List Rimanom

AKO SA mať na pozore pred duchovnou pýchou? - R 11:16-24

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom, tentokrát už 70. pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Modlíme sa, aby Boh otváral našu myseľ a aby sme dokázali chápať a prijať tajomstvá viery, ktoré nám odovzdáva skrze ap. Pavla.

Jedenásta kapitola listu Rimanom sa týka Izraela, jeho vyvolenia, zlyhania a zatvrdenia. Povedali sme si, že jeho zlyhaním svet získal a jeho úpadok obohatil pohanov (12). V dnešnom texte apoštol Pavol vysvetľuje, že duchovná pýcha je zákerný nepriateľ nielen farizejov a židov, ale aj všetkých veriacich z pohanov. Pán Ježiš povedal o tých, ktorí druhými pohŕdajú a na sebe a svojej spravodlivosti si zakladajú, nasledujúce podobenstvo:

Lukáš 18:10-14: „Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán. 11  Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán. 12  Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov. 13  A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14  Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Mnohí ste toto podobenstvo už opakovane počuli a možno aj vám sa do mysle vkradla podobná myšlienka. A práve tu začína naše zamyslenie. Vypočujme si na úvod dnešný sprievodný text:

Rimanom 11:16-24 A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi. 17  Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy, 18  nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19  Nuž tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený. 20  Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj! 21  Lebo ak Bôh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba. 22  Vidz tedy dobrotu i prísnosť Božiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Božia, keď zostaneš v dobrote, ináč e budeš aj ty vyťatý. 23  A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Boh má moc zase ich vštepiť. 24  Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!

Apoštol Pavol si bol zrejme vedomý toho, že aj medzi rímskymi kresťanmi sa začala prejavovať duchovná pýcha a nadradenosť voči židovským kresťanom a aj neveriacim židom. Keby ich pýcha zostala bez povšimnutia a nápravy, mohla by viesť nielen k nesúladu, sporom a rozkolom vnútri vznikajúcej cirkvi, ale aj k antisemitizmu a nakoniec by sa pozícia nadradenosti stala príčinou duchovnej záhuby a skazy tých, ktorí sa na túto cestu vydali.

Poďme sa pozrieť na aplikáciu Pavlovho posolstva z podobenstva, aby aj nám mohlo byť na úžitok, ako sa mať na pozore pred duchovnou pýchou. Apoštol Pavol vysvetľuje pohanom, že vetvy sú nesené a vyživované z koreňa. Trikrát ich upozorňuje na to, že nie sú o nič lepší ako židia, že sú naštepení na koreň ušľachtilej olivy a podobne ako židia, môžu byť pre svoju pýchu a neveru vylomení. Preto:

Udržujme svoju vieru v bázni pred Božou prísnosťou. Majme na pamäti, že spasenie nie je z nás, ale z Božej milosti. Pavlove podobenstvo a ilustrácie by nám mali objasniť určité pravdy; ale často sa stáva, že majú úplne opačný účinok, obzvlášť, keď sa budeme snažiť ísť do detailov podobenstva, ktoré presahujú cieľ podobenstva. Napríklad, keď niektorí vykladači podobenstva dospejú k záveru, že olivovník predstavuje Izrael. A skutočne na prvý pohľad sa môže zdať, že tomu tak je. Ak je oným stromom Izrael a veriaci z pohanov sú naštepenou vetvou, znamená to, že sme všetci židia? Iní poukazujú na to, že vetvy planej olivy majú oživiť starý strom, ale to by znamenalo, že pohanskí veriaci dávajú nový život Izraelu. Apoštol Pavol tu hovorí, že prirodzené vetvy neveriacich židov boli odlomené, a ak neostanú v nevere, budú opäť zakorenené. A tak by sme mohli pokračovať ďalej.

Na druhej strane, ak oným stromom sú veriaci židia, máme tu iný problém. Podobenstvo by mohlo znamenať, že aj naštepené vetvy veriacich pohanov môžu byť odlomené. Niektorí znalci Písma tento problém vyriešili tak, že svoju pozornosť nezameriavajú na jednotlivca, ale na celé národy. Slabá stránka tohto pohľadu spočíva v tom, že si jednotlivci národné varovanie opäť vysvetlia po svojom a dospejú k záveru, že sa ich celá národnostná záležitosť netýka. Ak by apoštol Pavol hovoril o národoch, mohli by sme dospieť k názoru, že pohania vo všetkom nahradili úlohu Izraela a to, ako dobre vieme, viedlo v minulosti k anti-semitismu. To je určite to posledné, čo mal Pavol na mysli.

Buďme opatrní, aby sme sa v detailoch interpretácie podobenstiev nevydali nesprávnym smerom. V širšom slova zmysle môžeme povedať, že olivovník predstavuje všetok Boží ľud. V dobe Starej zmluvy olivovník predstavoval Izrael, teda veriacich aj neveriacich. V dnešnej dobe ho môžeme vidieť ako Cirkev všetkých veriacich v najširšom slova zmysle, ale niektorí z nich, aj keď svoju vieru nejakým spôsobom vyznávajú, k veriacim nepatria. Medzi veriacimi všetkých čias bolo a je veľa nábožensky založených jednotlivcov a skupín, ktorí v Boha veria, ale Pán Ježiš Kristus je pre nich kameňom úrazu. To by mohli byť tí, o ktorých Pavol varovným hlasom hovorí, že môžu byť z kmeňa vyťatí.

Nestrácajme zo zreteľa, čo chce apoštol Pavol týmto podobenstvom povedať. Z podobenstva vidíme, že v oboch prípadoch je príčinou duchovnej pýchy závažný hriech. V žiadnom prípade nedovoľme, aby sa duchovná pýcha stala príčinou anti-semitismu alebo pohŕdaním tými, ktorí sú slabší vo viere. Ako sa teda môžeme niečomu podobnému vyvarovať?

1. Chráňme sa pred duchovnou pýchou tým, že budeme mať neustále na pamäti, že spasenie je dar. Boh je príčinou a zdrojom nášho spasenia, pretože v nás nie je nič, čím by sme si spasenie mohli zaslúžiť. Nikto z nás, či už Hebrej alebo pohan, si spasenie nezaslúži. Bez Božieho milosrdenstva, a nám nie vždy zrozumiteľného zámeru, by nebol spasený nikto. Bol to Boh, kto v 1.Moj., v 12. kapitole, vo veršoch 1-3 povedal Abrahámovi, aby odišiel zo svojej krajiny a z domu svojho otca do krajiny, ktorú mu ukáže. Boh zasľúbil Abrahámovi, že v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme a k naplneniu tohto zámeru viedla veľmi zložitá a dlhá cesta:

 Božia milosť voči Abrahámovi sa stala základom privilegovaného postavenia židovského národa. Neskôr Mojžiš pripomenul Izraelitom (Dt 7:7-8), že neboli vyvolení preto, že boli početnejší, než ktorýkoľvek iný ľud, ale že k nim priľnul Hospodin a vyvolil si ich, aj keď ich bolo menej ako ktoréhokoľvek iného ľudu. A dodal:

(8) „Ale pretože vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom, vyviedol vás Hospodin silnou rukou a vykúpil ťa z domu otroctva, z rúk faraóna, egyptského kráľa“.

Nech sa pozrieme na dejiny izraelského národa z ktorejkoľvek strany, vidíme, že Boh vždy koná podľa svojho zámeru. Keby sa niekto z Izraelitov chcel chváliť svojim privilegovaným postavením, mal by si byť vedomý, že privilégiá vyvolený národ nezískal za svoju jedinečnosť, ale len vďaka Božej milosti, ktorá bola preukázaná ich otcom a každej generácii, ktorá si prejavené milosrdenstvo tiež ničím nezaslúžila.

Preukázané Božie milosrdenstvo voči pohanom je základom požehnania prameniaceho zo spasenia. Apoštol Pavol pripomína veriacim z pohanov, aby sa nad ostatných nepovyšovali, pretože to nie sú konáre, kto nesie koreň, ale koreň je zdrojom života pre vetvy. Spasenie nie je z nás, ale z Božej milosti. Pretože sa Boh, nám z neznámeho dôvodu rozhodol vyvoliť praotca Abraháma a sľúbil, že skrze neho budú požehnané mnohé národy. Preto prišlo spasenie aj k pohanom. Po tisícročia nemali prístup k Božím zmluvám, neplatili pre nich zasľúbenia, ktoré boli dané vyvolenému národu skrze Abraháma a až s príchodom Pána Ježiša Krista, ktorého Židia odmietli uznať za svojho Mesiáša sa otvorili brány spasenia aj pohanom.

2. Chráňte sa pred duchovnou pýchou tým, že budete svoju vieru vyvyšovať ako vašu zásluhu. Za svoju vieru nesieme plnú zodpovednosť,  ale musíme si uvedomiť, že nežijeme z vlastných síl, ale z moci Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva. Živá viera v Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa je dostačujúca, aby nás uchránila pred duchovnou pýchou:

1 Korintským 1:30: Vy však ste z Božej moci v Kristovi Ježišovi; on sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, 31 ako je napísané: `Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.

Majme na pamäti, že nie MY, ale ON:

1 Korintským 4:7 Kto ti dal vyniknúť? Máš niečo, čo by si nebol dostal? A keď si to dostal, prečo sa chváliš, ako by si to nebol dostal?

Nezabúdajme, že nebezpečenstvo duchovnej pýchy hrozí každému z nás.

3. Chráňte sa pred duchovnou pýchou tým, že budete mať na pamäti Božiu dobrotu aj prísnosť. Aj keď veríme a zachovávame mnohé Božie prikázania, stále žijeme v padlom svete a číhajú na nás najrôznejšie nástrahy:

1 Korintským 10:12 A preto ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.

Pozrime sa na niekoľko nástrah, pred ktorými sa máme mať na pozore:

 V každom z nás prebýva hriešna prirodzenosť. Zmienim sa o jednej zákernej nástrahe duchovnej pýchy, kedy sú veriaci presvedčení, že práve oni sú nositeľmi určitej vieroučnej pravdy. Tým nechcem povedať, že poznanie Božej pravdy nie je pre zdravý duchovný život dôležité. Ak neporastieme v biblických znalostiach a pravdách, bude naša viera a duchovný život upadať. Potom nám hrozí nebezpečenstvo, že „budeme zmietaní a unášaní závanom kdejakého učenia - ľudskou falšou, chytráctvom a ľstivým zvádzaním k bludu“. (Ef 4:14) Na druhej strane buďme opatrní, aby naše poznanie neviedlo k namyslenosti. Pamätajme si, že ak sme prijali vieroučnú pravdu za svoju, je to len dôkaz toho, že nám Boh milostivo otvoril oči, aby sme pravdu spoznali. Je však na nás, aby sme sa ňou riadili za každých okolností.

 Každý z nás má snahu porovnávať sa s ostatnými. Je prirodzené, že posudzujeme neveriacich a hriešnikov, ktorí žijú podľa svojich predstáv a nedosahujú našich kvalít so znechutením. Porovnávame ich s našou zbožnosťou, duchovnou skúsenosťou a životným úspechom, namiesto toho, aby sme posudzovali samých seba vo svetle Božej svätosti. Nezabúdajme na to, že keby sa nad nami Boh nezmiloval, mali by sme k duchovným veciam a spaseniu rovnako zatemnenú myseľ ako oni.

Jeden z komentátorov múdro poznamenal: „Najlepšou nápravou duchovnej pýchy je ešte hlbšie poznanie Boha, jeho charakteru a pravdy, ktorá sa týka Jeho svätosti. Najlepšie miesto, kde spoznáme Božiu dobrotu a prísnosť, je na golgotskom kríži“:

Rimanom 8:32 On neušetril svojho vlastného Syna, ale za nás za všetkých ho vydal; ako by nám spolu s ním nedaroval všetko?

Varujte sa akejkoľvek duchovnej pýchy a pamätajte si, že vykúpenie a spasenie je prejavom najvyššej Božej lásky a spravodlivosti.

Na záver sme pre vás pripravili dve otázky na zamyslenie

1. Duchovná pýcha je zákerný nepriateľ. Kde nám hrozí najväčšie nebezpečenstvo?

2. Prečo sa môže dôraz na niektoré vieroučné odlišnosti v cirkvách stať príčinou duchovnej pýchy? Ako sa môžeme vyvarovať prípadných chýb?

• AKO CHÁPAŤ BOŽIE PROROCKÉ SLOVÁ ZJAVENIA? - Rim 11:25-27
• BOH RIADI HISTÓRIU - Rim. 11:11-15