Nebo

Nebeská chvála.

Podrobnosti

Kategória: Nebo

Milí poslucháči, vítame Vás pri ďalšom pokračovaní  úvah na tému nebo a čo v nebi budeme robiť.  Radi privítame Vaše názory na túto náročnú tému. Cieľom dnešného zamyslenie je, aby, aby  sme s radosťou očakávali ozajstné chvály v nebi.

Pre mnohých veriacich predstava nebeských chválospevov vyvoláva skôr rozpaky, ako pocit radostného očakávania a nadšenia. Možno, že aj vy patríte k tým, ktorým spoločný spev a modlitby veriacich neprinášajú spomienky na úžasné zážitky. Štýl a spôsob uctievania Boha - označovaný v súčasnosti v moderných cirkvách ako chvály, vyvoláva dokonca v mnohých zboroch rozbroje a generačnú nespokojnosť. Niet divu, že predstava nekončiacich nebeských chvál vzbudzuje skôr neistotu.

Chvály sú pre veriacich dôležitou súčasťou bohoslužieb.
Jedným zo satanových cieľov je, aby nás presvedčil , že  kresťanský štýl života obmedzuje plný potenciál rozvoja osobnosti človeka. Nebiblické pozície sa často týkajú aj veriacich rodičov a ich detí, keď rodičia miesto vedenia v duchovnej oblasti doprajú deťom slobodu voľby. Mnohí veriaci sa zúčastňujú bohoslužieb z povinnosti, s malým nadšením a ešte menším zaujatím. Podobne nesprávny postoj sa týka všetkých tých, ktorí hovoria: "K tomu, aby som veril, nepotrebujem cirkev. Je to moja privátna záležitosť ". Niet divu, že sa Satanovi podarilo presvedčiť mnohých, že viera je súkromná záležitosť a spoločné obecenstvo je zbytočné.

To, že si uvedomujeme na rozdiel od zvierat sami seba, to, že túžime po blízkosti druhých, nie je výsledok ľudského vývoja ani dôvtipu, ale Božej prozreteľnosti. Človek sám si nevymyslel potrebu nebyť sám a zdieľať radosť a lásku jeden s druhým. Zdrojom ľudskej potreby komunikácie a hľadania zmyslu života je Boh a za to mu patrí naša chvála.

Z pozemského života máme len skúsenosti s pominuteľnými zábleskami šťastia a blaženosti. Kto si myslí, že v nebi bude počas neustálych chvál zažívať nudu, môže znamenať len to, že si prinášajú osobné negatívne skúsenosti z cirkví a ľudských predstáv o nebi. Buďme úprimní sami k sebe - kto z nás nikdy nemal obavy z toho, že v nebi budeme síce existovať večne, ale nedokážeme si predstaviť stav nepominuteľnosti a stav večného šťastia?

Zamerajme sa na niekoľko nebiblických predstáv o nebi:

1. Naše predstavy o Bohu sú obmedzené. Málokedy si pripomíname Božiu veľkosť a zvrchovanosť. 

Boha skôr vnímame ako sluhu, ktorý má riešiť naše problémy . Niet divu, veď taký je svet okolo nás. Sotva jedna senzácia skončí, hľadáme ďalšiu. A tak nejako si predstavujeme nestálosť a premenlivosť Božej slávy.  Ale tá nie je závislá na ľudskom obdive. Boh Stvoriteľ nie je malý a obmedzený boh! On je Pánom celého vesmíru, Boh milosti, Boh milosrdenstva, Boh pravdy, Boh harmónie a poriadku. Je to Boh tvorca krásy a jedinečnosti, Boh lásky, radosti, potešenia, Boh všetkého, čo sme doteraz nepoznali a nepochopili. Je to Boh tajomný, vševedúci aj všemohúci.  Boh milosrdný aj spravodlivý sudca, Boh odpúšťajúci. Proste svätý Boh! 

Písmo opisuje nebo ako  také, čo oko nevidelo a ucho nepočulo. A na niečo také nestači ani najbujnejšia ľudská fantázia. K nebeskej realite nemá človek čo dodať.

2. Ďalší deformovaný pohľad na Boha vychádza z presvedčenia, že život vo svätosti neprináša ľuďom dostatok vzrušenia ani potešenia. Z vlastnej skúsenosti vieme, že človeka priťahujú skôr hriešne a zakázané aktivity, ktorými sa svet zabáva, než tie, ktoré majú oddeľovať veriacich od sveta. Zaiste ste počuli aj od svojich blízkych priateľov, ktorí hovorili: "Radšej si chcem užiť trochu zábavy s kamarátmi v pekle, než sa nudiť s tými svatuškármi v nebi."  Každé takéto a podobné zmýšľanie, že s Bohom a v nebi bude nuda sú nebezpečné lži a heretické ohovárania.

Radosť z obecenstva, a vzájomné potešenie je Boží dar. Každá kultúra v každej historickej ére, niečo, alebo niekoho oslavovala. Boh miluje oslavy! Veď to bol On, kto prikázal vyvolenému ľudu, aby si pripomínali  ako národ počas ročného cyklu rad sviatkov. Každá slávnosť mala duchovný cieľ - oslavovať Božie zľutovania nad hriešnym človekom, alebo hriešnym národom. Bez prestania by sme si mali pripomínať Božie milosrdenstvo, jeho dary, ochranu a požehnanie.

Len tak môžu byť naše chvály odleskom Božej slávy v nás! Spôsob kresťanského života má byť obrazom duchovného očakávania a vyspelosti. Čím bližšie máme k svojmu Stvoriteľovi, čím viac načúvame svojmu Spasiteľovi a čím viac sa necháme viesť Duchom Svätým k poslušnosti, tým viac sa môžeme radovať z reality večnosti v Božej prítomnosti. Naše pocity počas chvál vychádzajú predovšetkým z postoja nášho srdca:

1. Tesalonickým 5:16-18  Vždycky sa radujte. 17  Neprestajne sa modlite. 18  Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás.

Filipským 4:4  Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa!

1. Korintským 10:31  A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.

Schopnosť oslavovať a radovať sa je výlučne ľudská vlastnosť. Ľudská schopnosť oslavovať je obrazom Božích vlastností, ktorými nás obdaril preto, aby sa mohol sám z nás tešiť a radovať. Z Písma vieme, že On pre cirkev, pre svoju nevestu, chystá svadbu Baránkovu a pripravuje Nový Jeruzalem. V novom nebi a na novej zemi Hospodin usporiada najväčšiu slávnosť celého vesmíru.

Nebeské chvály sa netýkajú len spoločného chválospevu a modlitieb.  Nebudú to Bohoslužby ako ich poznáme dnes, ani nebudú mať liturgickú podobu dnešných cirkevných obradov. Nebeské chvály budú prebiehať v bázni, vznešenosti a s dobrorečením. Stanú sa súčasťou naplnenia Božej vôle a jeho odvekého zámeru. Chvály, sa netýkajú len nebeskej budúcnosti, ktorú očakávame, ale aj prítomnosti, ktorú skrze chvály prežívame aj tu na zemi.

To, že sa schádzame raz týždenne, aby sme prežívali spoločné obecenstvo máme vnímať ako malý závdavok toho, čo nás čaká v nebi! Účelom pozemských bohoslužieb a vzájomného obecenstvo má byť predovšetkým hlbší záujem o poznanie nášho Stvoriteľa a Spasiteľa a celková premena človeka aby sa konečne naplnilo to, čo si dnes ani pri najlepšej vôli ešte nedokážeme predstaviť. Súčasné chvály sa zvyčajne týkajú len bohoslužieb počas nedeľného rána. Spoločne zaspievame niekoľko piesní, vyslovíme modlitby, vypočujeme kázanie a skôr, než Bohoslužba skončí, premýšľame o nedeľnom obede. 

Pozemské i nebeské chvály nie sú nikdy otázkou jednotlivcov, ale väčšieho či menšieho zoskupenia veriacich, zástupov, národov a spoločenstiev. Budeme zhromaždení, aby sme v prítomnosti Božej slávy a vzájomnej jednoty oslavovali svojho Pána. Ale nebojte sa, v nebi nesplynieme s davmi a nikto z nás nestratí svoju osobnosť, ale budeme sa navzájom dopĺňať a obohacovať:

Jan 4:23-24  Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. 24  Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.

Medzi vedomosťami o Bohu a chválami je veľmi úzke spojenie. Čím lepšie svojho Pána poznáme, tým sme Mu bližšie a tým úprimnejšie ho môžeme uctievať. Podobne platí, že čím viac sme od Boha oddelení, čím menej času venujeme duchovnému životu, tým viac sa Mu vyhýbame a tým menej cti a chvály môžeme svojmu Stvoriteľovi vzdať. Majme na pamäti, že realita hriechu a Božieho prekliatia pôsobí v našich životoch a obmedzuje náš duchovný rast a schopnosť poznávať Božiu pravdu. Čím lepšie poznáme Pána, tým viac ho budeme oslavovať:

1 Korintským 13:12  Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.

V nebi nebude nikto Božie pravdy deformovať, ani nedokonalým chápaním skresľovať a  všetky vzájomné vzťahy budú dokonalé. A to je niečo,  čo v si súčasnom pozemskom stave  nikto z nás nevie ani predstaviť. V tomto svete nebudeme nikdy poznať všetky odpovede na otázky, ktoré sa Božieho konania a rozhodovania týkajú. O to väčšie prekvapenie nás čakajú v nebi, až pochopíme to , čo je pre nás teraz nepochopiteľné.

 Dokonalejšie poznanie nás čaká až v našich vzkriesených a oslávených telách, ale napriek tomu zostaneme do istej miery obmedzenými bytosťami. Aj keď bude naše poznanie Boha presné a pravdivé, neznamená to, že budeme ako Boh. Vo vzkriesených a oslávených telách spoznáme Pána takého aký je, budeme žiť v Jeho prítomnosti a budeme ho bez prestania chváliť. Moc hriechu a prekliatie bude raz a navždy zlomená.

• Na záver niekoľko praktických rád a pripomienok: Prejavujte viac nadšenia a

     radosti skrze chvály v duchu a pravde.    Tým nemáme na mysli novodobé prvky chvál, ale tie, ktoré sa týkajú zápasov s hriechom a dôsledkov prekliatia, ktoré nás zväzujú.

 Hlavným zmyslom ľudského života je, aby sme svojho Stvoriteľa uctievali a chválili. To, čo prežívame teraz na zemi je len preddavkom toho, čo nás čaká v nebi.

• NEBO: Nové nebo a nová krajina.
• ŽIVOT V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI.