List Rimanom

Vydaní napospas vášňam. 1. časť

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich spoločných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

V minulom programe nám apoštol Pavol ukázal, že Boží hnev sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí svojou neprávosťou potláčajú pravdu. Poukazuje na skutočnosť, že bez Božieho zásahu nikto pred Jeho spravodlivým hnevom neunikne. Pavol píše:

Rimanom 1:24-27 Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou, 25 ako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej sťa Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameň. 26 Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode, 27 a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, aká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe

Zamyslime sa nad týmito slovami. Prečo Boh vydal človeka hriechu, neprávosti a nehanebným náruživostiam? Ak sa niekto nehanebne obráti proti Bohu, alebo žije sebeckým spôsobom života, zostane obklopený temnotou a Boh ho vydá napospas jeho hriešnej prirodzenosti a vášňam. Pokiaľ bude na tejto ceste pokračovať, môže sa dostať k bodu, odkiaľ už niet návratu. Jeho srdce bude zatvrdené natoľko, že akákoľvek nádej na záchranu skončí! Pre dnešnú spoločnosť morálne imperatívy prestali platiť a mnohí ľudia sú presvedčení, že osobná sloboda a neviazanosť je naplnením ľudského potenciálu a spokojnosti. Ale pravý opak je pravdou, pretože hriech človeka priťahuje neodolateľnou silou. Môžu sa na okamih cítiť slobodní, ale neuvedomujú si, že sú v zajatí zla.

Múdry a milosrdný Boh ustanovil pre ľudstvo určité zákony a opatrenia, ktoré ich majú pred záhubou ochraňovať. Božie morálne zásady a princípy sú určené jednotlivcom i spoločnosti a kto ich svojvoľne porušuje, sám seba trestá! Je to podobné, ako zákon o zemskej príťažlivosti. Kto ho ignoruje, alebo poruší, ohrozuje sám seba . Dobre vieme, že lietať sa nenaučíme tak, že začneme skákať z výšky.

Pripomeňme si základné teologické pravdy, ktoré hovoria o tom, že celé ľudstvo, bez jedinej výnimky, bolo postihnuté dedičnými následkami Adamovho pádu. Svojou prirodzenosťou prichádzame na svet duchovne mŕtvi. Rodíme sa v hriešnom stave, preto sme od Boha oddelení a všetci fyzicky umierame. Ak nie sme duchovne znovuzrodení mocou Ducha Svätého, budeme pokračovať na ceste hriechu a žiadne predsavzatie náš smer nezmení. Nie sme hriešnici preto, že hrešíme, ale hrešíme preto, že sme hriešni. Pozrime sa na niektoré príčiny a dôsledky hriechu:

Koreňom hriechu je skutočnosť, že ľudia vymenili Božiu pravdu za lož a klaňajú sa a slúžia tvorstvu miesto Stvoriteľa. Pretože ľudia nevzdali Bohu česť, ani mu nie sú vďační, ich srdce zostáva v temnote. Božia pravda nie je o tom, čo si človek o Bohu myslí a ako si ho predstavuje. Boh JE, pretože existuje. Existuje sám o sebe. Vždy existoval mimo čas, ešte predtým, ako začal tvoriť náš vesmír. On je totiž aj Stvoriteľom času. O Bohu vieme len to, čo nám sám o sebe zjavil v osobe Pána Ježiša Krista a čo je obsiahnuté v Biblii. Ako sme videli v našom texte, ktorým sa práve zaoberáme, Hospodin zjavuje svoj hnev nielen voči ľudskému hriechu a bezbožnosti, ale aj vo všetkom stvorenom.

Aby sme spoznali kto Boh je a ako môžeme byť spasení, musíme poznať Jeho slovo. Na rozdiel od postmoderných postulátov o užitočnosti plurality náboženských smerov a systémov, pravda o Bohu zjavená v Písme je absolútna! Ktokoľvek tvrdí, že k Bohu vedie mnoho ciest, že si človek môže vybrať to najlepšie z plejády rôznych náhľadov na duchovné poznanie, že všetky náboženstvá sú si rovné a môžu byť integrálnou súčasťou plnohodnotného a svätého života, je klamár. Akékoľvek filozofické závery, že človek môže žiť bez Boha a byť sebestačný a že aj tak môže nájsť zmysel života, sú scestné. Kto vymení Božiu pravdu za deformáciu toho, čo je napísané, nemôže inak, než slúžiť svojím životom stvoreniu a nie Stvoriteľovi. Modlárstvom sa môže stať životný štýl, dosahovanie úspechov a prosperity, spôsob ako trávime voľný čas - šport, zábava, počítače, televízia,  čokoľvek, čomu dávame prednosť pred Bohom. Do radov modloslužobníkov sa človek môže dostať aj skrze chvályhodné aktivity konané v mene ľudstva a pre blaho blížnych. Ak je stredobodom života iba naša rodina a jedinou starosťou je, ako zabezpečiť rodinné blaho, môže sa stať, že sa tiež dopúšťame modlárstva. Kto sa sústredí na profesionálnu kariéru a bohatstvo, kto chce získať nezávislosť a moc na úkor času stráveného v obecenstve so svojím Stvoriteľom, dopustí sa modlárstva.

Apoštol Pavol v našom študijnom texte 3x zdôrazňuje, že Boh nechal ľudstvo napospas nečistým vášňam a že ľudí vydal napospas ich zvrátenej mysle. To však v žiadnom prípade neznamená, že Boh spôsobil to, že človek hreší. Neznamená to ani to, že Boh je pasívny a do ľudského života nezasahuje. Práve naopak - Boh je udržiavateľom všetkého bytia. Niekedy pozitívnym spôsobom svoju ruku z diania odtiahne, inokedy náš zámer zmení. Takýchto príkladov z Písma poznáme nespočetné množstvo. Aj keď si to väčšinou neuvedomujeme, človek zostáva vždy a za všetkých okolností pod Božím dohľadom a kontrolou.

Dobre poznáme príbeh márnotratného syna, keď otec vyhovel prianiu svojho syna, aby mu odovzdal dedičský podiel skôr, ako otec zomrel. Ako syn dopadol, všetci dobre vieme. Svoje dedičstvo prehýril a keď bol úplne na dne, na rozdiel od mnohých podobných, vrátil sa domov s vedomím, že sa dopustil ťažkého previnenia voči svojmu otcovi.

Boh vyhovel neraz želaniu izraelského ľudu, ktorý na predchádzajúce Božie požehnanie a ochranu vždy rýchlo zabudol: Izraelci sa vyznačovali netrpezlivosťou, chamtivosťou, zabúdaním na Boha, na svoje vyvolenie, reptali na Hospodina, slúžili cudzím bohom a preto ich Hospodin rozptýlil do všetkých krajín. Svojím konaním popudzovali Hospodina, preto ich postihla nejedna pohroma. (Žalm 106) Podobne sa správali aj ostatné národy a jednotlivci a stíhal ich rovnaký údel Božieho hnevu a súdu.

Pozrime sa na ďalšie dve oblasti Božieho hnevu, ktorý sa z neba zjavuje:

Vo verši 24 sme si čítali:

Boh ich nechal napospas nečistým vášňam ich sŕdc, takže zneuctievali svoje vlastné tela (1:24).

 Apoštol Pavol tu hovorí o sexuálnej neviazanosti. Boh stvoril sex ako nádherný dar človeku nielen pre zachovanie rodu, ale aj k vzájomnému potešeniu muža a ženy. Boh sám vydal určité prikázania, ktoré sa týkajú monogamných, heterosexuálnych manželských zväzkov. Všetky tieto obmedzenia slúžia človeku pre jeho ochranu a poukazujú na exkluzívnu lásku medzi mužom a ženou. Z hľadiska pozemského bytia manželstvo tiež pripomína exkluzívny vzťah medzi Kristom a Cirkvou. Akékoľvek iné vzťahy, nielenže zneuctievajú naše telá, ale svojím spôsobom sú nečisté a zhubné. Z Písma vieme, že aj svojím telom máme oslavovať Boha a akákoľvek nevera je v Božích očiach ohavnosťou:

1 Korintským 6:16-20  Alebo či neviete, že ten, kto sa pripojuje k smilnici, je s ňou jedným telom? Lebo, hovorí, tí dvaja budú jedno telo. 17 A ten, kto sa pripojuje k Pánovi, je s ním jeden duch. 18 Utekajte pred smilstvom! Každý hriech, ktorý by vykonal človek, je mimo tela. Ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu. 19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? 20 Lebo ste vykúpený za veľkú cenu. Nuž tedy oslavujte Boha svojím telom a svojím duchom, čo je oboje Božie.

Všetky hriechy a hriešne myšlienky vychádzajú z vnútra ľudského srdca. Z vnútra srdca vychádza smilstvo, cudzoložstvo, sexuálna bezuzdnosť a závislosť. Do tejto kategórie patria aj chtivé pohľady. Akékoľvek sexuálne uspokojovanie mimo manželstvo a mimo Bohom určené pravidlá, zúčastnené strany nikdy plne neuspokoja. Nevera je príčinou straty dôvery, rozbitia manželskej intimity a nakoniec i celej rodiny. Sexuálna promiskuita a zvrátenosť je celospoločenský problém, a ešte nikto nevymyslel lepší spoločný život mužov a žien, ako v rámci rodiny. Apoštol Pavol sa o sexuálnej oblasti výslovne zmieňuje o mužoch a ženách, o prirodzenom styku so ženami, aj o tom, že všetky odchýlky sú v priamom protiklade Božieho stvoriteľského zámeru s ľudstvom. Stačí sa pozrieť na to, ako sa telo muža a ženy  vzájomne dopĺňajú. Navzájom sa môžu potešovať aj dvaja muži, alebo dve ženy, ale nemôžu sa stať jedným telom, ani ich spojenie nemôže slúžiť k reprodukčným  účelom. Sú to iba sebecké vzťahy, slúžiace na uspokojovanie vlastnej vášne.

Žijeme v dobe, kedy to, čo Písmo považuje za ohavnosť, bezbožná spoločnosť považuje za ľudské právo. Preto je prirodzené, že homosexualita je všeobecne nielen tolerovaná, ale takéto zväzky sú v mnohých krajinách zákonom považované za rovnocenné. Málokto si uvedomuje, že každý sexuálny hriech ničí predovšetkým náš vzťah k Bohu, ale aj k sebe navzájom v manželstve, rodine aj celej spoločnosti. Manželskú neveru a rozvody už nikto nepovažuje za osobné zlyhanie, ale ako právo na vlastné šťastie.

Na záver dovoľte  dve otázky na zamyslenie:

1. Aké formy modlárstva nám hrozia v dnešnej dobe? Ako sa môžeme vyvarovať modlárstva?

2. Môže byť človek, ktorý bol Bohom vydaný napospas svojim vášňam spasený?Existuje  bod z ktorého už nevedie cesta späť k Bohu?

• Vydaní napospas. časť 2.
• JE Boží hnev ospravedlniteľný?