeka vyzval, aby si podmanil zem a vládol všetkému živému, ale skôr než sa tak stalo, prišlo zlo.  Adam neposlúchol Boží príkaz a v jedinej skúške sklamal. Tým bola porušená, alebo skôr zničená podmienka Božieho požehnania.

Do života človeka vstúpila nielen duchovná, ale aj fyzická smrť. Odcudzenie Boha a človeka vedie k rozbrojom medzi  medzi ľuďmi a národmi. 

Hriešná snaha vládnuť a vykorisťovať ovládla človeka natoľko, že  Hospodin nad ľudstvom vyniesol prvý súd:

Genesis 6:5-7  A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni. 6  A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci. 7  A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil.

Nevieme koľko státisícov, alebo miliónov ľudí vtedy na zemi žilo, ale vieme, že len Noe a jeho rodina, celkovo 8 ľudí bolo pred potopou zachránených. Všetci ostatní zahynuli. Iba Noe našiel u Boha milosť a k nemu Hospodin prehovoril:

Genesis 6:13  “Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, zkazím ich aj so zemou.”

Ďalší muž, ktorý mal s Bohom osobnú skúsenosť bol Abrahám. Abrahám nemusel stavať koráb, ale na priamy príkaz musel opustiť nielen krajinu, kde doteraz žil, ale aj opustiť všetko, čo poznal:

Genesis 12:1-3 “Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem. 2  A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním. 3  A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.”

Z niekoľkých veršov z knihy Genesis môžeme sledovať cez rôzne skúšky náčrt ľudských dejín.  Písmo nás uisťuje, že Boh človeka neopustil a Jeho plán vedie ku konečnému cieľu, že sa v budúcnosti všetko dovŕši tak, ako si predsavzal a my sme súčasťou tohto zámeru:

Daniel 12:2-3  A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zobudia, a to jedni na večný život a druhí na potupu a na večný hnus. 3  Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, a tí, ktorí privodia mnohých k spravedlivosti, jako hviezdy na večné veky.

Všimnime si, že Hospodin Danielovi cez víziu oznamuje, čo sa bude diať na konci časov vymeraných ľudstvu a čo bude predchádzať druhému príchodu Pána Ježiša Krista. Bezbožníkov čaká spravodlivý trest a tých, ktorí sú zapísaní v knihe života čaká večný život v Božej prítomnosti. Nikto a nič nemôže zmariť Hospodinove zámery. Iba On môže všetko obnoviť, vykúpiť a uzmieriť sám so sebou. 

Galatským 3:29  A jestli ste vy Kristovi, tedy ste semenom Abrahámovým a podľa zasľúbenia dedičmi.

Cez toto zasľúbenie sú všetci znovuzrodení kresťania právoplatnými potomkami Abraháma a ako takí, sú účastníci zmluvy. 

Nová krajina a nové nebo bude nielen naplnením zmluvy, ale aj zdrojom všetkých 

požehnaní, ktoré sú pripravené pre Abrahámove potomstvo. 

O aké zasľúbenie a aké požehnanie ide?

1. Nová krajina bude patríť Bohu a jeho ľudu. Neverní a hriešnici vládnu tomuto svetu, ale na večnosti vládnuť nebudú. Boží súd potrestá všetko zlo a neprávosť. Nič nezostane skryté. Na strane druhej čaká ospravedlnenie tých, ktorí nespravodlivo trpeli pre svoju vieru a vytrvali až do konca.

2. Dokonalá spravodlivosť bude vládnuť až na večnosti. Božie blahoslavenstvá patria len tým, komu bolo dané nové srdce :

Žalmy 37:9-13  Lebo zlostníci budú vyťatí, ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, zdedia zem. 10  A len málo ešte, a nebude bezbožníka, a pozrieš dobre na jeho miesto, a nebude ho. 11  Ale pokorní zdedia zem a budú sa tešiť veľkému pokoju. 12  Bezbožný zamýšľa spravedlivému zlé a škrípe na neho svojimi zubami. 13  Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že ide jeho deň.

3. Každé pozemská vláda bude nahradená vládou Krista. To, že na večnosti prestane existovať hriech a ustane všetok boj o moc, neznamená, že nebudeme robiť nič. Práve naopak, spolu s Kristom sa staneme nielen dedičmi, ale aj správcami novej krajiny a nového neba:

Římanům 8:17  A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.

Jan 17:24  Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.

Z našej ľudskej skúsenosti vieme, že nie všetky deti sú dedičmi. Niektoré deti sú tak vzdorovité a rebelujúci, že bývajú z dedičského konania vylúčené. V niektorých kultúrach bolo dedičstvo určené len prvorodeným synom, alebo prvorodený dostával väčší podiel z dedičstva. Ale v Božej rodine nič také neplatí - tam sme všetci rovnoprávni.

V Božej rodine, ak si Božie dieťa, si tiež spoludedičom. Každé dieťa v Božej rodine, teda každý jedinec, ktorý vierou prijal obeť Pána Ježiša Krista a verí, že mu boli odpustené všetky hriechy, že bol obeťou a krvou Pána Ježiša zmierený so svojím Stvoriteľom je spoludedičom.

4. Budeme sa radovať z nášho dedičstva v Božej prítomnosti.
Naše dedičstvo sa netýka bohatstva - v nebi nebudeme bohatstvo potrebovať. Dedičstvo vyvolených nie je o moci a prestíži - v nebi moc a prestíž patrí Kristovi. Spoločne budeme spravovať novú krajinu a nové nebo tak, ako Boh sám určí:

Zjav. Jána 4.kap. : ¹Potom som videl, a hľa, dvere boly otvorené na nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul ako trúbu, hovoriacu so mnou, vravel: Vystúp sem hore, a ukážem ti, čo sa musí stať potom. ²A hneď som bol v duchu. A hľa, trón stál na nebi, a na tróne ktosi sediaci. ³A ten, ktorý to sedel na tróne, bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu, a dúha bola vôkol trónu, na pohľad podobná smaragdu. ⁴A okolo trónu stálo dvadsaťštyri trónov, a na trónoch som videl dvadsaťštyri starcov, sediacich, oblečených v bielych rúchach, a na svojich hlavách mali zlaté koruny. ⁵A z trónu vychádzaly blesky a hromy a hlasy a pred trónom horelo sedem ohnivých lampád, ktoré sú siedmi duchovia Boží, ⁶a pred trónom bolo čosi jako sklené more, podobné kryštálu, a prostred trónu a vôkol trónu štyri živé bytosti, plné očí zpredu i zozadu. ⁷A prvá živá bytosť bola podobná ľvovi, druhá živá bytosť podobná teľaťu, tretia živá bytosť mala tvár ako človek, a štvrtá živá bytosť bola podobná letiacemu orlovi. ⁸A štyri živé bytosti, jedna každá z nich, maly po šiestich krýdlach okolo, a zvnútra boly plné očí. A nemajú odpočinku ani vodne ani vnoci a hovoria: Svätý, svätý, svätý Pán Bôh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý prijde. ⁹A keď dajú živé bytosti sediacemu na tróne, živému na veky vekov, slávu a česť a vďaku, ¹⁰padnú dvadsiati štyria starci pred sediacim na tróne a budú sa klaňať živému na veky vekov a hodia svoje koruny pred trónom hovoriac: ¹¹Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boly stvorené.

• Nebeská chvála.