List Rimanom

HOJNOSŤ KRISTOVEJ MILOSTI - Rim 5:20-21

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

V r. 2005 oslovili dvaja americkí autori okolo tritisíc mladých ľudí - dospievajúcej mládeže, aby sa dozvedeli, aký má súčasná generácia pohľad na vieru v Boha. Keď autori odpovede vyhodnotili, zhrnuli názory mládeže do piatich bodov. Z prieskumu vyplynulo, že mladí ľudia veria, že:

(1) Boh, existuje, stvoril svet a dohliada na náš život na zemi.

(2) Boh si želá, aby boli ľudia dobrí, láskaví a ku všetkým spravodliví, tak ako to učí Biblia a väčšina svetových náboženstiev.

(3) Zmyslom života je, aby bol človek šťastný a bol sám so sebou spokojný.
(4) Boh nemusí do života jednotlivca nijako zasahovať, s výnimkou toho, keď má pomôcť vyriešiť nejaký konkrétny problém.

(5) Ľudia si myslia, že po smrti pôjdu všetci dobrí ľudia do neba.

Je smutnou skutočnosťou, že hlavným dôvodom , prečo sa mnohí veriaci stávajú súčasťou cirkevného spoločenstva je, aby sa cítili dobre, mali uspokojené svedomie, zdravé sebavedomie a pocit, že sú dobrí ľudia. Z toho však pre cirkev plynú katastrofálne následky. Veď dobrí a slušní ľudia nepotrebujú byť od hriechu očistení, ani ospravedlnení, čo v konečnom dôsledku znamená, že Spasiteľa, odpustenie a zmierenie s Bohom vlastne ani nepotrebujú. Presvedčenie, že naše korene sú zakotvené v historickej náboženskej tradícii, ktorá sa zachovala do dnešných dní, nemôžeme považovať za kresťanskú vieru, ale skôr za akýsi „moralistický a terapeutický deizmus“.

Pohovorme si preto dnes o tom, ako veľmi je Pavlove učenie vzdialené od tohto moralistického a terapeutického deizmu súčasnosti. Zamyslime sa spoločne nad hojnosťou Božej milosti a nad večnosťou. Najskôr si ale vypočujme úvodné verše:

Rimanom 5:19,20-21 Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného jediného mnohí sa stanú spravodlivými. 20 K tomu navyše pristúpil zákon, aby sa previnenie rozmohlo. A kde sa rozmohol hriech, tam sa ešte oveľa viac rozhojnila milosť, 21 aby tak, ako vládol hriech a prinášal smrť, vládla ospravedlnením milosť a prinášala večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Pavol stavia do kontrastu zákon desatora s Božou milosťou. Miesto usvedčenia z previnenia zo zákona, ktoré vedie k smrti, bola nastolená vláda spravodlivosti z milosti, ktorá smeruje k večnému životu. Pozrime sa preto najskôr na to, čo hojnosť Kristovho milosrdenstva v Novej zmluve prináša.

1. Zákon spôsobuje narastanie  hriechu a vládu smrti. Je potrebné, aby sme si uvedomili niekoľko skutočností, ktoré z tohto vyhlásenia plynú:

Zákon nemôže hriech na úrovni srdca nijako obmedziť. Všetci rešpektujeme zákony, ktoré nedovoľujú zabíjanie, krádeže, klamstvá a podvody, ale žiaden zákon nemôže obmedziť zlé úmysly a túžby padlého človeka. Máme zákony, ktoré obmedzujú rýchlosť na cestách. V okamihu, keď uvidíme policajné auto, okamžite reagujeme a podriaďujeme sa nariadeniu zákona. Ale samotný zákon neprinúti odporujúce srdce, aby sa dobrovoľne podriadilo tomu, čo je správne. Zákon, či už Boží alebo civilný, môže hriech obmedzovať, ale len mimo človeka. Pán Ježiš poznal pokrytectvo farizejov. Navonok sa síce tvárili zbožne a zákon dodržiavali, ale len preto, aby ostatní videli, akí sú zbožní. Čo sa ale skrývalo v ich srdciach, nezostalo Ježišovi utajené. Preto im hovorí:

Matúš 23:25,28 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty. 28 ... navonok sa zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

Apoštol Pavol nepoukazuje na to, čo sa skutočne stalo, ale poukazuje na Boží zámer, ktorý skrze hriech s nariadením zákona súvisí. Nešlo len o obyčajný zámer usvedčiť človeka z hriechu, ale bol to zámer najvyšší, aby s narastajúcim hriechom bola odhalená nádhera a moc Božej milosti. Zákon nespôsobil, že ľudský rod v Adamovi skrze zákon získal nejakú poľahčujúcu okolnosť, ale práve naopak. Apoštol Pavol poukazuje na to, čo všetci dobre poznáme aj zo súčasnosti, že čím viac zákonov máme, tým viac ich obchádzame, nedodržiavame a zámerne porušujeme.

(2) Zákon je príčinou nárastu hriechov, ktoré sú nám pripočítané v Adamovi. Skrze zákon sa jeho prekročenie stáva vedomou neposlušnosťou. Všetko sa začalo jednoduchým prikázaním, ktoré Adam svojou neposlušnosťou porušil. Všetci Adamovi potomkovia už nehrešia proti priamemu príkazu Boha, ale proti vlastnému svedomiu a zákonu, ktorý im bol neskôr daný. Preto Pavol hovorí, že skrze zákon prišlo poznanie hriechu.

(3) Zákon pôsobí na rast hriechu tým, že je na náš účet pripísaná vina. V liste ap. Pavla Rim. 4:15,5:13 je napísané: "kde nie je zákon, nie je ani prestúpenie zákona." A nielen to: "Hriech bol vo svete už pred zákonom, hoci sa hriech nezapočítava, pokiaľ nie je zákon".

Pretože Boh potomkom Adama a Evy nič výslovne nezakazoval ani neprikazoval, priestupky sa začali započítavať až s príchodom zákona. Skrze prikázanie ukázal hriech celú hĺbku svojej hriešnosti. (7:13).

(4) Tým, že zákon hriech pomenuje pravým menom, končia všetky ospravedlnenia a výhovorky za neposlušné správanie. Je rozdiel, keď sa niekto dopustí priestupku proti prikázaniu z neznalosti zákona, ako keď niekto vedome poruší ustanovený zákon. Možno máte sami skúsenosti s tým, že ste urobili niečo, čo nebolo správne a až neskôr ste zistili, že išlo o protizákonné konanie. Svetské zákony na takéto činy pamätajú tiež, ale keď dôjde na trestnú zodpovednosť, vtedy už "neznalosť zákona neospravedlňuje". 

 (5) Zákon hriech zväčšuje tým, že povzbudzuje našu hriešnu prirodzenosť k neposlušnosti. Boží zákon je svätý a je nezlučiteľný s hriešnou prirodzenosťou človeka, ktorá nás do hriechu neustále strháva. Pavol vysvetľuje, že pokiaľ ide o žiadostivosť, je mu priradené prikázanie: "nebudeš túžiť". Také jednoduché prikázanie v človeku roznecuje mnoho ďalších nerestí, ktoré môžeme popísať jednou vetou, ako vzburu proti Bohu. Apoštol Pavol opísal moc hriechu nasledovne:

Rimanom 7:9-11 Ja som kedysi žil bez zákona, keď však prišiel zákon, hriech ožil, 10 a ja som zomrel. Tak sa ukázalo, že práve prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť. 11 Hriech použil prikázanie ako príležitosť, aby ma oklamal a tak ma usmrtil.

Tu vidíme, že zákon nedokáže držať na uzde hriech na úrovni srdca, pretože:

14 Každý, kto je v pokušení, je odvádzaný a lákaný svojou vlastnou žiadostivosťou. 15 Žiadostivosť potom počne a porodí hriech, a dokonaný hriech plodí smrť. 16 Neklamte sami seba, milovaní bratia!

Takéto vysvetlenie môže vyvolať otázku, načo nám bol zákon daný a prečo je vlastne potrebný?

(6) Zákon je potrebný na to, aby nám odhalil vlastnú samospravodlivosť a usvedčil nás z hriechu. Ak naše hriešne vášne v mantineloch zákona prinášali len ovocie smrti, potom akékoľvek ospravedlňovanie hriechu viedlo k sebaklamu. Poznanie hriechu by nás malo k Bohu priťahovať. Okrem Krista má srdce pyšného človeka tendenciu dôverovať predovšetkým samo sebe, vlastným schopnostiam a dobrým skutkom. Myslíme si, že sa môžeme k Bohu priblížiť a zapáčiť sa mu vlastnými silami, snahou a úsilím. Ale problém je v tom, že sme ako farizeji, ktorí sa sústredili na vonkajší lesk pohárov a z vlastnej pohodlnosti špinu, ktorá bola ukrytá vo vnútri pohára, úplne ignorovali. Presne také zrkadlo nastavil Pán Ježiš farizejom v reči na hore. Kto by sa napríklad chválil tým, že nikoho nezabil, tomu Ježiš ukázal, že už ten, kto sa na niekoho hnevá sa previnil zabitím. Kto bol pyšný na vlastnú morálku, tomu Ježiš ukázal, že chtivý pohľad na ženu je v Božích očiach rovnaký, ako keď sa dopustí cudzoložstva. Podobne usvedčil Ježiš bohatého, dnes by sme povedali úspešného mladého podnikateľa, ktorý sa chválil tým, že dodržiava všetky prikázania. Na to mu Ježiš povedal, aby šiel a predal všetok svoj majetok a peniaze rozdal chudobným. Ježiš tým mladému mužovi názorne ukázal, že nedodržiava prvé prikázanie a teda aby nedával prednosť žiadnemu bohu, než Bohu živému. Bohom mladíka boli jeho schopnosti, usilovnosť a peniaze. Preto dal Boh človeku zákon, aby ukázal aký je hriešny.

 Hriech nevedie k lepšiemu a šťastnejšiemu životu, ale len k dočasnému uspokojeniu a nakoniec k večnej smrti. To nie sú radostné a optimistické vyhliadky! Ale našťastie je tu veľmi dobrá novina:

Skrze nášho Pána Ježiša Krista nám bola darovaná hojnosť milosti a spravodlivosti smerujúca k večnému životu. Teológ James Boice rozviedol hojnosť Božieho milosrdenstva do dvoch rovín.

Prvá rovina: Božia milosť nie je nikomu kvôli hriechu odoprená a

Druhá rovina: Božia milosť nie je nikdy obmedzená kvôli hriechu.

Zvyčajne nikto z nás týmto spôsobom nepremýšľa. Ak sa niekto proti nám previní, ublíži nám, alebo nás urazí, radšej sa od neho odtiahneme a prestaneme sa k nemu správať vľúdne. Ale Boh sa k nám takto nespráva. Hriešnici ukrižovali jeho Syna, ktorý ich prišiel zachrániť. Prežil zradu a po svojom zmŕtvychvstaní mohol prikázať svojim učeníkom "odíďte z tohto mesta, pretože si nikto nezaslúži, aby počul slová evanjelia", ale namiesto toho im prikázal:

Lukáš 24:47 v jeho mene sa bude zvestovať pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema.

Hojnosť milosrdenstva vzkrieseného Ježiša je o tom, že prináša milosť a odpustenie aj najväčším hriešnikom a previnilcom:

Rimanom 5:17 Ak previnením Adamovým smrť sa zmocnila vlády skrze jedného človeka, tým skôr tí, ktorí prijímajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti, budú vládnuť v živote večnom skrze jedného jediného, Ježiša Krista.

Radujme sa z toho, že hojnosť Božieho milosrdenstva vládne nášmu pozemskému životu. Evanjelium Božej milosti nie je závislé na moralisticko - terapeutickom deizme človeka! Ide o to, že skrze Evanjelium prijímajú Boží nepriatelia hojnosť milosti, darovanej spravodlivosti a dar večného života!  Prijali ste už tento dar aj vy, milí poslucháči?

• ZOMRELI STE HRIECHU?
• SMRŤ V ADAMOVI ALEBO ŽIVOT V KRISTOVI - Rim 5:12-19