List Rimanom

ZNAKY NAOZAJSTNEJ ISTOTY - Rim 8:14-16

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Neistota o tom, či som Božie dieťa, či som skutočne spasený, vyvoláva v niektorých veriacich úzkosť. Celá ôsma kapitola listu Rimanom sa týka najrôznejších aspektov uistenia Božieho zasľúbenia o istote spasenia. V predchádzajúcich reláciách sme si povedali, že spoločným znakom všetkých, ktorí patria Kristovi je to, že v nich prebýva Duch Boží. Ako znovuzrodení kresťania už nepatríme sami sebe, neriadime sa svojou vôľou, ale mocou Ducha umŕtvujeme svoje hriešne túžby a skutky. Novozákonné uistenie o istote spasenia spočíva na troch pilieroch.

Prvým pilierom je nové srdce a následná premena, kedy sa veriaci človek prestane spoliehať sám na seba a svoje chvályhodné skutky a v otázkach spasenia plne dôveruje svojmu Spasiteľovi.

Druhým pilierom je spásonosná viera a z nej prameniaci nový život v Kristovi, spôsobený a inšpirovaný Duchom Svätým. Veriaci miluje Boha, živí sa Jeho slovom, rastie nielen vo vedomostiach, ale aj v poslušnosti a oddanosti voči svojmu Pánovi.

Tretím pilierom je vnútorný pokoj prameniaci z istoty, že som Božie dieťa. V žiadnom prípade nejde iba o subjektívny pocit, ktorý môžeme mať, ale o objektívne zasľúbenia, ktoré sú nám odhalené prostredníctvom Písma.

V texte, ktorým sa budeme dnes zaoberať, apoštol Pavol poukazuje na konkrétne uistenia, ktoré na základe Písma môže mať každý veriaci. Ako vždy, vypočujme si najskôr slová sprievodného textu:

Rimanom 8:14-16 Tí, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synovia Boží. 15 Neprijali ste predsa Ducha otroctva, aby ste opäť prepadli strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! 16 Tak Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.

Znovu si pripomeňme, že zdrojom našej  istoty je Písmo. Aby sme mohli uveriť evanjeliu a zasľúbeniam, o ktorých je tu písané, je nevyhnutné, aby sme vedeli, kde sa vzala naša viera? Z Písma vieme, že viera nie je z nás, ale je to dar. Ak si hovoríte, že ste boli k duchovným veciam citliví a otvorení, že ste Boha hľadali, vedzte, že ste hľadali len to, čo by pre vás Boh mohol urobiť a ako by vám mohol pomôcť vyriešiť vaše problémy. Ale poďme ďalej. V minulom zamyslení sme si povedali, že:

Presvedčivým dôkazom, že sme Božími deťmi je skutočnosť, že Duch Svätý v nás pôsobí a vedie nás, aby sme umŕtvovali hriechy, ktoré sú súčasťou našej telesnej prirodzenosti. Nikto, kto žije z vlastných síl a podľa svojho uváženia nebude bojovať s hriechom na úrovni svojho srdca. Naopak, bude sa pýšiť svojimi schopnosťami, zásluhami a bude mu záležať len na uznaní sveta. Všimnime si, že apoštol Pavol (14,15) uisťuje tých, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, že sú Božími synmi a nežijú už v strachu, ale prijali Ducha synovstva. V 16. verši Duch svätý uisťuje veriacich, že sú Božími deťmi a v ďalšom verši, že sú účastníkmi Božej slávy.

Ak nás Duch Svätý uisťuje, že sme Božími deťmi (15-16), môžeme dôverovať aj tomu, že zasľúbenie evanjelia sa vzťahuje aj na nás. Ak sme súčasťou Božej rodiny, tak sme nielen deťmi, ale aj Božími dedičmi a spoludedičmi Krista. V Novej zmluve sú popísané dva spôsoby, ako sa môžeme stať Božími synmi. Prvý spôsob je skrze znovuzrodenie a druhý spôsob je  adopciou:

A. Duch Svätý nám dosvedčuje, že sme sa stali skrze adopciu Božími deťmi. (15) Neprijali sme Ducha otroctva, ale Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! Na tému adopcie, s ktorou je spojený zvrat "byť prijatý za syna-stať sa synom", nájdeme v Písme len 4 odkazy a jeden z nich sa týka Božieho zvrchovaného rozhodnutia, ktoré je opísané nasledovne:

Efezským 1:5  Podľa svojej milos­tivej vôle nás predurčil, aby sme boli skr­ze Ježiša Kris­ta jeho syn­mi  na chválu a slávu jeho milos­ti, ktorou nás ob­daroval vo svojom milovanom Synovi.

Adopcia je právny akt, ktorý umožňuje, alebo spôsobí zmenu postavenia a privilégií, ktoré z takéhoto synovstva v rámci rodiny vzniknú. Práva adoptovanej osoby sú na rovnakej úrovni ako práva a privilégiá tých, ktorí sa do rodiny narodili prirodzenou cestou. Adoptovaná osoba stratí všetky záväzky voči starej rodine a získava práva ako legitímny manželský syn, novej rodiny. Ďalším dôsledkom adopcie je, že starý, alebo predchádzajúci život a minulosť adoptovanej osoby je úplne zmazaný. Adoptovaná osoba vstupuje do nového života bez bremien minulosti. Všetky predchádzajúce dlhy sú zmazané. V očiach zákona je len synom svojho nového otca, čím sa stal tiež právoplatným dedičom otcovho majetku. Adoptívny syn získava bez zásluh a vlastného pričinenia všetky práva a privilégiá. Aj keď sa neskôr do rodiny narodia ďalší synovia, adoptované dieťa zostáva spoludedičom. Každý veriaci, ktorému Duch Svätý umožnil uveriť v Pána Ježiša Krista, prežije premenu svojho postavenia. Apoštol Pavol nám hovorí, že ako adoptované deti môžeme volať "Abba, Otče" nielen vo chvíľach, keď sme v tiesni, ale že adopciou sme získali aj prejav dôvernosti a uistenia, ktoré si môžeme u Otca uplatniť. Priblížme si toto volanie k Otcovi na príklade Pána Ježiša, ktorý vo chvíli najväčšej úzkosti povedal:

Marek 14:36 "Abba, Otče, tebe je všetko možné; vezmi odo mňa tento kalich, ale nie, čo ja chcem, ale čo ty chceš."

Ako sa máme modliť nás učí sám Pán Ježiš:

Matúš 6:9 Vy sa modlite takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, ………

Pán Ježiš hovorí, že náš Otec prebýva v nebesiach a Jeho meno je sväté. Majme na pamäti, že je jediným a zvrchovaným Pánom celého vesmíru! Nepredstavujme si Boha - Otca ako starčeka, ktorý sa nad nami zmiluje za všetkých okolností! Pristupujme k Nemu s dôverou ako malé deti, ale predovšetkým s bázňou a úctou pred Jeho majestátom. Ak chcete zistiť, či človek správne chápe kresťanstvo, skúste zistiť či je presvedčený o tom, že je Božím dieťaťom a či je Boh jeho Otcom. Ak táto skutočnosť nie je súčasťou jeho modlitieb, chvál a všetkého konania, potom zrejme ešte nepochopil samotnú podstatu kresťanstva. Všetko, čo Pán Ježiš Kristus učil a čo je pre nás zapísané v Novej zmluve, poukazuje na obrovský rozdiel medzi židovským zákonníctvom a kresťanstvom. Koncepcia Božieho otcovstva a Božieho kráľovstva v našom živote je rýdzo kresťanská záležitosť. Jedine Duch Svätý môže presvedčiť ducha človeka o Božej svätosti.

B. Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti (16), z čoho plynie, že zasľúbenia evanjelia sú pravdivá. Porozumenie evanjelia ide ruka v ruke s vierou. To samo o sebe je nadprirodzené dielo Božieho ducha na úrovni srdca. Ak viete a veríte tomu, že Ježiš Kristus je váš Spasiteľ a Pán, máte dostatočné vnútorné svedectvo Ducha Svätého, že ste Božím dieťaťom. Zdrojom našej všetkej istoty je Písmo.

Aby sme mohli uveriť evanjeliu a zasľúbeniam, o ktorých je tu napísané, je nevyhnutné, aby sme sa zamysleli nad tým, kde sa vzala naša viera a kto je jej pôvodcom? Z Písma vieme, že viera nie je z nás. Ak si myslíte, že ste boli k duchovným veciam otvorení a že ste hľadali, nezabúdajte, že aj vy ste patrili k tým, o ktorých je napísané:

Rimanom 3:11 nikto nie je rozumný, nie je, kto by hľadal Boha;

Prirodzený človek Boha nehľadá, len pred ním uteká a skrýva svoje hriešne skutky. Majme na pamäti napomenutie ap. Pavla:

1 Korintským 2:14 Prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich chápať, pretože sa dajú posúdiť len Duchom.

To vysvetľuje, prečo je okolo nás toľko ľudí, ktorí spasení nie sú, aj keď ide o ľudsky povedané veľmi slušných ľudí. Ale späť k otázke o istote  spasenia a večného života. Ak vás prenasledujú pocity vlastnej viny, nehodnosti a neposlušnosti, pripomínajte si zasľúbenia Písma! Odkiaľ prichádza vnútorná radosť, ktorú Božie deti prežívajú? Rovnako nie je z vás. Tá pochádza z pôsobenia Ducha Svätého, ktorý vo vás sídli a vedie vás tak, že s plnou dôverou prijímate učenie Písma o spasení:

Rimanom 8:1-4 Teraz však nie je žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, 2 lebo zákon Ducha, ktorý vedie k životu v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. 3 Boh urobil to, čo bolo zákonu nemožné pre ľudskú slabosť: Ako obeť za hriech poslal svojho vlastného Syna v tele, ako má hriešny človek, aby na ľudskom tele odsúdil hriech, 4 a aby tak spravodlivosť požadovaná zákonom bola naplnená v nás, ktorí sa neriadime svojou vôľou, ale vôľou Ducha.

Výsledkom Božieho uistenia, že sme spasení a že sme súčasťou Božej rodiny sa prejavuje tým, že s dôverou voláme k Otcovi, aby nám poradil a preukázal milosrdenstvo vo chvíľach, keď sa cítime  na dne.  Božie uistenie, že sme súčasťou Božej rodiny, poznávame skrze vedenie Ducha Svätého, ktorý nám pomáha umŕtvovať nedostatok viery a pochybnosti, ktoré na nás stále útočia. Duch Svätý bez prestania uisťuje Božie deti, že Božie zasľúbenia sú určené práve im.

Na záver dovoľte dve otázky k zamysleniu

1. Ako skutočne viem, že moja viera je ozajstná?

2. Ako vieme, že sme Božie adoptované deti?

• Adoptovaní boží dedičia - Rim 8:17
• USMRCUJTE SVOJ HRIECH! - Rim 8:12-13