List Rimanom

Adoptovaní boží dedičia - Rim 8:17

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

V minulom zamyslení sme otvorili tému adopcie Božích detí. Príklad adopcie je použitý ako ilustrácia životnej zmeny a jej dôsledkov. Vysvetlili sme si, že ide o právny akt, ktorý umožňuje, alebo pôsobí zmenu postavenia a privilégií, ktoré z adopcie v rámci rodiny vzniknú. Adoptovaný syn stráca všetky záväzky voči starej rodine. Ďalším dôsledkom adopcie je, že starý, alebo predchádzajúci život a minulosť adoptívnej osoby sú úplne zmazané. Adoptívny syn vstupuje do nového života bez bremien minulosti. Všetky predchádzajúce dlhy sú zmazané. V očiach zákona je právoplatným synom adoptívneho otca, čím sa stal tiež právoplatným dedičom otcovho majetku. Aj napriek tomu, že sa neskôr do rodiny narodia ďalší synovia, adoptovaný syn zostáva plnohodnotným spoludedičom.

Keď sa rozhliadnem okolo seba počas nedeľňajšej kázne, vidím medzi vami niekoľko adoptovaných detí, ktoré pochádzajú z najrôznejších kontinentov. Sotva si viem predstaviť, čo by tieto deti čakalo, keby zostali v sirotincoch, kde by museli žiť vo veľmi skromných podmienkach. Nemali by rodičov, ktorí by si s trpezlivosťou vypočuli ich problémy, pohladili ich, upokojili a uistili, že sú v bezpečí. Mnohé z detí prichádzajú do sirotincov podvyživené, choré, zneužívané, týrané a plné strachu. Mnohé z nich nemali ani príležitosť, aby sa naučili tie najzákladnejšie návyky, ktoré sa týkajú osobnej hygieny a zdravej výživy. Sú bez vzdelania a akéhokoľvek duchovného vedenia. Podobne sme živorili aj my, keď sme nepatrili do rodiny Božích detí. Neboli sme len bezmocné deti, ale boli sme vo vedomej vzbure voči Bohu. Duchovne sme na tom boli podobne ako deti v sirotinci: špinaví, úbohí, hladní, chorí a nebolo nikoho, kto by sa o nás zaujímal. A pretože adopcia bezmocných je nádherná vec, má ďalekosiahle duchovné následky. A práve o dôsledkoch adopcie bude dnešné zamyslenie. Najskôr si ale vypočujme sprievodný verš:

Rimanom 8:17 A ak sme deti, teda aj dedičia - dedičia Boží, spoloční Kristovi; trpíme ak spolu s ním, budeme spolu s ním účastní Božej slávy.

Biblia používa adopciu ako výstižnú ilustráciu Božieho zásahu do nášho života. Adoptované deti získavajú bez vlastného pričinenia a svojich zásluh všetky práva a privilégiá. Jedného dňa sa objavil istý pán pri ich biednej chatrči, kde živorili a rozhodol sa, že ich prijme do svojho domova. Najskôr ich obmyl čistou vodou, zložil z nich zdrapy špinavého oblečenia a obliekol ich do čistého rúcha. Podobne to urobil s nami Boh. Obliekol nás do Kristovho rúcha spravodlivosti, nakŕmil nás pravdami svojho Slova a uviedol nás na cestu spravodlivosti. Priviedol nás do svojej rodiny, kde máme bratov a sestry, s ktorými sa môžeme deliť o svoje starosti a radosti. A nielen to, stali sme sa dedičmi  mnohých zasľúbení.

Všetky tieto pravdy a zasľúbenia vyvolávajú otázku: Ak sme Božie milované deti, prečo náš Otec dopúšťa, aby sme trpeli? Nemal by urobiť všetko, aby svoje deti ochraňoval od každého utrpenia, chorôb, bolesti a trápenia, či už fyzických alebo emocionálnych? Ak je Boh všemohúci, vševediaci a plný lásky k nám, prečo nedopraje svojim milovaným deťom dokonalú ochranu a bezpečie? Na túto tému bolo napísané veľa kníh a ani nám sa nepodarí tému úplne vyčerpať. Ale každý z vás, milí poslucháči, môže tajomstvo Božieho zámeru sledovať spoločne s nami skrze zamýšľanie sa nad Písmom. Náš dnešný študijný verš je predelom, ktorý nám odpovie na niekoľko otázok. Apoštol Pavol nás uisťuje, že Božie adoptované deti sú dedičia a spoludedičia s Kristom, čo je neoddeliteľnou súčasťou budúcej slávy. Adopcia do Božej rodiny je základom posväteného života, viery a dôvery, že Boh sa postará o všetky naše potreby. Ako Božie deti najskôr napodobňujeme dobro a lásku svojho Otca, čím oslavujeme Jeho meno. Apoštol Pavol nám chce ukázať, že naše utrpenie a súženie nie je v rozpore s Božou láskou a spravodlivosťou. Tak, ako najskôr trpel náš Spasiteľ a až potom vošiel do slávy (Lk 24:26), tak aj naše pozemské súženie vedie údolím smrti a súžení k večnému životu a nebeskej radosti. Adopcia je najvyššie privilégium, ktoré Dobrá novina evanjelia ľudstvu prináša, pretože sme uvedení do vzťahu s Bohom - našim milujúcim Otcom a preto aj celý kresťanský život treba chápať ako adopciu!

Pripomeňme si slová Písma, ktoré sa týkajú pôsobenia Ducha Svätého v našom osobnom živote. Nejde len o to, že nás Duch Svätý vedie k tomu, aby sme robili správne rozhodnutia v súlade s Božou vôľou, ale aby sme usmrcovali hriech, ktorý sa v nás skrýva. Nikdy by sme nemali byť zmierení len s tým, že sme sa narodili v kresťanskej rodine, boli sme v detstve pokrstení, prípadne sme vieru verejne vyznali a dali sa pokrstiť v dospelom veku a tým to všetko skončilo! Pavol sa usiluje o to, aby nás vyburcoval k tomu, aby sme si uvedomili aká úžasná milosť nám bola preukázaná. Je v nej odhalené Božie milosrdenstvo, láska a obeť. To, že nás Duch Svätý nabáda a uschopňuje, aby sme s hriechom zápasili a usmrcovali ho, je dôkazom toho, že sme skutočné Božie deti a naša viera je živá. Každý krok, ktorý ako Boží synovia a dcéry urobíme, nás posunie o krok ďalej a o stupeň bližšie k večnosti. Majme na pamäti, že náš život sa netýka iba pozemských radostí a starostí, ale aj večnosti, kde budeme prežívať kvalitatívne novú radosť a potešenie z Božej prítomnosti. To, že sme sa stali skrze vieru synmi Božími v Kristu Ježišovi znamená, že už nie sme deťmi hnevu a Božieho súdu (Gal 3:26). Učenie o Božej  adopcii má v nás vyvolávať vďačnosť a radosť, že máme Otca, ktorý nás vyzdvihol z bahna duchovnej biedy a hriechu, aby nás očistil, obliekol do Kristovej spravodlivosti a láskyplne nás priviedol do rodiny Božích detí, do bohatstva jeho milosti, a to nielen pre tento život, ale pre celú večnosť.

Položme si základnú existenčnú otázku každého človeka: Ako sa stanem Božím dieťaťom? Nie zdravým sebavedomím, ani sebadôverou vo svoje schopnosti, ani dobročinnosťou. Mohli by sme vymenovať dlhý zoznam cností a chvályhodných činov, ktoré určite niekto ocení. Majme ale na pamäti, že všetko dobré, čo kedy bolo na zemi vykonané a ešte aj vykonané bude, je pominuteľné. Jediným skutkom nepominuteľnosti je dar viery v zástupnú obeť Pána Ježiša Krista, ktorý nás svojou krvou a životom vykúpil pre večnosť. Majme na pamäti, že spasenie nie je ľudským výtvorom, ani výmyslom, ako napraviť ľudskú nedokonalosť. Všetko vychádza z Božej iniciatívy a rozhodnutia:

Efezským 1:5-6 Vo svojej láske nás vopred určil, aby sme rozhodnutím jeho dobroty boli skrze Ježiša Krista adoptívne synovstvo 6 a chválili slávu jeho milosti, ktorú nám udelil vo svojom milovanom Synovi.

Ak sme sa skrze Božie milosrdenstvo a vieru v Pána Ježiša Krista stali Božími deťmi, nastáva zmena postavenia: Ako Božie deti sme sa stali právoplatnými dedičmi. Možno že vás niekedy napadlo, čo tak mať bohatého strýka bez dedičov. To by bolo terno! Čo je ale zaujímavé je to, že mnohí dedičia tých najbohatších, nepatria práve k šťastným ľuďom. Keď  pri dedičskom konaní získajú svoj podiel, dochádza často, aj medzi najbližšími k škaredým sporom. My, ako Božie deti, deti Stvoriteľa a Pána celého vesmíru, nemusíme mať obavy, že by sme prišli o dedičstvo, ktoré je nám zasľúbené. Všimnite si niekoľko právd, ktoré sa týkajú dedičstva Božích detí. Je napísané, že:

Sme sa stali dedičmi Boha samotného. Ak Boh sám je naším dedičstvom, potom je naše dedičstvo a spasenie isté, pretože Boh je večný, nemenný a Jeho zasľúbenia nikdy nesklamú. Dôvod istoty zasľúbeného dedičstva vychádza zo skutočnosti, že On sám nás k adopcii vyvolil a predurčil. V 15. verši je napísané, že sme prijali Ducha synovstva, boli sme adoptovaní a môžeme volať Abba, Otče. Duch Svätý je pečaťou závetu nášho dedičstva. Je napísané:

Ef. 1 :13-14.  "... keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojom spasení, a uverili mu, bola vám vtlačená pečať prisľúbeného Ducha Svätého 14 ako závdavok nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktoré si Boh vydobyl k chvále svojej slávy"

Tým, že sme dedičia, plynie pre nás ďalšie požehnanie:

Sme spoludedičia s Kristom a on je dedičom všetkého. Spolu s ním nám patrí všetko, pretože patríme Kristovi a Ježiš Kristus a Otec Boh sú jedno.

1 Korintským 3:21-23 : A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Všetko je vaše, 22 či Pavol alebo Apollo alebo Peter, nech svet alebo život alebo smrť, prítomnosť alebo budúcnosť, všetko je vaše, 23 vy však ste Kristovi a Kristus je Boží.

Pozrime sa ešte na to aký je rozdiel medzi dedičom a spoludedičom. Ak sme s Kristom spoludedičia, naše dedičstvo je isté, pretože nemáme najmenšie pochybnosti o tom, že Ježiš zdedí všetko, čo mu Boh odovzdal podľa svojho zámeru. Naše dedičské právo na nebeské bohatstvo nie je aktivované niečím, čo je v nás, ale len tým, že sme v Kristovi. Vďaka tomu sme spolu s ním dedičia nového neba a novej zeme. A ako si môžeme naše dedičstvo predstaviť? Je napísané:

  (Rim 4:13) "A zasľúbenia, že dostane svet za dedičstvo, nebolo dané Abrahámovi a jeho potomstvu na základe zákona, ale na základe spravodlivosti z viery"

Ďalej platí, že sme dedičia Božieho kráľovstva, o ktorých je napísané:

 (Jakub 2:5) "Vari Boh nevyvolil chudákov tohto sveta, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú?"

Na záver milí poslucháči, dovoľte položiť Vám dve otázky na zamyslenie:
1.Ako často si pripomeniete, že ste adoptované Božie dieťa? Môže vám táto pripomienka pomôcť v každodennom zápase s hriechom?

2. Premýšľate často o tom, že Boh je váš milujúci Otec? Pomáha vám to, aby ste hrešili menej?

• UTRPENIE TOHTO ČASU A BUDÚCA SLÁVA - Rim 8:18-25
• ZNAKY NAOZAJSTNEJ ISTOTY - Rim 8:14-16