List Rimanom

Ako sa môžu nábožensky založení ľudia minúť spasenia? - Rim 10:1-4

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich úvah nad listom ap. Pavla Rimanom.

Názov dnešného zamyslenia je trochu provokatívny - nazvali sme ho: „Ako sa môžu nábožensky založení ľudia minúť spasenia“. Položme si otázku: ako vieme, že naša viera a život smeruje správnym smerom? Práve tým sa zaoberá učenie apoštola Pavla, ktorý nám vysvetľuje, že niektorí veľmi nábožensky založení a angažovaní ľudia, napriek všetkému snaženiu a úsiliu sa môžu minúť spasenia. Dáva nám za príklad Židov, ktorí sa odvolávali na svoj pôvod - hovorili: „sme deti otca Abraháma, sme vyvolený národ, dodržiavame Božie zmluvy a zákony, naše postavenie je isté“. Farizeji a všetci židia sa dôsledne držali tradícií svojich otcov, stanovili si mnohé pravidlá nad rámec zákona, čím šikovne menili a rušili základné prikázanie zákona. (Mk 7:7-8). Keď Ježiš v sobotu uzdravil slepého, bol obvinený, že nezachováva sobotný odpočinok (J 9:6,16). Aby žiadny kresťan nedopadol ako farizeji, je nadovšetko dôležité, aby každý vedel, ktorým smerom vedie cesta k spaseniu. Ako vždy, najskôr si vypočujme sprievodný text dnešného zamyslenia. Počúvajme, čo hovorí ap. Pavol:

Rimanom 10:1-4 Bratia, túžim z celého srdca a modlím sa k Bohu, aby Izrael došiel spásy. 2 Veď im môžem dosvedčiť, že sú plní horlivosti pre Boha, lenže bez pravého poznania. 3 Nevedia, že spravodlivosť je od Boha, a chcú uplatniť svoju vlastnú, preto sa spravodlivosti Božej nepodriadilo. 4 Veď Kristus je koniec zákona, aby spravodlivosti došiel každý, kto verí.

Najskôr si ujasnime, aký je rozdiel medzi nasledovníkmi Krista a nábožensky založenými ľuďmi, ktorí sú od Boha na míle vzdialení. Kresťan verí, že je spasený vďaka Božiemu milosrdenstvu, skrze Pána Ježiša Krista, ktorý bol zástupne potrestaný za jeho hriechy.

Izraelčania verili v jedného Boha, ale neverili tomu, aký má s nimi úmysel. Nevenovali dostatočnú pozornosť Písmu. Neprijali Mesiáša, pretože sa nesprával a nekonal podľa ich predstáv. Nebezpečenstvo, o ktorom hovorí apoštol Pavol, hrozí všetkým, ktorí jedinečnosť kresťanského posolstva akokoľvek zľahčujú, vylepšujú, alebo deformujú. Aj medzi nami sú veriaci, ktorí sa považujú za kresťanov a Božích služobníkov. Môžu byť plní horlivosti ako Izraeliti, ale nie sú si vedomí, že im hrozí záhuba. Myslia si, že svojou úprimnosťou, toleranciou a príkladným správaním získajú priazeň nielen u ľudí, ale aj u Boha. Tí všetci majú jedno spoločné - bývajú zaslepení vlastnou múdrosťou a duchovnou pýchou. V prípade Izraela, boli a zostávajú zaslepení natoľko, že dodnes neprijali Mesiáša, ktorý vyšiel z ich stredu.

Nábožensky založení ľudia sú presvedčení, že ich dobré skutky, alebo rôzne telesné sebazaprenia uspokoja Božie nároky na spravodlivosť. Zjednodušene povedané, nábožensky založení ľudia si rôznymi spôsobmi „nakláňajú boha alebo božstvo“, aby boli za svoju snahu odmenení. Svojím postojom, oddanosťou a horlivosťou s akou plnia najrôznejšie náboženské predpisy a rituály dávajú jasne  najavo, že si zvolili inú cestu, než tú, ktorá priniesla hriešnikom vykúpenie z otroctva hriechu. Typické pre nich je, že Božia cesta k spaseniu skrze Kristovu obetu na kríži v ich viere nehrá žiadnu úlohu. Sú presvedčení, že sa ich Boží súd a trest netýka. Nábožensky samospravodlivý človek necíti potrebu robiť pokánie.

Z  citovaného textu môžeme vidieť, že apoštol Pavol sa modlí k Bohu z celého srdca, aby Izrael došiel k spáse. Z jeho postoja pre nás plynie niekoľko ponaučení:

1. Učenie o Božom vyvolení- v tomto prípade izraelského národa, nikoho nezbavuje potreby modliť sa za spásu stratených. Niektorí veriaci si myslia, že keď si Boh niekoho zvrchovane vyvolí ku spaseniu, bude spasený aj bez nás. Prečo sa máme namáhať, keď je všetko vopred dané? Ale to je prvý veľký omyl. Vyvolený jednotlivec bude spasený aj bez nášho pričinenia, ale my budeme ochudobnení o možnosť prežiť vypočutie modlitieb. Nikto z nás nevie, kto vyvolený je a kto nie, ale Boh naše modlitby počuje a koná podľa svojej vôle. Nikto z nás plne nechápe dosah a vplyv Božieho rozhodovania, ale o tom všetkom je kresťanská viera - všetko, čo Boh koná, koná dobre, spravodlivo, zvrchovane a správne. Preto by nás malo zaujímať  ako  napĺňať božiu vôľu. Skrze modlitbu si pripomíname, aké milosrdenstvo nám bolo preukázané. Preto neprestávajte v modlitbách za spásu stratených. Modlitba nás učí,  ako si môžeme prakticky uplatňovať Kristovu trpezlivosť, lásku, súcit a dobrotivosť voči strateným. Len tak sa naučíme Bohu dôverovať, trpezlivo čakať na výsledok a podriaďovať sa Jeho vôli.

Všimnime si ďalší bod Pavlovej modlitby za spasenie židov.

2. Nevypočuté modlitby za spasenie stratených by nás nemali od modlitieb odradiť. Pavlove modlitby za spasenie židov neboli za jeho života vypočuté. Kresťania sa modlia dvetisíc rokov za ich spasenie, ale ani ich modlitby neboli doteraz v plnej miere vypočuté. Všetko, čo počas kresťanského života spoznáme, sú len čiastočne vypočuté modlitby, ktorými Boh v plnosti napĺňa svoje plány a zámery.

Niekedy sa nám môže zdať, že ateisti a tí, ktorí otvorene vystupujú proti čomukoľvek kresťanskému, neuveria nikdy! Nezabúdajme však, že to isté platilo skôr aj o nás. Patrili sme k Božím nepriateľom, ale: „ak sme my, Boží nepriatelia, boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna“ (R 5:10), môžu byť rovnakým spôsobom spasení aj oni. Medze Božej trpezlivosti, lásky a milosrdenstva presahujú ľudské chápanie.

Majme na pamäti, že aj tí, ktorí oplývajú náboženskou horlivosťou a obetavosťou, môžu byť ako farizeji, ktorí sa svojimi dobrými skutkami usilujú o Božiu priazeň. Modlite sa za nich, aby ich Boh usvedčil z hriechu samospravodlivosti. Modlite sa, aby všetci spoznali, že bez znovuzrodenia nie je spasenie!

Zostáva nám ešte jedna kategória ľudí za ktorých sa máme modliť:

 Modlite sa zvlášť za spásu tých, ktorí sa k vám nezachovali dobre, ktorí vám ublížili , alebo vás sklamali. Nech je nám príkladom apoštol Pavol. Niet pochýb o tom, že veľmi trpel od svojho národa. Pohŕdali ním a za to, že bol naklonený k pohanom, došla ich zloba až tak ďaleko, že sa usilovali o jeho život. Skôr by sme rozumeli tomu, keby Pavol povedal: „Nech ich Boh potrestá, nič iné si nezaslúžia!“ Ale namiesto toho vidíme, že Pavlove srdce plače nad ich stratenosťou a neustále Boha prosí, aby aj im preukázal milosrdenstvo. Apoštol Pavol žil tým, čo Pán Ježiš učil:

(Matúš 5:44-45). „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi nebeského Otca; pretože on dáva svojmu slnku svietiť na zlé aj dobré a dážď posiela na spravodlivých i nespravodlivých“.

Nie je na nás aby sme kohokoľvek súdili a zatracovali. Našou úlohou je, aby sme ich láskyplne naprávali a vrúcne sa modlili za ich spasenie.

Skúsme si ešte odpovedať na otázku, prečo nábožensky založení a ľudsky povedané „dobrí ľudia“ sú tak často stratení?

 Apoštol Pavol o nich hovorí v dnešnom texte, že hoci sú plní horlivosti, chýba im pravé poznanie (10:2). Samotná náboženská  horlivosť spasenie nezaručuje. Žijeme v dobe, kedy akákoľvek absolútna pravda je zľahčovaná, alebo popieraná. Žijeme v multináboženskom kultúrnom svete, vo filozoficky pluralitnej spoločnosti, kde vládne všeobecné presvedčenie, že to, čo je pravdou pre teba, nemusí byť pravdou pre mňa. Máme sa učiť spolu nažívať v mieri a nevyvolávať medzi sebou spory absolútnymi tvrdeniami o čomkoľvek. Nám však nejde o ľudskú filozofiu, ale o spásonosnú vieru, ktorá nepodlieha svetonázorovým premenám.

Všeobecné presvedčenie, že nezáleží na tom, akú cestu k Bohu si kto vyvolí, alebo presvedčenie, že všetci majú svoju pravdu, ohrozuje večný život každého jednotlivca. Božia cesta k spáse nevedie cez horlivosť dobrých, nábožensky a humanisticky tolerantných ľudí. V žiadnom prípade neodsudzujeme ich snahy, dobré úmysly, nepohŕdame ich obetavosťou a dobročinnosťou, veď kiež by jej všade bolo ešte viac, ale je dôležité, aby aj oni vedeli, že tadiaľ cesta k Bohu nevedie. Nespoliehajte sa na to, že vás čaká odmena a život v nebi za cnostný život,  za to že nikomu vedome ani úmyselne neubližujete. Samotné dobré skutky nemôžu od nikoho odvrátiť Boží súd. Len On má právo súdiť svoje stvorenie, pretože pozná najtajnejšie zákutia ľudského srdca, pozná motívy a úmysly zbožných aj bezbožných. Je nadovšetko dôležité, aby sme sa neodklonili od učenia Pána Ježiša Krista k ľudským náukám.

Ten, kto neuverí, že sme „ospravedlnení zadarmo jeho milosťou vykúpením v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 3:24), kráča nesprávnym smerom. Pred Boha nemôžeme klásť svoje dobré skutky, ani najlepšie úmysly, ktoré by sme mohli spojiť so zásluhami Krista. Tým by sme len znehodnotili Jeho spravodlivosť a prisvojili si podiel na Jeho sláve. Prorok Izaiáš píše:

Iz.  64:6  Lebo  sme  všetci  ako  nečistý,  a  všetky  naše  spravedlivosti  sú ako ohyzdné rúcho.

 Spasenie nie je spoločný projekt Boha a človeka, je to jedinečný projekt Boha Otca a Syna. Pán Ježiš Kristus je pre nás  základný kameň, na ktorom stojí naša viera aj život. Kristus prišiel na tento svet, aby zachránil a spasil hriešnikov. Prišiel, aby spasil tých, ktorí ho nehľadali, ale skrze Božiu milosť im bolo dané nové srdce, aby bez výhrad prijali evanjelium, ktoré ich usvedčilo, že potrebujú spasenie.

Pretože  vo svete je mnoho falošných učiteľov, skúmajte čomu a komu ste uverili a dôverujte len tomu, čo vás učí Písmo. Veríme, milí poslucháči, že Vám v tom  pomáhajú aj naše zamyslenia.

Na záver dovoľte  otázku na zamyslenie

 Ako si biblicky overíte, či je horlivosť nábožensky založeného človeka obrátená správnym smerom?

• AKO BYŤ SPASENÝ? - Rim 10:5-10
• SPRÁVNA CESTA ALEBO mnoho ciest k Bohu? - Rím 9:30-33