List Rimanom

ISTOTA SPASENIA - Rim. 5:9-11

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

Dnešné zamyslenie začneme dôležitou otázkou. Dospeli ste vo svojom duchovnom živote k okamihu, kedy ste si s istotou povedali: "Keby som dnes zomrel, viem, že pôjdem do neba?" Podobne formulovaná otázka je jednou z evanjelizačných pomôcok, ktorá má navodiť vhodnú atmosféru na prezentáciu evanjelia. Za odpoveďou na prvú otázku prichádza druhá, hypotetická otázka: „Keby sa stalo, že dnes zomrieš a budeš stáť pred Bohom, ako odpovieš na jeho otázku: Prečo si myslíš, že by som ťa mal prijať do svojho neba?" Medzi nami žije mnoho ľudí, ktorí sa mylne domnievajú, že Boh, ak nejaký je, si to s hriešnikmi spravodlivo vybaví a slušným ľuďom nejaké tie priestupky odpustí. Takýto postoj je ale mylný! Preto je nanajvýš dôležité, aby sme sa z Písma uistili, či je nádej na spasenia reálna.

Čo sa týka samotného učenia o nebi a o spasení, v tom sa rozchádzajú aj mnohí kresťania, či denominácie. Na obhajobu svojho postoja používajú rôzne biblické verše. Aby sme zbytočne nešpekulovali, pozrime sa na to, čo na túto tému hovorí apoštol Pavol:

Rimanom 5:9-11 Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení pretečením jeho krvi, budeme skrze neho zachránení od Božieho hnevu. 10 Ak sme my, Boží nepriatelia, boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, tým skôr nás zachráni jeho život, keď sme zmierení. 11 A nielen to: chválime sa dokonca Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás s ním zmieril.

Skôr než začneme analyzovať Pavlove slová, dovoľte mi krátky prehľad, ako rozumieme biblickému učeniu o spasení. Z minulých zamyslení vieme, že prvým a najdôležitejším predpokladom spasenia je, že musíme veriť v Pána Ježiša Krista a v jeho zástupnú smrť na kríži za hriechy každého spaseného jednotlivca. Je napísané, že ak "veríte, že vám boli všetky hriechy odpustené, boli ste oblečení do Kristovej spravodlivosti“. Aj keď počas pozemského života nikto nedosiahne úplnú svätosť a bezhriešnosť, napriek tomu má byť nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že dotyčný miluje Boha celým svojím srdcom, mysľou a silou. Potom má spasený človek narastajúcu potrebu poznávať Boha skrze Písmo.

Prejdime k ďalšej otázke: "Ako sa v tvojom živote prejavuje skutočnosť znovuzrodenia"? Odpoveďou by malo byť, že mojím jediným prianím je, že chcem svojím životom Boha chváliť a oslavovať. Tak sa znovuzrodený človek stáva účastníkom Božskej prirodzenosti, tak, ako to popisuje Petrov list:

2. list ap. Petra 1:3-7 Všetko, čoho je treba k zbožnému životu, darovala nám jeho božská moc, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocnými činmi. 4 Tým nám daroval vzácne a preveľká zasľúbenia, aby ste sa tak stali účastnými božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, do ktorej svet ženie jeho zvrátená túžba. 5 Preto tiež vynaložte všetku snahu na to, aby ste k svojej viere pripojili cnosť, k cnosti poznanie, 6 k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti zbožnosť, 7 k zbožnosti bratskú náklonnosť a k bratskej náklonnosti lásku.

Medzi správne odpovede o istote spasenia patrí aj to, že "Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. (8:16). Takéto uistenie môže byť samo o sebe len subjektívnym pocitom a môže byť mylné. Preto sa držme radšej objektívneho Božieho zasľúbenia a očividnej premeny skrze pôsobenie Ducha Svätého v životoch veriacich.

Dôležitou súčasťou uistenia o tom, že sme božie deti je skutočnosť, o ktorej píše Pavol v dnešnom úvodnom texte:

1. Ak sme boli ospravedlnení Kristovou krvou, keď sme boli ešte hriešni, tým skôr budeme skrze neho zachránení od Božieho hnevu. (Rim 5,verš 9) Toto vyhlásenie obsahuje dve pravdy:

Byť ospravedlnený Kristovou krvou, keď sme boli ešte hriešni má právny význam a dôsledky. Ospravedlnenie nie je niečo, čo si zaslúžime, ale ide o nezávislé Božie rozhodnutie preukázaného milosrdenstva. Pretože naša viera bola zapečatená krvou Pána Ježiša Krista, ktorý svojím životom zaplatil za náš hriech, hriešnik vierou prijíma Kristovu obetu, ako spravodlivosť nutnú k zmiereniu s Bohom. Boli splnené obe podmienky spasenia: (1.): Odplatou za hriech je smrť, (2.) ale darom Božej milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 6:23)

Rád by som poznamenal, že biblia hovorí o spasení v troch časoch. Niekedy sa zdá, že hovorí o spasení v súvislosti s minulosťou: V liste Efezským 2:8 Pavol píše:“ Lebo milosťou ste spasení skrze vieru.“  To sa týka okamihu, keď sme v minulosti uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. On nás zachránil pred odsúdením. Inokedy biblia hovorí o prítomnosti: „Slovo o kríži je bláznovstvom tým, ktorí sú na ceste k záhube; nám, ktorí ideme ku spáse, je mocou Božou (1. Kor. 1:18). A na inom mieste Pavol hovorí o budúcnosti: „Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení pretečením jeho krvi, budeme skrze neho zachránení od Božieho hnevu.“ (Rim 5:9).

Apoštol Pavol chce, aby sme mali istotu, že budeme v deň súdu zachránení od Božieho hnevu! Preto rovnakú myšlienku opakuje ešte raz, ale máličko inak. A preto:
2. Ak sme my, Boží nepriatelia, boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna, tým skôr nás zmierených zachráni jeho vzkriesenie, ako sme si už čítali vo verši 10. Boh miloval svojho Syna nesmiernou láskou od večnosti, a napriek tomu ho vyvolil k strašnému údelu, aby na kríži niesol hriechy bezbožného a nepriateľského ľudu. Ale vráťme sa ešte na okamih k hlavnej myšlienke dnešného textu. Nosnou myšlienkou je, že sme boli ospravedlnení a už nie sme voči Bohu plní nenávisti a ľahostajnosti. Dôležité je, aby sme sa radovali z toho, že bol zmierený boží hnev. Kristova smrť na kríži z nás sňala všetky hriechy, ktoré v nás vyvolávali vzdor voči všetkému Božiemu. Zákon ustanovení a predpisov nás už neobviňuje, ani neťaží a nepriateľstvo pominulo.

Druhá časť verša o zmierení hovorí:

Keď Boh Syna vzkriesil, bola mu daná všetka moc na nebi aj na zemi. (Mat 28:18) Všetko bolo podrobené pod jeho nohy, bol ustanovený zvrchovanou hlavou cirkvi. (Ef 1:22) A nielen to, Pavol ďalej hovorí: Keď Boh ospravedlňuje! 34 Kto nás odsúdi? Veď Kristus Ježiš, ktorý zomrel a ktorý bol vzkriesený, je na pravici Božej a prihovára sa za nás! (Mt 8:33-34).

Z Písma vieme, že je to Syn, kto prináša dokonalé spasenie tým, ktorí skrze neho pristupujú k Bohu. Je stále živý a prihovára sa za nás. (podľa listu Pavla Žid. 7:25)

To čo sme si doteraz povedali je dostatočným dôvodom, aby sme s dôverou dúfali, že sme boli skrze Syna zmierení s Otcom. Naša viera stojí na slovách Pána Ježiša, ktorý hovorí: „… lebo ja žijem, aj vy budete žiť.“ (J 14:19).

3. Výsledkom toho, že s istotou vieme a veríme, že sme spasení je to, že v nás pôsobí Duch svätý, a tak sa chválime Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás s Otcom zmieril, ako sme si čítali v liste Rimanom v 5. kapitole vo verši 11. Zmierenie je Kristovo dokonané dielo, ktoré je nám dané ako nezaslúžený dar. Pavol hovorí, že ten, kto bol ospravedlnený, chváli Boha. Ako ste na tom vy, milí poslucháči? Chválite a ďakujete Bohu za to, čo vám bolo skrze Ježiša Krista s láskou poskytnuté? Ďakujete za to, že ste zachránení pred Božím hnevom? Ďakujete Bohu za to, že máte pred sebou takú úžasnú budúcnosť?

Chválim Ťa drahý nebeský Otecko za všetko, čo mi bolo skrze Pána Ježiša Krista s láskou poskytnuté a ďakujem za úžasnú budúcnosť, ktorá ma v nebi čaká. Nech je oslávené Tvoje sväté meno. Amen

Na záver dovoľte dve otázky k zamysleniu

1. Prečo je dôležité, aby veriaci boli uistení, že sú spasení? Aké praktické výhody z tohto poznania máme?

2. Môže sa niekto uisťovať o spasení, kto síce tvrdí, že svoju vieru verejne vyznal, ale nechce byť obmedzovaný tým, čo učí Písmo a žije ďalej v neposlušnosti? Aké biblické „vodítko“ použijete pri vysvetľovaní, že sa mýli?

• SMRŤ V ADAMOVI ALEBO ŽIVOT V KRISTOVI - Rim 5:12-19
• BOŽIA ÚŽASNÁ LÁSKA - Rim 5:6-8