List Rimanom

CHVÁLENIE V SÚŽENÍ - Rim 5:3-5

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní našich spoločných úvah nad listom ap. Pavla Rimanom.

Témou dnešného zamyslenia je: "chválenie v súžení". Položme si na úvod otázku: "Kto z nás by sa rád chválil súžením"? Ja určite nie, ale nedá mi nevenovať sa tomu, čo apoštol Pavol učí o príčinách a zmysle súženia a o tom, ako ho máme prijímať. Zo skúseností vieme, že súženie je súčasťou života v padlom svete. Len výnimočne sa stretneme s niekým, kto Boha chváli aj počas súženia. Pozrime sa spoločne na to, k čomu sú skúšky a utrpenia dobré a či majú nejaký zmysel. Najskôr si vypočujme sprievodné verše dnešného zamyslenia:

Rimanom 5:3-5 A nielen to, chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie pôsobí vytrvalosť, 4 vytrvalosť spoľahlivosť a spoľahlivosť nádej. 5 Táto nádej nezahanbuje, lebo Boh do našich sŕdc vylial svoju lásku skrze Ducha Svätého, ktorého nám daroval.

Apoštol Pavol sa nám snaží ukázať, že v súžení je možné obstáť zvláštnym, požehnaným spôsobom a nielen ticho, bez zmyslu  trpieť. Možno si pomyslíte, že to s tým chválením trochu preháňa, ale v nasledujúcich veršoch má aj sám Ježiš podobnú reč, keď hovorí:

Matúš 5:11-12 Blahoslavení ste, keď vám budú zlorečiť a prenasledovať vás a šíriť o vás všelijaké zlé a lživé reči kvôli mne. 12 Radujte sa a jasajte, pretože vaša odplata v nebesiach je veľká. Takto totiž prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

Apoštol Peter je rovnakého názoru:

1. list ap. Petra 4:13-14 Skôr sa radujte, že máte podiel na Kristovom utrpení, veď až sa zjaví jeho sláva, budete jasať radosťou! 14 Keď nesiete urážky pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo na vás spočíva Duch slávy, Duch Boží.
A nie je to len Pavol, Ježiš a Peter, ale aj Jakub:

List Jakuba 1:2-3 Majte z toho len radosť, bratia moji, kedykoľvek upadnete do rôznych skúšok. 3 Viete predsa, že skúšanie vašej viery prináša vytrvalosť.

Z popisu udalostí zo života apoštolov môžeme sledovať ich reakcie a správanie. Keď veľrada nariadila uväzniť Pavla a Sílasa za porušenie zákazu učenia, zostal ich duch nezlomený:

Skutky apoštolov 5:41 A tak odišli z veľrady s radosťou, že sa im dostalo cti znášať pohŕdanie pre jeho meno.

Pavol a Sílas boli protiprávne zbití a ich nohy boli uzavreté kladou. Ale ani to ich neodradilo, aby sa okolo polnoci nezačali modliť a spievať. Pavol povedal veriacim do Korintu:

2. list ap. Pavla Korintským 12:9b-10 Milerád sa teda budem chváliť svojimi slabosťami, aby na mne spočívala Kristova moc. 10 S radosťou znášam slabosti, príkoria, utrpenia, prenasledovania a úzkosti pre Krista - veď moja sila je v mojej slabosti!

Všetci prenasledovaní kresťania mali jedno spoločné - boli zmierení s tým, že ich službu budú sprevádzať problémy, ťažkosti a prenasledovanie. Museli by sme byť  slepí, aby sme túto skutočnosť v Biblii prehliadli. Pavol ďalej hovorí:

List Židom 10:34 Spoznali ste utrpenie väzňov a s radosťou ste zniesli stratu svojho majetku, vedomí si toho, že vás čaká lepší a trvalé bohatstvo.

Nová zmluva je plná príkladov, ako sa veriaci správali počas skúšok a prenasledovania. Apoštol Pavol sa nám snaží ukázať, že Boh dopustí v životoch veriacich utrpenie, pretože skrze skúšky rastie ich vytrvalosť, charakter a nádej. Božie pôsobenie spoznávame v každej drobnosti skrze rast v duchovnej oblasti. Jeho lásku pociťujeme skrze pôsobenie Ducha Svätého. Naša nádej nemôže byť sklamaná, pretože veríme, že nás Boh miluje. Všimnite si, že sa Pavol zmieňuje o všetkých troch osobách Božej trojjedinosti: Máme pokoj s Bohom Otcom skrze Syna a pôsobením Ducha Svätého. Len v tejto súčinnosti sa môžeme radovať a chváliť, pretože sa učíme spoznávať zmysel skúšok z Božej perspektívy. Žiadna skúška nemôže ohroziť Jeho veľkú lásku k nám. V našom texte nám apoštol Pavol hovorí:
1. Aby sme sa mohli chváliť skúškami, nemôžeme byť sústredení len na pozemský život, ale hlavne na zasľúbenie budúcej slávy a premeny, ktorá ukončí všetko pozemské trápenie. Aj najviac skúšaný život v sebe totiž skrýva nesmierne bohatstvo Božej milosti, ktoré vedie ku konečnému vykúpeniu pozemského tela a k večnému životu.

A. Dalo by sa namietať, že chválenie môže viesť k pýche. Ale pýcha v skúškach nie je aickou ľudskou reakciou. Keby bola pýcha prirodzenou, alebo aickou reakciou, museli by sme vidieť okolo seba oveľa viac radostných kresťanov. Premýšľajme sami o sebe, ako reagujeme, keď nás v živote postihne niečo nečakané, alebo nepríjemné. Môže prísť sklamanie z ľudí, finančná tieseň, autonehoda, alebo smrť v rodine, strata zamestnania, či diagnóza ťažkej choroby; a to sú natoľko vážne rany, že sotva niekoho počujete, že by v takej situácii prejavoval radosť a chválu. Skôr začujeme zlobu, reptanie a nevôľu. Sme ako deti Izraela, ktoré vyšli z Egyptského otroctva. Boh zoslal na faraóna nie jednu pohromu, ale desať. Nadprirodzeným spôsobom rozdelil vody Červeného mora a len čo sami prešli do bezpečia, ich prenasledovatelia sa utopili. Ale aj po takých dramatických udalostiach sa radovali len niekoľko dní. Keď sa objavil nový problém, namiesto toho, aby si povedali, uvidíme ako sa o nás Boh postará, začali reptať. A reptanie rástlo, aj keď sa Boh o ich potreby staral neobyčajným spôsobom. Na púšti netrpeli ani smädom, ani hladom a aj napriek tomu spomínali na "staré dobré časy" v otroctve. Tam mali svoje istoty. Preto sa ich cesta predĺžila až na 40 rokov blúdenia po púšti.

A aké poučenie z toho plynie pre nás? Nepoddávajme sa nespokojnosti, keď nejde všetko podľa našich predstáv. Vážme si Božiu ochranu a Kristovu dobrotu, nereptajme, aby sa v nás nezakorenil koreň horkosti a nestali sme sa rukojemníkmi zhubcu. A ak sa niekedy s výčitkou pýtate, prečo to, či ono Boh dopustí, tu je odpoveď:

1. list Korintským 10:11 "11 To všetko sa im stalo pre výstrahu a bolo to zapísané pre poučenie nám, kto sme sa ocitli na konci vekov."

Apoštol Pavol nabáda kresťanov vo Filipách nasledovne; a platí to aj pre nás:

List Filipským 2:14-18 Všetko robte bez reptania a dohadovania, 15 aby ste boli bezúhonní a nevinní ako nepoškvrnené Božie deti uprostred pokriveného a zvráteného pokolenia, v ktorom žiaria ako svetlá vo svete. 16 Pevne sa držte Slova života, aby som v Kristov deň mohol byť hrdý, že môj beh a moja námaha neboli zbytočné. 17 Ak mám však svoju obeť a službu Bohu, totiž vašu vieru, skropiť svojou krvou, radujem sa - radujem sa s vami všetkými. 18 Rovnako tak sa radujte aj vy - radujte sa so mnou.

Nie je to opis našich dní? Aj my žijeme uprostred pokriveného a zvráteného pokolenia. Kto sa učí žiť podľa Slov života, nebude reptať, ako všetci okolo, ale bude z neho vyžarovať životný elán, ktorý čerpá z podriadenosti Bohu. Aj keď bude prežívať v osobnom živote malé, či veľké skúšky a trápenia, bude žiariť ako svetlo v tme. Ale to sa nestane samo o sebe - chvály a radosť vyžadujú veľké nasadenie viery, sebakontrolu a pozornosť:

   B. To, že Pavol vyvyšuje utrpenie ako pozitívnu skúsenosť, neznamená, že musíme popierať bolesť, ktorú pociťujeme. Neskrývajme city len preto, aby sme vyzerali duchovnejšie. Biblia od nás nežiada, aby sme si nasadili masku veselosti a vnútri skrývali utrpenie. Nebudeme predsa chváliť Hospodina s pretvárkou. Nie je nič zlé na tom, keď vyjadrujeme smútok, bolesť a súcit počas ťažkých situácií. Preto apoštol Pavol hovorí v liste Rimanom v 12 . kapitole, vo verši 15: "Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi". Medzi radosťou a utrpením bude vždy panovať napätie. Pavol to vyjadril v 2. liste Korintským, v 6. kapitole, vo verši 10 nasledovne: .... ako zarmútení, stále sa však radujúci, ako chudobní, avšak mnohé obohacujúci, ako nič nemajúci, a pritom všetko vlastniaci.

 Veríte tomu, že Boh je zvrchovaným vládcom a Pánom nad každou situáciou? Kto si uvedomuje, že Boh robí všetko pre dobro nášho spasenia, má dôvod prečo Boha chváliť aj uprostred skúšok. Naša pozornosť musí byť zameraná na Boha a ak sa mu skutočne vo všetkom vydáte a uveríte, že skúšky sú pre dobro tých, ktorí milujú svojho Pána, určite pocítite úľavu.

C. Chvály uprostred skúšok a trápení majú zmysel len vtedy, ak veríme tomu, že ich Boh používa nielen pre upevnenie viery, ale aj ako svedectvo ľuďom okolo nás. Skúškam sú kresťania vystavení tiež preto, aby sa viac podobali Kristovi a spoznali, aká bola cena vykúpenia a spasenia. Chváliť Boha a dôverovať mu, keď sa človeku všetko darí, keď Boh žehná, je celkom ľahké. Horšie je to vo chvíli, keď človek stratí zamestnanie, je vážne zranený, prežíva osobné problémy, alebo keď sa dozvie diagnózu vážneho ochorenia. Ten, kto prechádza skúškami s dôverou v Božiu dobrotu, potvrdzuje, že je naozaj Jeho vlastníctvom. Nestačí byť iba formálnym kresťanom, ale je potrebné aby bolo na prvý pohľad vidieť, že viera vo Vás zapustila hlboké korene. Na konci skúšky by mal mať veriaci väčšiu istotu, nádej a poznanie Božej večnej dobroty. Vytrvalosť nikto nezíska, ak dlhodobo neprekonáva ťažké prekážky. Kritici kresťanstva hovoria, že viera v dobrý koniec, ale až po smrti, je hlúposť. Ale ešte väčšia hlúposť je nepremýšľať o tom, kde človek strávi večnosť. Ak má človek zdravý rozum, mal by rozmýšľať o tom, čo s ním bude po smrti. Buď bude žiť a umierať s istotou, že ho Pán Ježiš Kristus dovedie až do nebeského domova, alebo umrie bez nádeje a potom sa môže stať, že ho čaká Boží súd a nepríjemné prekvapenie.
2. Kto chváli Boha v skúškach, dáva najavo, že skúšky a utrpenie nespochybňujú Božiu lásku k nám. Skúsenosti s Božou láskou vyjadrenou voči nám sú podstatou úžasnej pravdy o tom, že Otec dal svojho Syna, aby za nás dobrovoľne niesol trest, ktorý si zaslúžime my. Otec kvôli nám neušetril svojho milovaného Syna, ale umožnil vykúpenie, ospravedlnenie a spásu všetkým, ktorí v neho veria. Ak vás postihnú trápenia, vypočujte si čo vyriekol Ježiš tesne predtým ako bol ukrižovaný:

    Ján 15:20-21 Pamätajte na moje slová: Služobník nie je väčší ako jeho pán. Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; ak zachovali moje slovo, zachovajú aj vaše. 21 To všetko vám ale urobia pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal.

Myslíte si, že Ježišovo pôsobenie na zemi je ukážkou Otcovej nelásky? Zaiste nie! Prijímajte teda skúšky a trápenia s vedomím, že prinesú niekomu úžitok a v konečnom dôsledku i slávu Otcovi, ktorý súženie používa na dokončenie svojho jedinečného zámeru s našimi životmi.

Na záver dve otázky na zamyslenie:

1. Akou radou by ste pomohli kresťanovi, ktorý bez prestania reptá, zmeniť jeho hriešne postoje?

2. Ako môžeme prekonať ťažké obdobie skúšok, keď sa cítime znechutení a upadáme do malomyseľnosti?

• BOŽIA ÚŽASNÁ LÁSKA - Rim 5:6-8
• POŽEHNANIE Z OSPRAVEDLNENIE - Rim 5:1-2