List Rimanom

BOH RIADI HISTÓRIU - Rim. 11:11-15

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom.

Z  predchádzajúcich zamyslení vieme, že v Pavlovej dobe, pokiaľ išlo o spasených zo Židov, len málo z nich v Krista ako Spasiteľa uverilo, zatiaľ čo mnohí pohania prichádzali do Božieho kráľovstva. Zo Starej zmluvy, z 5. knihy Mojžišovej (32:21) vidíme, že Pán bol skutkami svojho vyvoleného národa urazený, rozhnevaný, považoval ich za národ tvrdej šije, ktorý stratil rozumnosť, a už nie sú schopní porozumieť Božej vôli. Napriek tomu vošli synovia Izraela po Mojžišovej smrti do zasľúbenej krajiny. Apoštol Pavol poukazuje na skutočnosť, že zasľúbenie a odmietnutie Izraela sa netýkalo celého národa, že v každej dobe, aj keď to tak nevyzeralo, Hospodin zachoval zostatok tých, na ktorých sa zasľúbenie naplnilo a stále napĺňa. Preto nemáme zabúdať na to, že Boh riadi nielen minulosť, prítomnosť a budúcnosť, ale riadi celú históriu a všetky súvislosti spejú k nastoleniu večného Božieho kráľovstva. Dnešné zamyslenie poukazuje na zmysel Božích zámerov, ktoré sa v histórii naplnili a ešte v budúcnosti aj naplnia. Božia história dáva nádej do každej doby, aj keď sa zdá, že zlo víťazí. Ako vždy, najskôr si vypočujme sprievodný text:

Rimanom 11:11-15 Chcem teda snáď povedať, že neklesli aby nadobro padli? Úplne nie! Ale ich zlyhanie prinieslo pohanom spásu, aby to vzbudilo žiarlivosť Židov. 12 Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia? 13 Vám z pohanských národov vravím, že práve ja, apoštol pohanov, vidím slávu svoje služby v tom, 14 aby som vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných bratov a niektorých  z nich priviedol k spaseniu. 15 Ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čo iného bude znamenať ich prijatie ako vzkriesenie mŕtvych!

Tieto verše sú zaujímavé, ale na prvý pohľad nie je ľahké odhaliť, akú súvislosť a význam majú pre nás. Pokúsime sa vysvetliť, že aj keď sa citované verše týkajú Židov a pohanov, môžeme tieto pravdy použiť aj do našich životov a tiež do budúcnosti. Apoštol Pavol poukazuje na to, že kto si nevie vážiť pravé poznanie Boha, mal by aspoň vedieť o prichádzajúcom spravodlivom súde. Motivovať niekoho k viere skrze žiarlivosť, ako sme o tom počuli v našom texte, sa zdá byť zvláštny spôsob, ako niekoho presvedčiť a viesť k zmene svojich postojov. Ponorme sa ale hlbšie do prečítaného textu Písma. Vyplýva z neho niekoľko zásadných právd:

 Ľudské zlyhanie nemôže v histórii zmariť pôvodný Boží zámer. Jedenásta kapitola listu Rimanom je veľkým proroctvom o naplnení Božej vôle a budúcnosti pohanov aj Židov. Pavol sa nesnaží nejakým spôsobom vymyslieť, ako to všetko dopadne, ale skôr odhaľuje Boží veľkolepý plán, ktorý sa bude v budúcnosti napĺňať. Pozrime sa na tri zaujímavosti historických súvislostí:

1. Boží zámer je podmienený Jeho svätou a zvrchovanou vôľou spasiť svoj ľud. Najskôr sa pozrieme na to, kto je súčasťou Jeho ľudu. Keď povieme všetci, nemáme na mysli každého jednotlivca celého národa, ale  určitý, vopred daný počet tých, ktorí boli vyvolení na spasenie. To sa týka  židov, aj pohanov. Povedané Inými slovami, Boh má na mysli špecifický "plný" počet pohanov (25) a všetkých, ktorí budú privedení k spaseniu (14).

Aby sa čokoľvek z vyššie uvedeného zámeru mohlo naplniť, musí mať Boh moc a silu splniť všetko, čo je súčasťou Jeho jedinečného a zvrchovaného plánu.

Ako môže Pavol hovoriť, že Boh spasí plný počet pohanov a plný počet Židov, keby nebolo v jeho moci dodržať svoje slovo? Iste, Pavol tu hovorí o národe, ale každý národ tvoria jednotlivci. Takže ak by chcel Boh priviesť ku spaseniu celý židovský národ, Pavol by nemal pre budúcnosť židovského národa veľké nádeje. Boží vyvolený národ zostával voči dokázanému Božiemu milosrdenstvu ľahostajný a neposlušný i napriek tomu, že dennodenne prežívali jeho prítomnosť a dôkazy jeho moci a starostlivosti o ich potreby. (10:21)

Niečo podobné platí aj o našich skúsenostiach s evanjelizáciou. Ako často tí, ktorí sú nám najbližší, ktorých veľmi dobre poznáme, zostávajú voči evanjeliu ľahostajní a zatvrdení. Nemajú záujem a nie je div, že môžeme prežívať podobné pocity ako Pavol v Korinte, v tomto pohanskom meste naplnenom modlárstvom a hriechom. Židia v Korinte nemali pre Pavlove slová žiadne pochopenie, postavili sa proti nemu a rúhali sa. V Skutkoch apoštolov sa dočítame, že Pavol striasol prach zo svojho rúcha a povedal:

"Vy sami ste zodpovední za svoju záhubu. Ja som voči vám bez viny a od tejto chvíle sa obrátim k pohanom." (Sk 18:6)

Bolo to práve v Korinte, kde vo videní počul:

 "Neboj sa! Hovor a nemlč, 10 lebo ja som s tebou a nikto ti neublíži. Mnohí v tomto meste patrí k môjmu ľudu." (Sk 18:9-10)

Pavol po svojich skúsenostiach netušil, že aj tam je veľa tých, o ktorých Boh povedal, že patria k jeho ľudu a že sú jeho vyvolení. Pavol o nich vôbec nevedel, nepoznal ich počet, ale veril, že skrze kázanie Božieho slova prídu k viere. Božie zasľúbenie nemôže sklamať, pretože nie je závislé na ľudských zámeroch, ale na Božej zvrchovanej vôli a moci. Nás používa ako svoje nástroje, podľa svojho plánu tak, aby sme evanjelium prinášali v každej dobe tým, ktorí ho majú počuť. Majme na pamäti, že v procese spasenia nejde o ľudské snaženie sa, ale o Božie pôsobenie. Veriaci rozsievajú a zalievajú semienka evanjelia, ale vzrast spôsobuje Boh. On je zdrojom všetkého  požehnania v Kristovi.

2. Boží zámer je, aby bol pôsobením evanjelia oslávený On sám. Vo svojej láske predurčil svoje deti, a vyvolil ich  na adopciu ako svojich synov, skrze samotného Ježiša Krista, aby chválili a oslavovali Jeho  milosrdenstvo. Ako je napísané v Zjav.Jána 5:8-13 :

8 A keď vzal knihu, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné tymianu, to jest modlitieb svätých,9 a spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa10 a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi, a budú kraľovať na zemi.11 Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov.12 Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!13 A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov!

Naše spasenie, zapečatenie Duchom Svätým a všetky požehnania, sú dôsledkom Božieho povolania a vykúpenia z hriechu:

Efezským 1:5-10

5 Podľa svojej milostivej vôle nás predurčil, aby sme boli skrze Ježiša Krista jeho synmi6 na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi.7 V ňom máme skrze jeho krv vykúpenie a odpustenie prestúpení podľa bohatstva jeho milosti,8 ktorou nás zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti,9 keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle, podľa svojho milostivého rozhodnutia, v ktorom si predsavzal,10 že podľa plánu, až sa naplní čas zjednotí v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi i na zemi.

3. Evanjelium je určené k obohateniu všetkých, ktorí ho prijmú za svoje. Apoštol Pavol často hovorí o evanjeliu ako o nevyčerpateľnom bohatstve. Ako s ním zaobchádzame? Čím zapĺňame svoju myseľ? Ľudská existencia je od začiatku poznamenaná hriechom. Napriek tomu: Ľudská nevera a hriech nemôžu zmariť Božie  plány. V Písme nájdeme mnoho príkladov, kedy Boh premohol ľudský hriech a votkal ho do svojich plánov a zámerov tak, aby bol oslávený. Príklad kríža je tou najlepšou ukážkou:

Skutky apoštolov 2:23

22 Muži Izraela, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského Boh medzi vami potvrdil mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré uprostred vás, ako sami viete, vykonal Boh skrze neho.23 A tohto muža, vydaného na základe určeného Božieho zámeru a predvídania, ste rukou zločincov pribili na kríž a zabili.     

Tí, ktorí sa spolčili proti Pánovi a jeho Mesiášovi a dali priechod svojmu hnevu, aby vykonali len to, čo Boh vopred určil sa stali Jeho nástrojom:

 27 Veď v tomto meste sa Herodes a Pontský Pilát naozaj spolčili s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal,28 aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať.        (Sk 4:27)

Už sme si povedali, že Boh použil neveru Židov, aby sa evanjelium rozšírilo aj k pohanom. Ich žiarlivosť potom poslúžila na spasenie Židov.

Pán Ježiš prorokoval to isté, keď učeníkom vysvetľoval podobenstvo o hospodárovi a zlých vinárov. Za preukázané dobro sa hospodárovi odvďačili tým, že jeho služobníkov zbili, zabili a ukameňovali. Podobenstvo pokračuje takto:

 Mt 21:37-43

"Nakoniec k nim poslal svojho syna, lebo si povedal:` Na môjho syna budú mať predsa ohľad! '38 Keď vinohradníci zazreli syna, povedali si medzi sebou: `To je dedič. Poďme, zabime ho, a dedičstvo bude naše! '39 Chytili ho, vyvliekli von z vinice a zabili. 40 Keď teraz príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? "41 Povedali mu:" Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odvádzať výnos v určený čas. "42 Ježiš im povedal:" Či ste nikdy nečítali v Písmach : `Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným; Hospodin to urobil a je to divné v našich očiach '? 43 Preto vám hovorím, že vám Božie kráľovstvo bude odňaté a bude dané národu, ktorý ponesie jeho ovocie. 

 Vo svetle istoty naplnenia Božích zasľúbení a zámerov, máme niesť evanjelium . Aj keď apoštol Pavol vedel, že zvrchovaným Božím zámerom je spasiť židov, nepovedal si: "čo sa má stať, nech sa stane.". Dobre vedel, že dosiahne svoj cieľ svojím jedinečným spôsobom. Keď písal z väzenia Timotejovi, bolo mu jasné, že sa nič nedeje náhodou. Preto hovorí:

2. Timoteovi 2:10      A tak všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu v Kristovi Ježišovi a večnej slávy.

 Podobný postoj máme zaujať aj my. Veríme, že Boh má svojich vyvolených v každom národe, preto si nenechávajme Dobrú novinu len pre seba. Nie všetci sme obdarovaní byť evanjelistami, ale napriek tomu sme všetci povolaní, podľa Jeho rozhodnutia, k nejakej službe a úžitku pre cirkev ako celok. Preto, nech už je vaše duchovné obdarovanie akékoľvek, nestrácajte zo zreteľa, že zmyslom života nie je zhon za tým, čo nám svet ponúka, ale to, že sme súčasťou Božieho zámeru zvestovať evanjelium svojím životom na mieste, kam nás Boh postavil. Preto keď sme znepokojený stavom našich najbližších, malo by byť našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby aj oni došli k spaseniu. Nemali  by sme  zabúdať na svojich spolubratov, susedov a aj tých, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Aby nám to išlo lepšie, je dobré mať zoznam tých, za ktorých spásu sa modlíme.

Skutočnosť, že hriešnici sú mŕtvi vo svojich hriechoch, odcudzení od Boha, by nás mala motivovať k tomu, aby sme pokračovali v modlitbách a hlásali evanjelium všetkým, bez rozdielu na rasu a národnosť. Evanjelium a život v Kristovi sú zárukou nového života pre všetkých, ktorí uveria. Všetci ktorí veria, nazerajú s nádejou na slávny deň, keď sa dovŕšia všetky Božie zámery a Kristus sa vráti, aby premenil naše smrteľná telá v telá oslávená.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie

1. Niektorí medzi nami namietajú, že ak Boh niektorých už k spaseniu vyvolil, nezáleží na tom, či sa evanjelizáciou zaoberáme. Prečo to nie je pravda?

2. Prečo je dôležité mať na mysli Božiu slávu? Aké nebezpečenstvo nám hrozí, keď ju stratíme zo zreteľa?

• AKO SA mať na pozore pred duchovnou pýchou? - R 11:16-24
• VYVOLENÝ ALEBO ZATVRDENÝ? - Rimanom 11:7-10