List Rimanom

BOŽIE MILOSRDENSTVO - Rim 9:24-29

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich úvah nad listom ap. Pavla Rimanom. Zamýšľame sa  nad dobrou novinou o spasení a o veľkosti Božej lásky a milosrdenstva.

Na úvod Vám položím niekoľko otázok: Radujete sa zo skutočnosti, že nie ste nádobou Božieho hnevu, ale ste sa stali nádobou Božieho milosrdenstva, ktorú si Boh pripravil pre svoju slávu? Ste udivení a hovoríte si: "Prečo sa zmiloval práve nado mnou?"; alebo patríte k tým, ktorí nepovažujú Božie milosrdenstvo za nič mimoriadne, pretože ste vyrastali v kresťanskom prostredí? Ako bezpečne spoznáte, že aj vám môže hroziť nebezpečenstvo duchovnej vlažnosti, pred ktorou nás Boh varuje? Nad týmito otázkami sa budeme dnes zamýšľať.

Prvým znakom toho, že ste upadli, alebo upadáte do samoľúbeho stavu duchovnej letargie je to, že myslíte predovšetkým na seba a zabúdate na to, že vám Boh preukázal najväčšie milosrdenstvo a lásku, akú si len viete predstaviť a to tým, že vydal svojho Syna na smrť za vaše viny. Vidíte chyby predovšetkým na ostatných, repcete nad životnými skúškami a ste ku všetkému a všetkým kritickí....?! A práve o tom bude dnešné zamyslenie. Najskôr si ale vypočujte sprievodný biblický text:

Rimanom 9:23-29 Boh (rovnako) chcel ukázať bohatstvo svojej slávy na tých, nad ktorými sa zmiloval a ktoré pripravil k sláve - na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanských národov. 25 Ako je napísané u Ozeáša: `Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanú, 26 a kde bolo povedané: Vy nie ste môj ľud, tam budú volať synmi Boha živého. '27 A Izaiáš vyhlasuje o Izraeli:` Keby bolo synov Izraela ako piesku v mori, len zvyšok bude zachránený, 28 lebo Hospodin vykoná svoj súd na zemi rýchlo a úplne. '29 A ako to Izaiáš predpovedal: `Keby nám Pán zástupov nenechal aspoň semä, bolo by to s nami ako so Sodomu, Gomora by sme boli podobní.'

Zamerajme našu pozornosť na päť právd o spasení, ktoré sú v Pavlovom texte zakotvené:

1. Spasenie je výsledkom zvrchovaného rozhodnutia Božej milosti. Boh používa k naplneniu svojho zámeru jednotlivcov v takom stave, v akom sú, aby spravodlivo napĺňal svoje právo. Nie je na mieste, aby sme sa nad tými, nad ktorými sa Boh ešte nezľutoval vyvyšovali, pohoršovali alebo ich zatracovali. Našou úlohou je, aby sme im preukazovali rovnakú lásku, trpezlivosť a súcit, aký bol preukázaný nám.

Celý list Rimanom, obzvlášť kapitoly 8 a 9 zdôrazňujú, že Boh sám je jedinou a primárnou silou, ktorá vedie k spaseniu. Židia a pohania sú vo svojej prirodzenosti pod spravodlivým Božím hnevom. Napriek tomu, na základe svojej lásky a milosrdenstva, poslal Otec svojho Syna, aby za nás niesol trest, ktorý by si inak zaslúžil každý z nás. Boh nenecháva ani na okamih výsledok svojho zvrchovaného konania na ľubovôli hriešneho človeka.

2. Božie povolanie a vyvolenie sa nikdy neminie cieľa. V epištolách Nového zákona sa "povolanie" vždy týka zaručeného výsledku. Boh je iniciátorom účinného povolania ku spáse skrze evanjelium. On pripraví okolnosti spasenia do najmenších podrobností. Znovuzrodený človek sa stane vlastníctvom nového Pána. Z otroka hriechu sa stane otrok spravodlivosti, presne podľa Božieho zámeru. Žiadny veriaci by nemal pochybovať o Božej spravodlivosti. K tomu nemá žiadny dôvod. Boh všetko pripravil tak, aby sme mohli odovzdať svoje hriechy a previnenia milujúcemu Spasiteľovi. To, že nie sú spasení všetci, len dosvedčuje stav zatvrdenosti niektorých ľudských sŕdc. Je napísané:

 Rimanom 9:18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a koho chce, robí tvrdohlavým.

Bez Božieho milosrdenstva a zásahu do našich životov, by sme zostali všetci zatvrdení. Úvodom sme počuli, že sme boli povolaní zo všetkých národov, stali sme sa jeho ľudom a stali sme sa synmi Božími. Synovstvo  hovorí o vrelom, osobnom a živom vzťahu s Bohom - Otcom.

3. Spasenie nás vedie do osobného vzťahu so živým Bohom. Boh prejavuje svoje milosrdenstvo k jednotlivcom skrze evanjelium. Iniciátorom vzájomného vzťahu je Boh sám, tak, ako je napísané v  liste Rimanom 8:30:

 "tých, ktorých vopred určil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj uviedol do svojej slávy".

Aj keď je cesta spasenia pripravená a pozvanie k zmiereniu s Bohom stále platí, väčšina ľudí okolo nás túto výzvu počuť nechce. Napriek tomu Boh prejavuje svoje milosrdenstvo národom, generáciám aj jednotlivcom, ktorí o jeho milosť nestoja. Kresťanstvo nie je náboženstvo rituálov a pravidiel, ktorými sa človek môže postupne vylepšovať, aby získal Božiu priazeň a náklonnosť. Naopak, vychádza z milosrdnej lásky a súcitu svätého Boha, ktorý volá stratených a blúdiacich hriešnikov späť. Stali sme sa objektom nezaslúženej lásky a milosrdenstva.

Ako vieme, každý vzťah si vyžaduje čas. Venujete dostatok času a pozornosti tomu, aby sa aj váš vzťah k Spasiteľovi neustále prehlboval? Ak nie, skúmajte či neklamete samých seba.

4. Spasenie sa vzťahuje nielen na Židov, ale aj na ľudí všetkých rás a národov. Písmo Starého zákona svedčí o tom, že Boží hnev, ale aj milosrdenstvo sa  prejavuje nielen voči synom Izraela, ale aj voči pohanom, ktorými Židia pohŕdali. Spasenie nie je dedičné. Spasenie nie je o tom, či sa narodíme v kresťanskej krajine alebo kresťanským rodičom. Nezávisí ani od toho v akom prostredí sme boli vychovaní. Apoštol Pavol zdôrazňuje v dnešnom texte, že „Pohanský pôvod nevylučuje nikoho z Božieho milosrdenstva“ (9:25-26). A práve to je tá úžasná novina pre nás všetkých, ktorí sme sa ako židia nenarodili. Možno, že ste sa nenarodili v kresťanskej rodine, možno vás nikto nevyučoval, ako máte rozumieť Božiemu slovu a žiť takým spôsobom, ktorý sa bude Bohu páčiť. Možno ste sa v minulosti dopustili hrozných hriechov. Ale úžasnou správou je, že bez ohľadu na to, akú minulosť máte za sebou, môžete sa radovať z Božieho milosrdenstva a odpustenia, ak budete robiť pokánie a vydáte svoj život Kristovi.

Náboženský pôvod nikoho aicky nezahrnie do množiny ľudí, ktorým Boh prejaví svoje milosrdenstvo (9:27-29). Mnohí židia, Pavlovi súčasníci, boli presvedčení, že "majú s Bohom všetko vyriešené, pretože sa narodili ako Židia". Ale ako Pavol mnohokrát povedal, ten, kto sa telesne narodil do židovstva, kto bol vyučený zákonu a zachováva požiadavky zákona, nemá dôvod čímkoľvek sa chváliť. Pravým Židom je ten, kto bol pôsobením Ducha Svätého obrezaný v srdci a nie na tele. Apoštol Pavol pripomína židom verše z Izaiáša, (Iz 10:22),  kde je napísané: "Keby bolo synov Izraela ako piesku v mori, len zvyšok bude zachránený". Týmito slovami im vlastne hovorí: Nespoliehajte sa na to, že ste početnou skupinou potomkov otca Abraháma, ale majte na mysli, že pravými potomkami Abraháma sú deti viery. Spasenie a viera nie je dedičná, ale osobná! Nezáleží na rase, postavení, vzdelaní, ani na tom, či pochádzame z ateistického, alebo pohanského prostredia. Sme spasení len vďaka veľkému Božiemu milosrdenstvu. Z Jeho vôle sme sa stali adoptívnymi deťmi milujúceho Otca a vlastníctvom Syna - Pána Ježiša Krista.

5. Spasenie nás ochráni pred prichádzajúcim Božím hnevom a súdom. Apoštol Pavol hovorí predovšetkým k tým, ktorí sa považujú za náboženskú elitu, spoliehajú sa na svoj židovský pôvod a dodržiavanie zákona. Varuje ich, že usilovať sa o spravodlivosť dodržiavaním litery zákona nikoho neospravedlní. Židia narazili na kameň úrazu a tým je Pán Ježiš Kristus. Len zvyšok Židov Krista prijalo za svojho Mesiáša a tak je tomu dodnes.

Z toho plynie poučenie aj pre nás - nekompromisné a pravdivé. Nestačí len zdôrazňovať Božiu lásku a milosť a pritom zamlčovať jeho spravodlivý súd. Ak je váš Boh len Bohom lásky a porozumenia pre ľudské slabosti, ak zamlčujete spravodlivý hnev Boha sudcu, slúžite nepravému bohu. Ak idete s dobou a zľahčujete svoje hriechy slovami “veď to je normálne“, nežijete v poslušnosti. Ak vám stačí, že sa zúčastňujete bohoslužieb, kde chválite Boha ako „zhovievavého kamoša“, chválite boha svojich predstáv, ale nie Boha Biblie.

Prináša vám biblické štúdium a počúvanie Božieho slova do srdca radosť a vďačnosť za odpustené hriechy? Alebo vám stačí žiť zo sebauspokojenia, že patríte medzi tzv. dobrých ľudí? Spomeňte si na svoju minulosť a pokiaľ v nej nenájdete dostatok dôvodov k pokore a vďačnému vyznaniu, že preukázaná Božia milosť je nezaslúžená, máte vážny dôvod, aby ste sa ponorili do Písma a znovu si prečítali celú 9. Kapitolu listu Rimanom.

Na záver dovoľte dve otázky na zamyslenie:

1. Nestalo sa pre vás evanjelium všednou záležitosťou? Kde vidíte svoju slabinu?

2. Hrozí dnešným cirkvám nebezpečenstvo, že sa stanú "uzavretým" klubom nábožensky založených pokrytcov namiesto útočiskom hriešnikov, ktorí potrebujú počuť dobrú novinu o spasení?

• SPRÁVNA CESTA ALEBO mnoho ciest k Bohu? - Rím 9:30-33
• BOŽIA SLÁVA V SÚDE A MILOSRDENSTVE - Rim 9:19-23