Ježiš povedal: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Ev. Jána 5. kap. |
|
Programová skladba |
V minulých reláciách sme sa zamýšľali nad teologickou otázkou ako sa spásonosná viera prejevuje v spasení v každodennom živote kresťana. Dnes si preberieme čisto praktickú lekciu s názvom ako skrotiť zlý jazyk? Ako vždy, aj dnešná relácia bude plná biblických citátov, ktoré sú základom týchto relácií. Preto pripomíname, aby ste si pripravili pero, papier a priebežne si zapisujte verše a záverečné otázky pre zamyslenie sa. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali poučením, posilou a požehnaním pre všetkých poslucháčov. Úvodom si vypočujme základný zext pre dnešnu úvahu:
-------------------------------
Jakub 3:1-12 1 Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší. 2 Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. 3 Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo. 4 A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa. 5 Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli! 6 Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. 7 Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, 8 ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; 10 z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! 11 Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? 12 Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.
-------------------------------
V tretej kapitole Jakub opúšťa tému s tým, že skutočná viera produkuje dobré skutky a presúva sa do praktickej oblasti sebaovládania, našich slov a reči. Skutočná viera totiž takisto vyžaduje kontrolu myšlienok a slov, ktoré z nás vychádzajú. Skutočný veriaci sa modlí takto:
Žalmy 141:3-4 Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň. Nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému, …
V minulých reláciách sme si povedali, že ten, kto poznal Krista, je nové stvorenie, preto musíme bojovať nielen s hriešnymi myšlienkami, ale aj s každým slovom, ktoré z nás vychádza. Ako nám hovorí ap. Pavel, nebude to jednoduchý zápas. Nezabúdajme na to, že aj prirodzený človek sa môže správať veľmi slušne a príkladne, ale je to človek duchovne mŕtvy a je vo svojej prirodzenosti celkom skazený. Stačí sa pozrieť okolo seba na svetové dianie a je nad všetky pochybnosti jasné, že žijeme vo svete s ľuďmi, o ktorých sa dá povedať:
Rimanom 3:13-18 Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, skaza a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; nieto bázne Božej pred ich očami.
Prirodzený človek je vo vzbure k Bohu a vo vojnovom stave s Božím Duchom. A jazyk je zbraň na vojnovom poli ľudskej vzbury vôči všetkému, čo je Božie. Bolo by to skvelé, keby sme sa pri znovuzrodení všetci zmenili ako mávnutím kúzelného prútika, ale všetci vieme, že to tak nie je. Aj veriaci zostávajú uväznení v tele, ktoré je v neustálom boji:
Galatským 5:17 Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.
Aby sme sa stali Božími deťmi, musíme bojovať s Božou pomocou zo všetkých síl proti svojej prirodzenosti. Jakub nám svojimi slovami hovorí, že boj nevyhráme, pokiaľ si neuvedomíme ostrosť jazyka. Väčšinou poukazujeme na tých, ktorých vyjadrovanie je ďaleko horšie, než to naše. Ale to je veľký omyl! Jakub prichádza s odhalením, otvára naše oči, aby sme si uvedomili, o aký vážny problém ide. Je zaujímavé, že nám Jakub nedáva konkrétnu radu, ako skrotiť zlý jazyk, ale chce, aby sme si uvedomili, aký obrovský problém náš jazyk môže byť.
Pozrime sa najskôr na 4 pravdy, ktoré sa týkajú nášho zlého jazyka a vyrieknutých slov. Nebude to jednoduché, ale za pokus to stojí:
1. Aby sme mohli skrotiť svoj jazyk, musíme si uvedomiť, že budeme niesť zodpovednost za každé slovo, ktoré povieme. Jakub sa obracia na mnohých mužov v židovských synagógach, ktorí boli rešpektovaní a vážení vo vtedajšej spoločnosti. Najskôr upozorňuje na to, že vzdávať česť ľuďom v určitom postavení nie je na mieste. Taký človek ľahko zabudne na to, kým sám je a môže sa začať nad ostatných vyvyšovať.
V cirkvách bolo takisto veľa samozvaných učiteľov, ktorí so slovami nezaobchádzali múdro a využívali mnoho im neprimeraných výhod. Ježiš pred takými učiteľmi a vodcami varuje:
Matúš 23:3-8, 10-13 Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. … a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť.
Tu vidíme varovanie pre tých, ktorí zastávajúv cirkvi určitú službu. Skôr alebo neskôr sa môže objaviť pocit vlastnej dôležitosti a pýchy. Nezabúdajme, že my ako veriaci ľudia, nemáme jediný dôvod, aby sme sa povyšovali, pretože v Božích očiach sme všetci omilostnení hriešnici. To znamená, že ten, kto vyučuje Božie slovo, má väčšiu zodpovednosť, než ten, ktorý načúva, pretože jeho slová a skutky ovplyvňujú mnohých. Každý kresťan by sa na seba nemal pozerať ako na hriešnika, ale aby sa videl ako svätý, ktorý občas zhreší. Jakub sa zameral na jazyk práve preto, že to je oblasť, kde najviac hrešíme. Kto z nás môže povedať, že každé slovo, ktoré z nás vyjde pred ľudmi aj Bohom obstojí? Preto Ježiš hovorí:
Matúš 12:35-36 Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň.
Ježiš aj Jakub hovoria, že naše skutky a slová odhalia, aká je naša viera a či poznáme Boha. Keď ústami zhrešíme, máme prosiť o odpustenie toho, voči komu sme sa previnili. Skutočný veriaci si to uvedomuje.
2. Aby sme skrotili jazyk, musíme si uvedomiť, že ho môžeme používať nie len pre dobro, ale jazyk býva často príčinou zla a konfliktov. Analógia, že jazyk je malý a čo dokáže spôsobiť, - rovnako malé kormidlo riadi smer celého plavidla, malá uzda v tlame koňa kontroluje obrovské zviera, malý oheň, môže rozpútať obrovskú katastrófu. To všetko poukazuje na to, že aj keď sa všetky príklady môžu zdať malé, v porovnaní s tým koho ovládajú, že nezvládnutý jazyk, kormidlo, uzda a oheň dokážu narobiť nesmierne škody.
Jakub hovorí, nepodceňujte silu jazyka, inak ho neskrotíte. Len ten, kto má svoj jazyk a slová pod kontrolou, môže mať taký život, ktorý obstojí pred Bohom. Slovom môžete zmeniť smer koňa aj lode, ktorú ženie vietor. Lode sú užitočným dopravným prostriedkom, ktoré prevážajú náklady aj ľudí. Keď sa však kormidlo pokazí, je náklad, ľudia aj samotná loď vydaná napospas živlom. Rovnako ako kormidlo, jazyk prekonáva silu našej telesnosti a keď sme pod Božou mocou, dokážeme konať dobré skutky, ktoré nám On pripravil. Kniha prísloví je plná múdrosti a rád, ako sa veriaci človek správa, ako hovorí, ako vychováva, ako povzbuzuje, ako radí:
Príslovie 12:1 Kto miluje kázeň, miluje poznanie, kto však nenávidí karhanie, je hlúpy.
Príslovie 12:18 Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči.
Obrazná skutočnosť, že máme jazyk ostrý ako britvu, že je v našich ústach skrytý dvojsečný meč, nás napomína, aby sme boli maximálne opatrní, aby sme prinášali pokoj a nie zranenie. Jakub chce, aby sme si uvedomili obrovskú moc našich slov a vyzýva nás, aby sme s nimi zaobchádzali opatrne.
3. Jazyk je z ľudských síl nezvládnuteľné zlo, plné smrteľného jedu.
Všetci poznáte príslovie, oheň je dobrý sluha ale zlý pán. Jakub hovorí v 6. verši: aj jazyk je oheň! Medzi všetkými orgánmi nášho tela predstavuje jazyk svet zla. Poškvrňuje celé telo a spaľuje celý beh života, lebo je rozpaľovaný peklom. Aj keby sme sa snažili tieto slová zmierniť, nevymyslíme nič iné než to, že jazyk je nebezpečný nástroj. Väčšina kresťanov dokáže odsúdiť najrôznejšie druhy násilia a zla vo svete, ale len málokedy a málokto rovnako odsúdi to, ako ubližujeme našou rečou a slovami. Tolerujeme ohováranie, osočovanie, klamstvá, polopravdy, sarkazmus a mnohé ďalšie hriešne úlety nepovažujeme za nič vážne. Vidíte, že Jakub veľmi nepreháňa, keď hovorí, že celý beh života je rozpaľovaný samotným peklom. Jakub hovorí, že ten, kto nekontroluje svoj jazyk, poškvrňuje celé telo. Tým sa vracia späť k veršom, ktoré všetko uvádzajú na správnu mieru. Nemýľte sa:
Jakub 1:26-27 Ak si niekto myslí, že slúži Bohu, a jazyk si nedrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha. Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.
Jakub nehovorí, že jazyk nemôže býť skrotený. Hovorí, že ho nikto nemôže skrotiť. A to je rozdiel. Jazyk môže skrotiť len Boh. Bez Božej pomoci, bez pôsobenia Ducha by sme nikdy nezvíťazili. To, či Duch Svätý pôsobí poznáme podľa ovocia:
Galatským 5:22-24 Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami.
4. Musíme si uvedomiť, že ústami môžeme Boha chváliť a tými istými ústami preklínať ľudí. (3:9-12)Jakub pripomína kresťanom kontrasty z prírody, keď hovorí: Či z jedného prameňa vychádza sladká aj horká voda, či môže slaný prameň dávať sladkú vodu? Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým konaním preukáže svoje skutky v múdrej skromnosti! (Jk 3:12-13,15) Mali by sme si uvedomiť, že obzvlášť neveriaci majú na kresťanské správanie veľmi prísny meter. Sme pre svet príkladom alebo prekážkou? Čo schovávame vo svojom srdci?:
Ale ak máte horkú vášnivosť a hašterivosť v srdci, nevychvaľujte sa a neklamte proti pravde. (Jk 3:14)
Väčšina ľudí negatívne vlastnosti dokáže celkom dobre skrývať. Viete si predstaviť ako strašne zahanbení by smeboli, keby sa spojenie medzi našimi ústami a mysľou otvorilo a z nás by bez zábran vypadlo všetko, čo nás napadne? Ako ľudia by sme spolu nemohli vôbec vychádzať. Ako často sa tvárime zdvorilo proti svojej vôli. To nie je problém iba slov a myšlienok, to je problém tvrdosti srdca. Kto chce niečo urobiť s jazykom, musí začať v srdci. Rozmýšľaj nad Božím slovom, podriaďuj každú myšlienku Kristovi, zostávaj pod kontrolou Ducha Svätého, pracuj na poslušnosti a osviežuj svoju myseľ tým, že sa budeš vedieť podľa slov Biblie riadiť:
Jakubov 1:19 Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu.
Efezským 4:29 Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie.
Otázky k diskusii:
---------------------------------
A na záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:
1. Ako rozpoznáme, kedy máme hovoriť proti hriechu a kedy zostať ticho? Môžu sa obe reakcie stať hriechom?
2. Je to vždy hriech, keď niekoho kritizujeme? Kedy a ako to môže byť na mieste?
------------------------------
Ak vás dnešné uvažovanie zaujalo, milí poslucháči, budeme radi, ak nám napíšete. Vaše odpovede a reakcie nám môžete poslať na mailovú adresu:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo nám môžete poslať SMS správu na číslo 0902 481 466. Zvukovú podobu tejto úvahy môžete nájsť aj na internetovej stránke www.hcjb.cz. Úvahu arizonského kazateľa Steva Cola, dlhoročného spolupracovníka redakcie HCJB čítali .......
Dopočutia pri ďalšom pokračovaní spoločných úvah nad Božím slovom.
Vaše príspevky pre vysielanie môžete posielať na účet:
Bankové spojenie: ČSOB, Horná 9, 975 50 Banská Bystrica, č.ú. 4006644972/7500,
názov účtu: HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
IBAN: SK55 7500 0000 0040 0664 4972,
BIC: (SWIFT)CEKOSKBX
HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
Na Starej tehelni 11, 974 01 Banská Bystrica
IČO: 45022283, DIČ 2022660849
Občianske združenie registrované Min. vnútra, reg.č. VVS/1-900/90-32345