List Rimanom

JE Boží hnev ospravedlniteľný?

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní spoločných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Témou dnešného zamyslenia je legitimita Božieho hnevu. Položme si dôležitú otázku: "Je Boží hnev, ktorý sa zjavuje voči ľuďom, ospravedlniteľný?" Zaiste nie ste prvý, kto sa pýta, či je naozaj spravodlivé a nutné, aby Boh vylial toľko hnevu na hriešne ľudstvo. Najskôr si vypočujme sprievodné verše, ktoré nám odhalia, proti čomu a komu sa Boží hnev zjavuje:

Rimanom 1:18-23 Lebo hnev Boží sa zjavuje z neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou, 19 pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil. 20 Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky. 21 Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, 22 hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami 23 a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov.

Nezabúdajme na to, že apoštol Pavol bol inšpirovaný Duchom Svätým a netají sa tým, že Boží hnev sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti. Ako uvidíme z týchto zamyslení, apoštol Pavol venuje veľkú pozornosť skutočnosti, že ľudstvo je nielen hriešne, ale bez Božej pomoci je odsúdené k záhube. Všetci sme svojou prirodzenosťou hriešni, bezbožní a nespravodliví. A pretože sme pod Božím hnevom, potrebujeme nevyhnutne zásah Božej moci do nášho života, aby sme mohli byť Božím slovom premenení. Z prečítaných veršov vidíme, že apoštol Pavol nikoho nepresviedča o Božej všeobjímajúcej láske, ale svojich poslucháčov dôrazne varuje pred Božím hnevom. Väčšina dnešných kazateľov a evanjelistov volí radšej tzv. "odľahčený" spôsob prezentácie, lebo medzi kresťanmi prevláda presvedčenie, že Boží hnev by mohol prípadných záujemcov odradiť.

Aby sme pochopili, čo je to Božia moc na spasenie, musíme vedieť, prečo svätý Boh nenávidí hriech a prejavuje svoj hnev proti bezbožnosti.

Najskôr si všimnime kontrast medzi Božou spravodlivosťou a Božím hnevom. Na rozdiel od človeka je Boží hnev súčasťou Jeho svätosti, ale nie je stratou sebakontroly. Keby bol Boh len samá láska a žiaden hnev, nemohol by byť Bohom, pretože by bola narušená Jeho svätosť a spravodlivosť. Podobný princíp poznáme aj na ľudskej rovine. Keby bol každý sudca len plný súcitu a porozumenia na súdnom pojednávaní so zločincom, keby mal pochopenie pre ľudské slabosti, nemohol by ostať spravodlivým sudcom.

Pozrime sa na niektoré biblické odkazy, ktoré sa týkajú Božieho hnevu. Sústredíme sa iba na Novú zmluvu; aj keď vieme, že práve Starý zákon je plný udalostí, ktoré zjavujú Boží hnev a tresty nad ľudstvom vynesené. Boh Otec a Syn zjavujú svoj hnev nielen proti hriešnym skutkom, ale i myšlienkam. Ján Krstiteľ, Ježišov predchodca, na začiatku svojej služby odhalil pravý dôvod a motiváciu náboženských horlivcov, ktorí k nemu prichádzali z vypočítavosti:

Matúš 3:7 A keď (Ján Krstiteľ) videl i mnoho farizejov a sadúcejov, že idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu?

Pán Ježiš poukazuje na hriešnu zaslepenosť nielen farizejov a náboženských vodcov, ale aj všetkých rebelantov, pretože videl do vnútra ich srdca. Ježiš o nich použil rovnaké slová, ako Ján Krstiteľ:

Matúš 23:33 Hadi! Plemä vreteníc, ako by ste vy utiekli odsúdeniu do pekla?!

Zahynutie a trest čaká každého, kto popiera pravdu a pohŕda dobrou novinou Pána Ježiša Krista.

Zaiste väčšina z vás pozná a cituje snáď najznámejší biblický verš o Božej láske:

Ján 3:16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

Tento verš ale súvisí s nasledujúcou pravdou:

Ján 3:36 Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.

Boží hnev padne na synov neposlušnosti, tak, ako to hovorí ap. Pavol v liste Efezským.

Efezským 2:1-3 Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch, 2 v ktorých ste kedysi chodili podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností povetria, ducha to, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti, 3 medzi ktorými sme kedysi aj my všetci obcovali v žiadostiach svojho tela robiac to, čo sa zachcievalo telu a mysliam, a boli sme prírodou deťmi hnevu ako aj ostatní.

Zahynutie sa týka Božieho hnevu, ktorý zostáva na tých, ktorí popierajú pravdu a idú svojou cestou. Boží hnev sa týka minulosti, prítomnosti i budúcnosti ľudstva. Deň dovŕšenia sa približuje neustále a naplní sa počas druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Takéto slová mnohým z nás neznejú ľúbezne a radšej ich ani nepočúvame :

2 Tesalonickým 1:8-9 v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, 9 ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti, …

Celá kniha Zjavenia popisuje mnohé formy a prejavy Božieho hnevu, ktorý bude trestať hriešnikov. Ak si niekto myslí, že je sebestačný a bez Boha sa zaobíde aj na večnosti, mal by sa zamyslieť nad tým, že sa bude musieť zaobísť bez Boha mimo neba, v mieste, kde zlo nebude Bohom obmedzované ani kontrolované. Jedna z pozoruhodných skutočností je, že celá Biblia je plná odkazov na hrôzy Božieho hnevu. V Biblii je oveľa viac odkazov na Boží hnev, rozhorčenie, ba až zúrivosť, než odkazov o Jeho láske, nežnosti a súcite. Z toho vyplýva, že nikto by nemal nad Božím hnevom zatvárať oči a myslieť si, že sa nič také nemôže stať dobrým a celkom slušným ľuďom.

A viete prečo dokonca aj väčšina veriacich ľudí venuje Božiemu hnevu tak málo pozornosti? Čiastočne preto, že všadeprítomný hriech vo väčšine z nich nevyvoláva patričný hnev a odpor a zabúdajú na to, že žiaden hriech nemôže zostať nepotrestaný. Boží hnev nie je popisovaný iba v Biblii, netýka sa len dávnej minulosti, ale prejavuje sa všade okolo nás. Boh zničil celý svet potopou. Oheň a síra zničila Sodomu a Gomoru. Ten istý Boh trestal Izrael a Júdu najrôznejším spôsobom. Inváziami armád bola krajina vyplienená a neverný ľud skončil v zajatí. Rovnaký hnev sa prejavuje v prírodných katastrofách, ekonomických krízach, svetových a národných vojnách, ako aj v našich rodinách. Ale najväčší príklad Božieho hnevu poznáme z ukrižovania Pána Ježiša Krista, vlastného Syna, ktorý na kríži niesol naše hriechy a viny. Vtedy umierajúci Ježiš v agónii volal k svojmu Otcovi mohutným hlasom:

Matúš 27:46 "Eli, Eli, lama zabachtani?", To je: `Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? '

Nikto nemôže ignorovať skutočnosť, že sa Boh ľuďom zjavuje skrze svoj spravodlivý hnev. Svedectvo o Božom spravodlivom hneve potvrdzuje, že Ježišova obeť na kríži za nás hriešnych bola postačujúca. Spravodlivý trest bol vynesený aj vykonaný.

Boh sa človeku zjavuje skrze svoje stvorenie. Každý, kto nie je slepý a natoľko mentálne zaostalý, že nechápe vôbec nič, môže vidieť vo stvorení poriadok a dianie, ktoré nemohlo vzniknúť len náhodou a bez príčiny. To je to, čo v Písme nazývame "všeobecné zjavenie", v ktorom objavujeme neviditeľné kvality Boha. Kto sa pozrie na oblohu, musí byť udivený veľkosťou vesmíru a malosťou človeka. Samozrejme to neznamená, že sa môžeme o Bohu dozvedieť všetko len z prírody. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že Božie zjavenie v prírode samo o sebe nemôže nikoho spasiť. V prírode samotnej nie je zaznamenaný Boží plán spásy skrze Pána Ježiša Krista. Ale všeobecné zjavenie je postačujúce na to, aby mohol byť ktokoľvek usvedčený a odsúdený za neveru. Každý, kto sa pozrie sám na seba a premýšľa o ľudskej inteligencii, o citoch, ktoré prežívame a vyjadrujeme, či obdivujeme komára alebo vážku, ktoré môžu lietať rôznym spôsobom, musí premýšľať o tom, kto za tým všetkým stojí. Človek môže komára zabiť, ale nič podobne zložitého a životaschopného nedokáže vyrobiť.

Problémom ateistov a evolucionistov nie je ich inteligencia, ktorá príčiny všetkého bytia prisudzuje a logicky vysvetľuje dlhým vekom evolučného vývoja. Každodenná ľudská skúsenosť a poriadok, ktorý okolo seba vidíme, vylučuje tvorivú moc náhody. Nevera v Boha nie je spôsobená nadbytkom, alebo nedostatkom inteligencie, ale absenciou mravnosti. Písmo hovorí, že ak inteligentný človek nevidí, že existuje všemohúci Boh, ktorý všetko nielen stvoril, ale aj riadi; - je bez ospravedlnenia.

Prvým a základným problémom ľudstva je, že nikto z ľudí nevenuje Bohu dostatočnú pozornosť. To priviedlo človeka do márnosti a záhuby. Neposlušnosť bola príčinou pádu Adama a Evy. Neposlušnosť viedla k odcudzeniu Boha a človeka a toto odcudzenie a oddelenie sa od Boha viedlo k prvej vražde - Kain zabil svojho brata Ábela.

Z toho, čo sme si doteraz povedali lepšie pochopíme, prečo apoštol Pavol kladie taký dôraz na to, že Boží hnev, ktorý sa od počiatku voči ľudstvu zjavuje, je hnev spravodlivý:

Rimanom 1:21-22 Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, 22 hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami

Neposlušnosť a odmietnutie Boha nevedie človeka k ateizmu, ale k tomu, že nahradí pravého Boha za ľudské predstavy, filozofické náhrady a idoly, vytvorené ľudskou zručnosťou. Náboženská cesta ľudstva nezačala uctievaním idolov, neviedla od polyteizmu k monoteistickým systémom. Všetko sa odohrávalo v presne obrátenom poradí: prvý stvorený človek poznal pravého Boha, ale nezobral si k srdcu Jeho slová a prikázania. Po páde človek prepadol strachu, jeho oči boli zaslepené a začal sa skrývať pred Hospodinom. Bez intímneho kontaktu s Bohom bude človek sám pre seba vyrábať len modly. Dá im tvar, zhotoví si ich vlastnou rukou, vynaloží veľa energie, aby si stvoril bohov podľa vlastných predstáv a mohol sa im klaňať, modliť sa a prosiť o ich priazeň. O takú priazeň prosia aj ateisti, keď sa ocitnú v nebezpečenstve života. Sotva však nebezpečenstvo pominie, na svoje sľuby zabudnú. Žijeme vo svete temnoty a preto máme povinnosť niesť svetlo evanjelia tak, aby bolo viditeľné.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1.  Uvádza vás rozhovor o Božom hneve do rozpakov? Prečo?

2. Prečo je "vzdávanie vďaky" také dôležité? Ako to môžeme prežívať čo najvernejšie?

• Vydaní napospas vášňam. 1. časť
• Evanjelium - Božia moc na spasenie