List Rimanom

ZOMRELI STE HRIECHU?

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, už 30. krát sa spolu stretávame nad listom ap. Pavla Rimanom. Dnes začíname preberať 6. kapitolu, v ktorej apoštol Pavol niekoľkokrát a rôznymi spôsobmi opakuje, že „veriaci zomreli hriechu“. Pochopiť význam takéhoto vyhlásenia nie je vôbec ľahké. Ak ste takí, ako ja, necítim sa byť zrovna pred hriechom mŕtvy. Skôr mi býva z hriechu na odpadnutie! Ak zhrnieme naše predchádzajúce zamyslenia, vidíme, že skrze smrť  Ježiša Krista prichádza hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti, ktorá nás oddeľuje od hriechu a tak nás uvádza do nového života. Vypočujte si úvodné verše dnešného zamyslenia:

Rimanom 6:1-4 Čo teda máme povedať? Že máme ďalej žiť v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? 2 Úplne nie! Hriechu sme predsa zomreli - ako by sme v ňom mohli ďalej žiť? 3 Neviete snáď, že všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? 4 Boli sme teda krstom spolu s ním pochovaní v smrť, aby sme - ako Kristus bol vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou - aj my vstúpili na cestu nového života.

Prvé verše šiestej kapitoly sú pre nás testom, či sme správne pochopili dôsledky hojnosti Božej milosti vo vzťahu k zákonu a spaseniu. To, že nám Boh dáva túžbu a silu, aby sme konali jeho vôľu, ešte neznamená, že ide o milosť! Božia milosť je to, čo chápeme ako nezaslúženú priazeň. Majme na pamäti, že hriech je výtvorom ľudských konečných myslí a sŕdc, preto má svoje medze, zatiaľ čo Božie milosrdenstvo je nekonečné a uvádza nás do nového života smerujúceho k večnosti. Preto je nesmierne dôležité, aby sme duchovnú premenu chápali správne. 

1. Ak sme v Kristovi zomreli hriechu, nemôžeme v hriechu ďalej žiť (6:2 b).

V biblii smrť neznamená len koniec života, ale je používaná aj v zmysle oddelenia existencií. Fyzická smrť znamená, že je oddelená duša od tela. Keď zomrieme spolu s Kristom, nie sme ešte oddelení od tela, ale sme pod mocou Kristovej spravodlivosti. Podobné vyhlásenia vyvolávajú množstvo otázok. Ak kresťania skutočne zomreli hriechu, prečo ďalej hrešia? Môžeme dosiahnuť bezhriešnu dokonalosť v tomto živote? A ak ďalej hreším, čo mám robiť, aby som zomrel hriechu? Čo tým vlastne Pavol myslí? 

Pozrime sa najskôr čo Pavol nehovorí: určite netvrdí to, že veriaci nemôže zhrešiť; a ani to, že je voči pokušeniu imúnny. Niektorí komentátori vysvetľujú stav "zomrieť hriechu" ako keby ste sa snažili v márnici presvedčiť mŕtvolu, aby zhrešila.

V predchádzajúcich reláciách sme si povedali, že existujú len dve kategórie ľudí; tí, ktorí sa narodili v Adamovi a žijú pod mocou hriechu a tí, ktorí sú znovuzrodení, a žijú pod mocou milosti skrze spravodlivosť v Kristovi. Dôležité je, aby sme si uvedomili, že hlavný dôvod prečo smrť vládne všetkému nie je kvôli naším jednotlivým hriechom, ale pretože Adam zhrešil a jeho hriech nám bol pripísaný. Rovnako dôležitý dôvod pre získanie večného života spočíva v tom, že nám neboli pripísané naše dobré skutky, ale bola nám milosťou pripočítaná Kristova spravodlivosť skrze vieru. Ak sme v Ňom boli duchovne vzkriesení, výhody plynúce z jeho vzkriesenia boli pripočítané aj nám. Moc hriechu nad nami bola premožená. Odtiaľ plynie Pavlove vyhlásenie, že kto s Kristom zomrel, kto bol pokrstený v Jeho smrť, nemôže pokračovať alebo žiť hriešnym spôsobom života. Pavol nehovorí o tom, že nikdy nezhrešíme, ale o tom, že hriešny život už nie je naším životným štýlom. Rovnakú myšlienku môžeme nájsť vo veršoch z 1. listu Jána:

    1. Jánov 3:9-10 Kto je narodený z Boha, nepácha hriech, lebo Božie semä zostáva v ňom; ba ani nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. 10 Podľa toho možno rozoznať deti Božie a deti diablove, ...

Ján v žiadnom prípade netvrdí ani nevylučuje, že veriaci nemôže zhrešiť, ale pripomína nám dôležitú skutočnosť:

1. Jánov 1:8 Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a pravda v nás nie je.

Apoštol Pavol aj Ján majú na mysli to, že kto je v Kristovi, nemôže pokračovať v starom spôsobe života. Kto je spasený, z Božej milosti vstupuje do novej reality, do područia milosti a od tohto okamihu chodí vo svetle Božích prikázaní, ktoré formujú jeho život. Ak ste spolu s Kristom zomreli hriechu a spoznali ste svojho nového Pána, ste slobodní. Nie ste otrokmi hriechu, ale radostne sa podriaďujete Jeho prikázaniam. K hlbšiemu pochopeniu tohto princípu nám pomôžu duchovné analógie, ktoré sa týkajú významu krstu veriacich:

2. Krst, je obrazom nášho spojenia s Kristom v Jeho smrti:

Rimanom 6:3-4 Neviete snáď, že všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? 4 Boli sme teda krstom spolu s ním pochovaní v smrť, aby sme - ako Kristus bol vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou - aj my vstúpili na cestu nového života.

Majme na pamäti, že apoštoli vždy spájali krst so spásonosnou vierou. Predstava, že by veriaci zostal nepokrstený, im bola úplne cudzia. Keď vtedajší nasledovníci vyznali vieru v Krista, dali sa pokrstiť vo vode. Ústrednou myšlienkou krstu je nová identita. Byť pokrstený do Kristovej smrti znamená, že sme s ním zjednotení. Bol to On, kto bol smrťou potrestaný za naše hriechy a aj my sme boli v Ňom potrestaní. Keď On zomrel hriechu, my, kto sme pokrstení v Krista Ježiša a veríme, že bol vzkriesený z mŕtvych, umierame tiež hriechu.

Možno vás napadne, prečo Pavol zdôrazňuje nielen Kristovu smrť, ale tiež to, že sme boli spolu s ním skrze krst pochovaní? Väčšina komentátorov súhlasí s tým, že pochovanie je tu spomenuté ako dôkaz, že smrť skutočne nastala - živí totiž nebývajú pochovávaní. Ak teda sme boli s Kristom pochovaní, máme na mysli duchovný obraz toho, že naše staré JA zomrelo. Podobný duchovný obraz sa odohráva počas krstu. Keď je veriaci ponorený do vody, nie je utopený, neumiera fyzicky, ale stotožňuje sa s obrazom novej duchovné reality:

Rimanom 6:5 Ak sme s ním zjednotení, pretože máme účasť na jeho smrti, iste budeme mať účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní.

Nikde nie je doslovne napísané, že keď sa z vody vynoríte, boli ste spolu s Kristom vzkriesení, ale nič nám nebráni, aby sme si tento obraz neprisvojili. Celá ilustrácia nám má pomôcť pochopiť zjednotenie s Kristom, ako aj  to, že sme boli Jeho smrťou vykúpení pre večný život.

3. Kristus bol vzkriesený z hrobu aj telesne, nielen duchovne.  Ježiš zvíťazil nad hriechom i mocou smrti. On dostal oslávené telo, my ešte na oslávené telá čakáme. Naše nové telá budú úplne oslobodené z moci hriechu až v budúcnosti. Podľa tejto skutočnosti aj žijeme. Nový človek a jeho život v Kristovi má byť úplne odlišný od minulosti, kedy sme žili bez Krista. Naša myseľ je premenená Božím slovom natoľko, že náš pohľad na svet a všetko pre čo žijeme, je v súlade s Písmom. Naše motívy pre všetko to, čo robíme už nie sú obrazom našich sebeckých záujmov, ale všetko, čo konáme, je pre Božiu slávu. Nový človek nevyjadruje svoje postoje, obzvlášť v časoch skúšok lamentáciami a sťažovaním sa, ale aj v ťažkých časoch sa snaží Bohu za všetko ďakovať. Naše city majú vyjadrovať radosť a nádej v Pánovi. Náš charakter má niesť ovocie Ducha. To, ako používame naše slová, ako využívame čas aj peniaze, má byť motivované večnými hodnotami; nie pozemským uspokojovaním pominuteľných márností. Za všetkých okolností máme kráčať v súlade s Božími príkazmi a radami, ktoré sú nám dané pre naše poučenie a dobro. Popis novosti života ako "chodenie s Pánom" napovedá, že ide o dlhodobý a stály proces premeny. Pavol nehovorí o bezhriešnej dokonalosti, ale skôr poukazuje na to, akým smerom by sa mal náš život uberať.

Je mi jasné, že koncepcia byť "mŕtvy hriechu a živý v Kristovi" je ťažká na pochopenie a ešte ťažšia na  uplatňovanie. Ide o postupný proces, ktorým sa približujeme k svätosti v poslušnosti a  k napodobňovaniu spôsobu života, ktorý vedie k životnej harmónii so vzkrieseným Kristom. Dovoľte preto malé zhrnutie:

(1) V žiadnom prípade sa nespoliehajte na hojnosť Božieho milosrdenstva, ako na dôvod k hrešeniu a prehliadaniu hriechu. Mnohí kresťania sú úplní hlupáci! Nie, nepomýlil som sa, použil som označenie hlupákov celkom zámerne. Medzi nami sú mnohí, ktorí si hovoria, "Boh je v odpustení veľkorysý, aj tak nám nakoniec všetko odpustí, tak prečo by som sa mal v niečom obmedzovať? Keď je všetko odpustené, tak pre nejaké to prestúpenie sa svet nezrúti! Som pod milosťou". Práve takéto myslenie je ukážkou najväčšej hlúposti, akého sa môže veriaci človek dopustiť! A viete prečo? Pretože žiaden hriech nevedie k cieľu. Milosť nezahŕňa ľudskú hlúposť, bezstarostný a nezodpovedný život. Božia milosť a milosrdenstvo neznamená, že hriech bude tolerovaný!

(2) Ak ste v Krista uverili, vaša minulosť už neovplyvňuje súčasný život. Kto sa stal kresťanom, spálil všetky mosty, ktoré ho spájali s hriešnou minulosťou. Ak sa stotožňujete s tým, čo sme si povedali, a ste veriaci, potvrďte túto novú skutočnosť verejným krstom. Nie je to ľahké rozhodnutie, ale je absolútne nutné. Ten „zlý“ číha na každé zakopnutie.

(3) Premýšľajte často o tom, čo pre vás znamená byť spojený v Kristovi a podľa toho konajte. A keď ste v Kristovi hriechu zomreli, nemusíte žiť pod mocou hriechu. Naša jednota v Kristovi skrze Jeho smrť a vzkriesenie je základom nového života, kde hriech nemá nad nami moc.

Na záver dve otázky na zamyslenie:

1. Prečo sú zmyselné myšlienky lakmusovým papierikom, ktorý odhalí ako dobre chápete o čom je dar Božej milosti?

2. Nie je to len hra na svätosť, keď si niekto myslí, "že zomrel hriechu", ale v hriechu žije ďalej?

• MŔTVI HRIECHU A ŽIVÍ BOHU - Rim 6:5-11
• HOJNOSŤ KRISTOVEJ MILOSTI - Rim 5:20-21