List Rimanom

BOŽIA SLÁVA V SÚDE A MILOSRDENSTVE - Rim 9:19-23

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom, už 60. pokračovaní našich zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Ak patríte k pravidelným poslucháčom a nemáte pri počúvaní týchto zamyslení vo všetkom úplne jasno, verte, že nie ste sami. Téma spravodlivosti Božieho vyvolenia tak, ako ju spoznávame z listov ap. Pavla nie je vôbec ľahká. Ale jedno je isté: napĺňanie Božej vôle nie je závislé na rozhodnutí obyčajného človeka. To pripúšťa aj apoštol Peter, ktorý o učení apoštola Pavla hovorí toto:

2 Petrov 3:15-16 A vedzte, že vo svojej trpezlivosti vám Pán poskytuje čas na spásu, ako vám napísal aj náš milý brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. 16 Hovoril tak o tom vo všetkých svojich listoch. Niektoré miesta sú v nich ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písmo, k vlastnej záhube.

Aby sme dokázali prijať aj nezrozumiteľné alebo ťažko prijateľné pasáže Písma s pokorou, musíme sa nad každým veršom a nad každým slovom zamýšľať a s modlitbou prosiť, aby nám Boh sám ukázal, čo potrebujeme vedieť. Obaja apoštoli, Peter aj Pavol, poukazujú na Božiu trpezlivosť, keď sa odkladá súd, aby mohli byť všetci spasení. Kto z nás pochopí Božiu múdrosť, plány a spôsoby akými Boh svoje zámery uskutočňuje? Ako vždy, najskôr si vypočujme sprievodný text dnešného zamyslenia:

Rimanom 9:19-23 Snáď mi povieš: "Prečo nás teda Boh ešte karhá? Môže sa vôbec niekto vzoprieť jeho vôli?" 20 Človeče, čo vlastne si, že odhováraš Bohu? Povie snáď výtvor svojmu tvorcovi: "Prečo si ma urobil takto?" 21 Či nemá hrnčiar hlinu vo svojej moci, aby z tej istej hrudy urobil jednu nádobu ku vznešeným účelom a druhú ku všedným? 22 Ak Boh chcel ukázať svoj hnev a zjaviť svoju moc, a preto s veľkou zhovievavosťou znášal tých, ktorí prepadli jeho hnevu a boli určení k záhube, 23 rovnako chcel ukázať bohatstvo svojej slávy na tých, nad ktorými sa zmiloval a ktoré pripravil na slávu.

Apoštol Pavol v 19. verši kladie otázku, ale v nasledujúcom verši ju nezodpovedá, ale napomína každého, kto má k Božiemu slovu výhrady:

Zvrchovaný Boh má právo učiniť s neposlušnými hriešnikmi tak, aby bola zjavená Jeho sláva nielen v spravodlivom súde, ale aj v preukázanom milosrdenstve. Otázka, ktorú apoštol Pavol očakával sa dá parafrázovať nasledovne: "Ak sa Boh zmilováva nad kým chce a zatvrdzuje koho chce, nie sme potom len roboti? Vari nemáme slobodnú vôľu Boha vypočuť, či odmietnuť? Ak nemôžeme svoju slobodnú vôľu prejaviť, znamená to, že sme naprogramovaní tak, aby sme robili len to, čo si Boh zmyslí?" Všimnime si, že apoštol Pavol nič také nepovedal. Iba zdôrazňuje skutočnosť, že Boh má zvrchované právo prejaviť svoju vôľu, moc a vynášať súdy akýmkoľvek spôsobom sa rozhodne. Tak ako zoslal súdy na faraóna, rovnako môže prejaviť bohatstvo svojho milosrdenstva podľa svojej vôle komu chce. On môže milovať Jákoba a nenávidieť Ezaua, môže zatvrdiť srdce faraóna a preukázať milosrdenstvo Mojžišovi. Boh používa mocných aj bezmocných takých akí sú, k jedinému účelu – aby na nich prejavil svoje milosrdenstvo a ukázal svoju moc.

 Zvrchovaný Boh má plné právo a moc konať podľa svojho uváženia s každým hriešnikom (19-21). Ak tomu tak skutočne je, Pavlove slová: "Prečo nás teda Boh ešte karhá?", nie sú otázkou, ale skôr varovaním: "Pred svätým Bohom sa nepýtaj nepatričné otázky!" Tu nejde o oprávnenú otázku, ale skôr o trúfalosť posudzovať a súdiť Božie rozhodnutia! "Som taký, akého si ma utvoril, a nemôžeš ma súdiť za niečo, za čo nemôžem." To je ako keby hriešny človek Bohu hovoril: "Je to tvoja vina, ty si hrnčiar a ja ako nemohúca hlina nemôžem za nič!". Základnou biblickou pravdou je, že ľudský rod bol do hriechu uvedený neposlušnosťou Adama a Evy, ktorí zhrešili. Len tvrdohlavý človek môžete povedať: "Je to jasné, nie je to moja vina. Ja som pri tom nebol, nemohol som nič ovplyvniť a ani sa vyjadriť!". Ak prezident krajiny vyhlási vojnu inej krajine, jeho rozhodnutie ovplyvní celý národ. Jednotlivci o vojne sami nerozhodli. Bez vlastného pričinenia sú vo vojnovom stave, stali sa vojakmi na základe prezidentskej autority. Myslieť si, že sa nás Adamova zodpovednosť za celé ľudstvo netýka, je arogantný postoj, ktorý naznačuje, že práve vy obstojíte a dokážete to, čo Adam a všetci jeho potomkovia nedokázali. Či už sa na problém hriechu  pozeráte z akejkoľvek strany, verte, že každý z nás má na svojom konte dostatok hriechov, ktoré by nás usvedčili a odsúdili v spravodlivom súde. Obviňovať Božiu zvrchovanosť za príčinu hriechov, ktoré sme svojvoľne spáchali, je obyčajná trúfalosť. To je rovnaké ako keby sa masový vrah na súde hájil tým, že jeho čin nie je jeho vinou, ale vinou rodičov, ktorí ho priviedli na svet! Nikde v Biblii nenájdeme učenie, že Boh stvoril hriešneho človeka, aby ho mohol  trestať za jeho neposlušnosť. Trestať zlo nie je Božou povinnosťou a nie je ani jeho povinnosťou, aby zasiahol, aby vinník na vlastnej koži nepocítil dôsledky svojich skutkov. Boh koná tak, aby všetci videli ako hriech a ľudskú zlobu nenávidí a aký je skutočný Boží charakter. Biblia učí, že "On všetko pôsobí rozhodnutím svojej vôle" (Ef 1:11), to znamená, že dopúšťa aj zlé skutky hriešnych ľudí. On dopúšťa, odpúšťa a trestá podľa svojho uváženia.

Niekto sa ale neuspokojí s tým, čo sme doteraz povedali a môže namietať: "Ak je Boh zvrchovaný, všemohúci a rozhoduje o všetkom čo sa kedy udialo, deje a stane v budúcnosti, mohol predsa  stvoriť taký svet, kde by hriech nebolo možné spáchať". Takáto logika vedie človeka k ďalšiemu obvineniu, že vlastne zvrchovaný Boh je autorom hriechu! Nech tému Božej zvrchovanosti rozoberáme z akéhokoľvek uhla, slová apoštola Pavla hovoria o tom, že Boh sám má plné právo, aby so svojím stvorením konal tak, ako uzná za vhodné. Hriešnik nemá žiadne právo aby sa priečil Božej vôli! Pred Bohom si musíme  uvedomiť, že On je Boh a nie my.

Boh predurčil aj dejiny kríža, ale ukrižovanie Syna je ten najstrašnejší ľudský priestupok v histórii človeka voči svätému Bohu. Aj keď Boh vopred určil kríž ako nástroj spásy, konal tak, že nenesie žiadnu zodpovednosť za náš hriech. Boh nie je autorom hriechu, ale autorom odpustenia a spasenia. To, čo sa odohralo na kríži je najväčšou obeťou svätého Boha za hriešneho človeka.

 Zvrchovaný Boh koná s hriešnikmi tak, aby bola Jeho sláva zjavná . To, že niektorých predurčil pre slávu znamená, že pôsobí priamo v srdciach ľudí Duchom Svätým a dáva im nový život, spásonosnú vieru a všetky požehnania, ktoré zo spasenia plynú. To, že ponecháva niektoré srdcia zatvrdené neznamená, že im do srdca vložil zlé myšlienky a motívy, alebo aby ich nútil k hriešnemu rozhodovaniu sa a zlému konaniu. Boh ponecháva niektorých v prirodzenom stave a rešpektuje slobodnú vôľu hriešnika. Prirodzený človek hreší dobrovoľne, nevzpiera sa hriechu, neuteká pred hriechom, nebojuje s pokušením a pohŕda Božím ponaučením. Skutočnosť, že hriešnikov nezničí skôr, ako sa hriechu a zločinov dopustia, odhaľuje Jeho obrovskú trpezlivosť. Tým sa ťarcha ich vín znásobuje. Keď ich bude Boh nakoniec súdiť, uvidíme jeho slávu skrze súd a moc. To by v nás malo vyvolávať bázeň pred Pánom a Spravodlivým Sudcom, aby sme vyznávali svoje hriechy a činili pokánie.

Biblické učenie o predurčení a bezpodmienečnom vyvolení je pre veriacich uistením, že Boh má svoj zámer, ktorý dokončí napriek našej hriešnej podstate. Vedomie, že si nezaslúžime nič iné, než odsúdenie v nás má vyvolať  vďačnosť za milosť, ktorá nám bola nezaslúžene preukázaná. Boli sme povolaní z duchovnej smrti a hriešnej temnoty minulosti do podivuhodného svetla Božej milosti.

To, čo sme práve povedali pokoruje vyznávajúcich kresťanov, ale je to aj nádejou pre tých, ktorí ešte do rodiny veriacich nepatria. Božie milosrdenstvo a láska je dostupná mnohým okolo nás. Možno si v túto chvíľu hovoríte: "Ale ja som si nie istý, či som jedným z jeho vyvolených. Môj život je taký nepodarený, že často neviem ako ďalej. Ako teda môžem vedieť alebo poznať, že si ma Boh vyvolil pre svoju slávu?"Nechajme prehovoriť Písmo a apoštola Pavla:

Rimanom 10:12-13 Nie je rozdielu medzi Židom a Grékom: Veď je jeden a ten istý Pán všetkých, štedrý ku všetkým, ktorí ho vzývajú, lebo 13 `každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený'.

Nebojte sa hovoriť so svojím Stvoriteľom, vyznajte svoje hriechy, čiňte pokánie a s dôverou prijmite bohatstvo milosrdenstva, ktoré vám preukazuje. Každé potešenie, ktoré zo spasenia plynie, je hybnou silou pre život v obecenstve so svojím Stvoriteľom a Spasiteľom.

Na záver mi dovoľte pridať ešte dve otázky na zamyslenie:

1. Prečo je pokorné srdce človeka predpokladom pochopenia biblického učenia o Božom zvrchovanom vyvolení?

2. Ako odpoviete na námietku, že ak Boh o všetkom sám vopred rozhodol, potom už nie je potrebné evanjelizovať. Nie je to fatalita?

• BOŽIE MILOSRDENSTVO - Rim 9:24-29
• JE BOH NESPRAVODLIVÝ? - Rim 9:14-18