List Jakuba

PASITEĽNÁ VIERA – skutočnosť alebo falošná nádej II.

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Minule sme si povedali, že hlavným prínosom Jakubovho listu je jeho dôraz na to, že kresťanská viera sa musí prejavovať skutkami. Pokračujeme ďalej a dnes sa budeme zaoberať tým, či spásonosná viera je skutočnosťou, alebo len falošnou nádejou.

Na úvod si vypočujme sprievodný biblický text:

Jakub 2:14-19:

14 Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť?15 Ak brat alebo sestra sú bez šiat a chýba im denný pokrm,16 čo im pomôže, ak im niekto z vás povie: Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa! — no nedáte im, čo potrebujú pre telo?17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva.18 Ale niekto povie: Ty máš vieru, ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov.19 Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.

-------------------------------

Jakub sa obracia k svojim bratom vo viere a kladie im naozaj dôležité otázky. My ako kresťania vierou prijímame jeho tvrdenie, ktoré hovorí že:

1. Sme spasení milosťou skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Keď Jakub kladie otázku v 14. verši – Zachráni ho taká viera? Určite nepochybuje o tom, že sme spasení skrze vieru, ale zaoberá sa skôr tým, čo je skutočná spásonosná viera. Znovuzrodenie, viera a ani spasenie, nebolo spôsobené niečím, čo by sme sami urobili zo seba alebo k čomu sme sa vo svojej vôli sami rozhodli. Boh zasiahol svojím mocným slovom do nášho života skrze slová pravdy. V liste Efezským 2:8-10 sa píše:

8 Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.9 Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil

Z oboch príkladov vidíme, že apoštol Pavol a Jakub učia jednomyseľne, že spasenie je nám dané z Božej milosti, skrze vieru v Krista a nič naviac. Obtiažnosť prijatia tejto skutočnosti, že spasenie nie je výsledkom dobrých skutkov, nie je pre človeka vôbec jednoduché. Jakub a apoštol Pavel sa zhodujú a učia, že dobré skutky sú výsledkom skutočnej viery. Ako to teda je? Biblia nás upozorňuje, že:

2. Mezi veriacimi existuje aj falošná viera, ktorá nevedie k spaseniu. Ako všetci vieme, satan je majstrom lži a pretože spasenie prichádza skrze vieru, niet divu, že sa snaží zviesť ľudí z cesty práve v otázkach spásonosnej viery. Pokiaľ satan niekoho presvedčí, že cesta do neba vedie cez dobré skutky, slušné správanie, rôzne cirkevné rituály alebo o tom, že viera v Krista nie je to najdôležitejšie, dosiahol svoj cieľ. Všade okolo nás žijú ľudia, ktorí sú presvedčení, že majú cestu do neba otvorenú, pretože veria v Boha, môžu veriť aj v Krista, ale ak ich viera je iba intelektuálne poznanie, nijak to nezmenilo ich srdce ani každodenný život. S takou vierou je satan, aj pomýlený a neznovuzrodený človek, spokojný. Preto je Jakubova otázka: K čomu je dobrá taká viera, a koho zachráni? na mieste. Jakub takúto vieru nazýva mŕtvou vierou. Niekto môže namietať, že mŕtvá viera nie je vierou. Jakub ale stav mŕtvej viery nazýva vierou, pretože dotyčný človek je presvedčený, že vieru má. Skúste niečo také povedať všetkým tým, ktorí boli pokrstení, ktorí vyznali Krista na najrôznejších evanjelizačných zhromaždeniach? Skúste to povedať tým, ktorí nevyhľadávajú spoločenstvo s Bohom a Božími deťmi? S veľkou pravdepodobnosťou žijú falošnou vierou, ktorá nevedie k spaseniu. Iste, nie je na nás, aby sme kohokoľvek súdili ale je, aby každý z nás skúmal čomu a komu veríme. Všade tam, kde nie sú vidieť výsledky viery, tam nejde o vieru, ale skôr iba o akúsi poveru.

Apoštol Pavol a Jakub rozlišujú čo je pravá a falošná viera a čím sa vyznačujú. Apoštol Pavel hovorí v 1 Korintským 15:1-2:

1 Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám ohlasoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate2 a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho ohlasoval, iba že by ste boli nadarmo uverili.

Zbytočnosť falošnej viery poukazuje na tých, ktorí sa nedržia pravej viery a slovo pravdy pre nich nič neznamená. Taký človek klame sám seba a niet v ňom pravdy. Medzi nami žijú nie len falošní veriaci, ale aj falošní učitelia. Jedni aj druhí:

Titovi 1:16

16 Tvrdia, že poznajú Boha, ale skutkami to popierajú. Sú odporní a neposlušní a nie sú súci na nijaký dobrý skutok.

Ich skutky popierajú samotné základy viery a pravdu evanjelia. Akákoľvek iná alternatíva cesty ku spáse, než skrze vieru v Pána Ježiša Krista, je falošná nádej a vedie do záhuby. A to je úskalie a tragédia falošnej viery.

3. Viera, ktorá nevedie k životnej premene ani dobrým skutkom – je s najväčšou pravdepodobnosťou falošná viera. Preto Jakub zdôrazňuje, že skutky odhaľujú pravú podstatu veci. Rovnako ako semienko v ktorom je život, keď začne rásť a vyrastie z neho strom, ktorý ponesie ovocie podľa svojho druhu, tak aj spásonosná viera ponesie ovocie dobrých skutkov. Úroda dobrých skutkov sa nerodí aicky. Každé semienko musíme zalievať a opatrovať, aby prinieslo nejakú úrodu, tak aj spásonosnú vieru musíme kultivovať, aby priniesla ovocie dobrých skutkov. Znovu opakujeme, že dobré skutky nie sú podmienkou k spásonosnej viere – sú jej dôsledkom. Keď Boh vo svojej milosti spasí hriešnika, znamená to, že oživí jeho mŕtvu dušu a spôsobí nielen znovuzrodenie, ale aj túžbu a potrebu mať so svojím Spasiteľom čo najužší kontakt:

Ezechiel 36:26-27:

26 Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa.27 Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia

Spasenie a znovuzrodenie sa stalo skutočnosťou v Novej zmluve, zásluhou Pána Ježiša Krista. Proces znovuzrodenia je obšírnejšie popísaný v Jánovi 3:1-8. Dôsledkom skutočnej viery nastane zmena srdca, sme premenení zvnútra, máme večný život, a prešli sme zo smrti do života, ako hovorí sám Pán Ježiš v Jánovi 5:24:

24 Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.

Zásadná zmena prechodu zo smrti do života je spojená so zmenou života a je sprevádzaná dobrými skutkami a už nepodlieha Božiemu súdu. To vyplýva zo samotnej podstaty veci. Keď Pán Ježiš hovorí o poslednom súde a skutkoch v Jánovi 5:28-29, nijako si neprotirečí, keď hovorí:

27 Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas28 a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Hovorí o viere tých, ktorí majú večný život, už prešli zo smrti do života a žijú nový život podľa svojej viery. O nich je napísané, že konali dobré skutky. Apoštol Ján sa falošnou vierou zaoberá ešte podrobnejšie:

1 Jan 1:6:

6 Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda

1 Jan 2:4:

 kto hovorí: "Poznám ho," a pritom sa nechová podľa jeho prikázání, ten je klamár  a nie je v ňom pravda.

1 Jan 2:5b-6:

5 Ale kto zachováva jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou. A podľa toho poznávame, že sme v ňom.6 Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on.

Falošnú vieru teda sprevádzajú prázdne slová, bez životných zmien a dobrých skutkov. Ale vráťme sa k Jakubovi a poďme ďalej:

Jakub 2:18:

18 Ale niekto povie: Ty máš vieru, ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov.

Myslím, že Jakub v tomto verši vytvára hypotetickú reakciu človeka, ktorý argumentuje:„ Ty máš vieru a já mám skutky; ukaž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem svoju vieru skrze moje skukty.“ Z hľadiska výkladu ide skutočne o ťažký verš a nech sa naňho pozeráme z akejkoľvek strany, náš problém nevyriešime. Jedným z dôvodov, prečo sa tento verš ťažko interpretuje spočíva v tom, že grécky originál textu nepoužíval interpunkciu, takže nevieme kde citácia končí. Je možné, že Jakub argumentuje tým, že vieru a skutky nemôže oddeľovať, pretože o viere môžeme povedať len toľko, že ide o skrytý postoj nášho srdca. Jedinou cestou ako môžeme skutočnú vieru posudzovať je skrze skutky, správanie a životné postoje. To by znamenalo, že ten, kto túto hypotetickú otázku kladie s Jakubovou argumentáciou súhlasí. Aby sme tieto zložité úvahy ukončili, môžeme bez obáv povedať, že viera a skutky idú ruka v ruke. Keď niekto tvrdí, že má vieru, ktorá sa neprejavuje skutkami, jeho tvrdenie, že má vieru nikoho nepresvedčí. Tak ako ovocie na strome je dôkazom, že strom je živý, zdravý a plodný, tak dobré skutky a ovocie nového života sú dôkazom živej viery v Kristu. Ale poďme ďalej:

4. Viera, ktorá nevedie k skutkom, môže byť doktrinálne správna, ale tam nie je vidieť zmenu v srdci a správaní, preto nevedie k spáse. Jakubove slová 19. verša mohli čitateľa šokovať:

Deuteronomium 6:4  

Počuj, Izraei: Hospodin, náš Bôh, Hospodin je jeden!

Každý Žid aj kresťan vyznával túto pravdu. Ani doktrína Božej trojice túto skutočnosť nepopiera. Boh je jeden, v troch osobách. Jakub ich za túto vieru chváli, ale potom nemilosrdne útočí proti uspokojovaniu sa:

Jakub 2:19-20:

19 Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná?

Viera v jedného Boha sama o sebe nič neznamená! Aj démoni veria ortodoxne! A nielen to, prežívajú emocionálne pohnutie a trasú sa strachom! Ich reakcia je omnoho pravdivejšia než reakcia tých, ktorí majú vieru intelektuálneho poznania! Na rozdiel od ľudí, démoni nemôžu robiť pokánie. Ich myseľ sa nemôže zmeniť, nemôžu sa odvrátiť od svojej vzbury k podriadeniu sa Bohu. Ich srdce nemôže byť premenené, ich nenávisť voči Bohu sa nemôže zmeniť na lásku a poslušnosť. Sú to démoni, nie ľudia! Samotná viera v existenciu Boha nie je o nič lepšia, než viera démonov! Jakub v žiadnom prípade nenaznačuje, že pravdivosť doktrín nie je dôležitá, ani bezvýznamná. Naopak, v celej Biblii je kladený silný dôraz na biblické pravdy, s mnohými varovaniami proti falošným učiteľom. Spásonosná viera spočíva v Kristovi, a jeho plnosť je odhalená v Písme. Veriť v Krista stvoreného v našej predstavivosti je to isté, ako viera v modlu. Dôverovať niekomu alebo niečomu inému, v otázke večného života, okrem Pána Ježiša Krista a jeho smrti na kríži, je klam, ktorý sa dotýka najdôležitejšej oblasti ľudského života. Všade okolo nás žijú ľudia, ktorí uverili, že ich dobré skutky im otvoria cestu do neba. Z ľudského hľadiska to dokážu iba ľudia, príkladní občania, ktorí celý život boli prospešní a užitoční ostatným. Keby aj nikdy neurobili nič zlé, ich neodpustiteľný hriech je, že neuverili Kristu a jeho zástupnej obeti za hriešnikov skrze svoju preliatu krv. Dobré skutky cestu do neba nikomu neotvoria. Kto si to nikdy nepriznal a nie je si vedomí, že je hriešny, kto sa neodvráti od svojho minulého života, nehľadá žiadnu spásu, myslí si, že ju nepotrebuje a ani ju nechce. Ale s takým postojom, zostáva zatvrdeným nepriateľom svojho Stvoriteľa.

Otázky k diskusii:

1. Keď mladý kresťan povie: „Myslím, že mám nové srdce, ale staré hriechy ma stále priťahujú“, čo mu poradíte?

2. Čo je podmienkou viery na spasenie človeku, ktorý vyzná vieru a zapojí sa do služby Bohu, ale po čase od nej odpadne. Čo musí urobiť?

• PASITEĽNÁ VIERA – skutočnosť alebo falošná nádej I.
• Môžeme byť ospravedlnení skutkami?