List Rimanom

AKO BYŤ SPASENÝ? - Rim 10:5-10

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich úvah nad listom ap. Pavla Rimanom.

V predchádzajúcich programoch sme venovali pozornosť správnym a nesprávnym cestám k Bohu. Spolu s apoštolom Pavlom sme sa zamýšľali nad skutočnosťou, že veľakrát nábožensky založení ľudia nedôjdu k spaseniu, pretože sa vydali inou cestou, ako cestou evanjelia Pána Ježiša Krista. Apoštol Pavol opakovane zdôrazňuje, že jediná cesta k spáse a zmiereniu sa s Bohom vedie skrze vieru vo vzkrieseného Krista. Môžete sa pýtať, prečo to apoštol Pavol toľkokrát a donekonečna opakuje, ale verte, že na to má dostatočný dôvod. Večnosť bez Boha je  veľmi častým koncom ľudského života. Každodenná realita potvrdzuje, že viac ľudí strávi večnosť bez Boha, ako s ním. Väčšina ľudí prechádza životom bezstarostne a Boha hľadá len vtedy, keď sú v úzkych. Mnohí z nich považujú niektoré biblické pravdy za užitočné, Ježiša Krista za múdreho učiteľa morálnych a etických zásad, ale riadia sa predovšetkým svojím rozumom, osobnými záujmami a pocitmi. Svoju budúcnosť v Božej prítomnosti neriešia. O to dôležitejšia je téma dnešného zamyslenia. Je to zásadná otázka pre každého človeka: Ako byť spasený? Najskôr si vypočujme sprievodný text, ktorý nás uvedie do tejto témy:

Rimanom 10:5-10 Lebo Mojžiš píše o spravedlivosti zo zákona, že človek, ktorý by to učinil, bude tým žiť. 6  Ale spravedlivosť z viery hovorí takto: Nepovedz vo svojom srdci: Kto vystúpi hore do neba? To je sviesť Krista dolu. 7  Alebo: Kto sostúpi do priepasti? To je vyviesť Krista hore z mŕtvych. 8  Ale čo hovorí z viery spravedlivosť? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To jest to slovo viery, ktoré kážeme. 9  Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Bôh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10  Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie.

Skôr, ako sa do dnešného textu ponoríme hlbšie, dovoľte mi zdôrazniť praktickú hodnotu citovaných veršov. V tejto chvíli patrí každý z nás do jednej z dvoch skupín ľudí. Jedni sú súčasťou množiny spasených a druhí spasení nie sú. Žiadny medzistupeň pre slušných a dobrých neexistuje. Nikto nemôže byť spasený len čiastočne, tak ako nemôže byť žena čiastočne tehotná. Buď je tehotná, alebo nie je. Ak spasení ste a v budúcom okamihu by ste zomreli, prejdete zo smrti do života v prítomnosti Pána Ježiša. Ak ste stratení a svoj život ste Kristovi nevydali, zostanete navždy od Boha oddelení. Výrazy „byť spasený“ a nespasený sa môžu mnohým zdať ako príliš radikálne delenie. Práve preto apoštol Pavol v citovaných veršoch stavia do kontrastu spravodlivosť na základe dodržiavania zákona a spravodlivosť na základe viery. Spasenie neprichádza skrze dodržiavanie zákona, ale skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Ten, kto by chcel dosiahnuť spasenie dodržiavaním zákona, musel by ho dodržiavať dokonale, ale to nikto nedokáže! Všetci sme zaťažovaní následkami Adamovej neposlušnosti.

Apoštol Pavol ďalej vysvetľuje:

Ten, kto má byť spasený musí uznať, že sa sám nemôže zachrániť. Musí opravdivo veriť, že Ježiš Kristus je vzkriesený Spasiteľ a Pán. Pavlove varovanie sa týka pravého poznania, nielen uplatňovania spravodlivosti na základe zákona. Bez pravého poznania nie je spasenie. Všade okolo nás žije veľa ľudí, ktorí sa otázkami viery a dodržiavaním Božieho zákona príliš nezaťažujú. Ich pozemské životy sú naplnené činorodosťou v oblasti každodenných starostí v zamestnaní, budovaním kariéry, honbou za úspechom, partnerskými vzťahmi, starostlivosťou o rodinu, či o vlastné zdravie, ...Taký je život normálnych slušných spoluobčanov, ktorí pracujú zo všetkých síl, aby v živote niečo dosiahli.

Už skôr Pavol poukazoval na snahy Židov, ktorí presadzovali vlastnú spravodlivosť svojím pôvodom, náboženskými rituálmi a dodržiavaním zákona. Apoštol Pavol túto cestu poznal z vlastnej skúsenosti. Až na ceste do Damašku mu boli otvorené oči. Keď duchovne prezrel, považoval všetko svoje predchádzajúce snaženie a náboženskú horlivosť pre Boha za stratu.

Spasenie predchádza poznanie, že sa nemôžem zachrániť dodržiavaním zákona (5). Pravdou zostáva, že nikto z nás nie je dostatočne slušný a spravodlivý na to, aby si večný život v Božom kráľovstve zaslúžil. Pavol hovorí v liste Rimanom: "Nie je totiž rozdielu: … všetci zhrešili a sú ďaleko od Božej slávy; (Rim 3:23). Preto všetci potrebujeme Pána Ježiša Krista, ktorý jediný nás môže zachrániť pred Božím spravodlivým hnevom.

Aj keď  Písmo hovorí jasnou rečou, hlavný dôvod, prečo ľudia väčšinou nevkladajú svoju dôveru do Krista, vychádza z presvedčenia, že ak sa budú riadiť morálnymi zákonmi sveta, majú nebeskú odmenu zaistenú. Úplne im uniká skutočnosť, že „zo skutkov zákona` nebude pred Bohom nikto ospravedlnený, pretože zo zákona pochádza poznanie hriechu“ (Rim 3:20). Zákon skutkov je zákonom odsúdenia!

Byť spasený znamená, že človek vo svojom srdci uverí, že Kristus pre spasenie hriešnika urobil to, čo nikto nedokáže (10:6-8). Otec poslal Syna, Syn za naše hriechy zomrel zástupnou smrťou a Otec ho vzkriesil z mŕtvych, aby potvrdil, že Kristovu obeť prijal. Čítali sme v úvodnom texte, že „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci“. To „Blízko teba“ naznačuje, že nikto z nás nemôže ísť rovnakou cestou, akou išiel Boží syn; nikto ho nemôže zastúpiť, nikto z nás nevystúpi najskôr do neba, ani nezostúpi do priepasti, aby mohol byť Bohom prijatý. Naše spasenie bolo nielen vykonané, ale aj dokonané! Ak človek z hĺbky srdca neuverí, zostáva mimo spasenia.

Byť spasený znamená, že verím v Krista, ktorý bol nielen ukrižovaný a vzkriesený, ale sa stal Pánom môjho života (10:9-10). Naozajstné spasenie je záležitosťou celého vnútorného človeka. Ústami môžeme povedať a vyznať všeličo. Nejde len o to, k čomu sa svojím rozumom prikloníme a čo v určitom citovom rozpoložení slovami vyjadríme. Musíme veriť faktom evanjelia, ktoré sú v Písme zaznamenané pre naše poznanie pravej viery. Pravá viera sa nezaobíde bez vyznania, že aj ja som človek hriešny a pred svätým Bohom hodný odsúdenia. Ten, kto uverí, že bezhriešny Boží Syn niesol hriechy každého z nás, že niesol Boží hnev miesto nás, začne prežívať nekonečnú vďačnosť za Božie milosrdenstvo a Ježišovu obetu na kríži. Duchom svätým spôsobená premena vedie veriacich nielen k vďačnosti a oddanosti, ale aj k pokániu. Nový život, kde hriech už nie je životným štýlom, ale len občasným podknutím sa, je dôkazom premeny. To, čo sme predtým prehliadali mávnutím ruky, tomu sa teraz zďaleka vyhýbame. Ten, kto sa nezmenil, zostáva otrokom hriechu. Boží Syn sa nevzdal svojej nebeskej slávy a prešiel utrpením na kríži preto, aby nám hriešnym zaistil lepší pozemský život. Neumieral iba preto, aby sme sa pod jeho vedením naučili viesť usporiadaný rodinný život, aby sme boli príkladnými pracovníkmi a podnikateľmi. Boží syn prišiel na zem preto, aby svojim bezhriešnym životom oslávil Otca a nás zachránil z otroctva hriechu a večnej záhuby. Skutočná viera vedie k vyznaniu, že Pán Ježiš Kristus je Pán a Spasiteľ.

Samotná úprimná viera bez premeny srdca a zmeny celého života nič neznamená. Aj démoni veria, že je jeden Boh a boja sa toho. Viera, ktorá nevedie k pokániu a dobrým skutkom je viera bez ovocia.

Jakubov 2:14, 26 Čo je platné, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, ale pritom nemá skutky? Môže ho snáď tá viera spasiť? 26 Ako je telo bez ducha mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

Viera je koreňom stromu a vyznanie viery životom je ovocím stromu, do ktorého sme naštepení. Skutočná viera vždy nesie ovocie Božej spravodlivosti ako je: „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť“ (Gal 5:22). Naozajstný veriaci, ktorý je oživený Duchom, vyznáva svojou vieru nielen slovami, ale aj spôsobom života. Naozajstnú vieru sprevádza oddanosť Bohu, rastúca poslušnosť a láskavosť nielen k najbližším, ale aj k tým, ktorí ešte spasení nie sú. Kiež aj vo vás je táto premena zjavná:

1 Petrov 3:15-18 : Ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou

16  majúc dobré svedomie, aby v tom, v čom vás osočujú ako takých, ktorí robia zlé, boli zahanbení tí, ktorí potupujú vaše v Kristu dobré obcovanie. 17  Lebo je lepšie, aby ste dobre činiac, ak by tak chcela vôľa Božia, trpeli, ako zle robiac. 18  Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravedlivý za nespravedlivých, aby nás priviedol k Bohu, usmrtený telom, ale oživený Duchom.

 Otázky, ktoré sa týkajú spôsobu, ako byť spasený, nie sú o ľudských zásluhách a úsilí, tradíciách a dodržiavaní litery zákona, ale o smere a poznaní cieľa, ktorým sa náš život a ozajstná viera uberá.

Ježiš povedal:

Matúš 10:32-33 Každý, kto sa ku mne prizná pred ľuďmi, k tomu sa aj ja priznám pred svojím Otcom v nebi; 33 kto mne však zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom v nebi.

Prajeme Vám, milí naši poslucháči, aby ste boli vernými vyznávačmi nášho Pána a Spasiteľa vo všetkých okolnostiach života.

A na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie

1. Ako môžeme pomôcť pochopiť niekomu, kto necíti potrebu spasenia, že sa nachádza na potápajúcom sa Titaniku?

2. Ako vyvedieme z omylu niekoho, kto nevie, že milujúci Boh bude súdiť nielen zločincov, ale aj slušných a dobrých ľudí, ktorí nikomu vedome neubližovali?

Milí poslucháči, ak Vás dnešné uvažovanie zaujalo, alebo vzbudilo vo vás otázky, na ktoré si neviete odpovedať, budeme radi, ak nám napíšete.  Vaše pripomienky nám môžete poslať na mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo nám pošlite sms správu na číslo 0902 481466. Ak by ste chceli finančne podporiť našu prácu, odkaz na bankový účet nájdete na našej internetovej stránke www. hcjb.sk. Tešíme sa na Vaše reakcie.

• DOBRÁ NOVINA PRE VŠETKÝCH - Rim 10:11-15
• Ako sa môžu nábožensky založení ľudia minúť spasenia? - Rim 10:1-4