List Jakuba

VNÍMAVÉ SRDCE, Božie slovo a ľudský hnev I.

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

-------------------------------

Jakub 1:18-21  

18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.19 Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.20 Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.21 Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

-------------------------------

Pripomíname si 18. verš, ktorý nám hovorí, že spasenie je nadprirodzený spôsob záchrany človeka pre večný život. Sme splodení slovom pravdy, a je to Boh, kto skrze svoje Slovo udeľuje nový život. O znovuzrodených ľudoch platí to, čo hovorí apoštol Peter:

1 Pet. 2:2-3 

2 a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu,3 keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.

Novorodenec rastie a prospieva. Pokiaľ nerastie, nevyvíja sa a nemení sa pred našimi zrakmi, máme dôvod k obavám. Ten, kto je narodený z Ducha, rastie vo vzťahu ku svojmu spaseniu. Chce sa učiť, chce sa meniť. Skôr mu bol Boh ľahostajný, od Boha utekal, nenávidel Jeho poučovanie. Teraz je to naopak, bol s Bohom zmierený, má hlad po Božom slove, je vnímavý a prístupný k poučeniu.

Už v minulej relácii sme si hovorili, že mnohí kresťania veria, že spasenie je otázkou osobného rozhodnutia. Pretože ide o dôležitý vieroučný bod, pozrieme sa naň  neskôr. Pre dôkladnejšie pochopenie, zapisujte si citované verše.

 Pán Ježiš v podobenstvách o rozsievačovi ukazuje, ako sa prejavuje skutočná viera. Jakub najskôr rozvíja podobenstvá z Mat. 13:3-9 verš, a 18-23 verš; Mareka 4:3-20 verš; Lukáša  8:4-15 verš, keď popisuje zatvrdené srdce ako semienko, ktoré padlo pozdĺž cesty, kde ho vtáci rýchle zozobali a vôbec sa nezakorenilo. Toto podobenstvo predstavuje povrchnú vieru a impulzívne jednanie srdca. Taký človek síce prijíma Božie slovo radostne, ale vo chvíli, keď príde skúška, na všetko zabúda a mizne vo svete. Ďalej: „iné semienka padli na skalnaté miesta, kde nemali dosť zeme. Síce ihneď vzišli, ale pretože zem nemala hĺbku, keď vyšlo slnko, spálilo ich.  Ďalšie semienka: „… padli do tŕnia, a keď tŕnie vyrástlo, udusilo ich.“ Semienka, ktoré padli na tŕnistú pôdu, predstavujú tých počujúcich, ktorých tŕnie sveta zadusí. Povrchná viera chradne a hynie. Všetky tri druhy pôdy, kde bolo semienko zasiate, majú jedno spoločné - hynú a nenesú úrodu. Z tohto podobenstva usudzujem, že Ježiš hovorí, že ani jeden typ sejby nepriniesol človeku spasenie. Až pri štvrtej sejbe semienka  „padli na dobrú pôdu a vydali úrodu . Niektoré stonásobnú, iné šesdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

-------------------------------

Pozrime sa podrobnejšie ako je to teda s počutím Božieho slova a úrodou. Písmo hovorí:

Lukáš 8:15  

15 Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.

Prirodzený človek nechce počuť Božie slovo, pretože má srdce kamenné, nemá ušľachtilé a dobré srdce. Prirodzený človek sa pred Bohom skrýva! Ten, kto posúva spasenie do roviny slobodnej vôle človeka, vlastne popiera moc Božieho pôsobenia v našich srdciach. Zabúda na to, že Písmo hovorí:

1 Korintským 3:7  

7 A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast.

Zrno v dobrej zemi, zasiate do pravdy Božieho slova, nie ľudských prianí a potrieb, predstavuje  jedinú zo štyroch podôb viery, ktoré predstavuje nové a zmenené srdce, ktoré môže človeku dať len Boh Novej zmluvy. Prorok Ezechiel o tom napísal:

Ezechiel 36:26-27  

26 Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa.27 Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.

Zmena srdca, schopnosť počuť a jednať, nie je výsledkom nášho rozhodnutia a snaženia sa, ale príčinou je nové srdce, ktoré nám bolo dané z Božej moci a rozhodnutia. Nikto z nás sa nenarodil do tohto sveta z vlastného rozhodnutia; rovnako tak sa nemôže nikto narodiť do duchovného sveta na základe osobného rozhodnutia. Prejavovať slobodnú vôľu môžeme až potom, keď sme znovuzrodení.

Ak má niekto prísť ku spásnej viere, je nanajvýš nutné, aby bol vnímavý k pravdám Písma. Len tak môžu byť Božie slová implantované do naších sŕdc a stanú sa našou novou prirodzenosťou. V dnešnom texte Jakub poukazuje na niekoľko znakov nového srdca:

 Pohotové a vnímavé srdce otvára uši.

 “Byť pohotový k počutiu” môže byť gramaticky buď oznamovací, alebo rozkazovací spôsob. Väčšina znalcov Písma je presvedčená, že ide o rozkazovací spôsob. Rovnako ako „vedz“ alebo „pochop“ môžeme parafrázovať ako „venuj pozornosť“ ponúkaným pravdám.

 Krotké srdce nám pomáha počuť:

Je zaujímavé, že Jakub začína napomenutím, rozkazom: „buďte pohotoví k počutiu“ a okamžite hovorí: Milovaní bratia, boli ste osvietení slovom pravdy, preto by ste to mali vedieť. Byť osvietený pravdou znamená niečo počuť . Matúš v  13.kap:9 verši hovorí:   „Kto má uši k počutiu,nech počuje."  Alebo Ján hovorí v   8:48: “Ten, kto počuje, Božie slová, je z Boha. Kto nepočuje nie je z Boha.“

 Prvým znakom spasenia je ochota počúvať. Mnohí Božie slovo počujú, ale nereagujú. Zostávajú nedotknutí. Títo ľudia nie sú hluchí, ale sú duchovne mŕtvi. Inými slovami, podľa Ježiša nemôžu počuť ani pochopiť, pretože nie sú narodení z Boha. Nemajú schopnosť počuť a chápať duchovné pravdy. To isté hovorí apoštol Pavol:

1 Korintským 2:14-15

14 Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne.15 Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik.

Pohotovosť k počutiu naznačuje, že chceme poznať Božie slovo z najrôznejších uhlov. Veriaci chce čítať Písmo, chce počúvať učeniu, učí sa naspamäť verše a to všetko aplikuje aktívne vo svojom živote. Žalm 119  velebí Hospodina a vyjadruje žalmistovu lásku a  túžbu riadiť sa Božím slovom:

Žalmy 119:1-8  

1 Blahoslavení, čo žijú bezúhonne a správajú sa podľa Hospodinovho zákona.
2 Blahoslavení, čo sa pridŕžajú jeho prikázaní a hľadajú ho celým srdcom,
3 čo nepáchajú neprávosť, ale chodia po jeho cestách.
4 Vydal si svoje rozkazy, aby sa dôsledne dodržiavali.
5 Kiež sú moje cesty pevne zamerané, aby som zachoval tvoje ustanovenia!
6 Vtedy sa nezahanbím, keď budem brať ohľad na všetky tvoje prikázania.
7 Z úprimného srdca ti budem ďakovať, keď sa naučím tvoje spravodlivé predpisy.
8 Tvoje ustanovenia chcem zachovávať, len ma nikdy neopusť!

Žalmista je Božou múdrosťou a autoritou zasiahnutý do špiku kosti. Vyznáva:

Žalmy 119:131-135  

131 Dychtivo otváram ústa, lebo túžim po tvojich prikázaniach.
132 Obráť sa ku mne, zmiluj sa nado mnou, ako robíš tým, čo milujú tvoje meno.
133 Upevni moje kroky svojím výrokom, nedovoľ, aby ma ovládla nejaká neprávosť.
134 Vykúp ma z útlaku ľudí, aby som dodržal tvoje rozkazy.
135 Rozjasni svoju tvár nad svojím služobníkom, nauč ma svoje ustanovenia.

Alebo v  19.kapitole David hovorí:

Žalmy 19:10-15

10 Bázeň pred Hospodinom je čistá, zostáva naveky; Hospodinove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé.
11 Vzácnejšie sú ako zlato, ako množstvo zlata rýdzeho; sladšie sú ako med, ako med z plástov.
12 Napomínajú aj tvojho služobníka; kto ich zachováva, odmenu hojnú má.
13 Kto si uvedomuje svoje poblúdenia? Zbav ma aj skrytých vín.
14 Ochráň svojho sluhu aj pred spupnými, aby ma neovládli. Potom budem bez úhony, zbavený veľkého hriechu.
15 Nech ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ!

Skúmajte svoje srdce a aký máte postoj k Božiemu slovu. Máte z neho potešenie? Aký postoj máte ku kázániu Božieho slova? Nudí vás kázanie slova? Myslíte si, že sú kázne príliš dlhé? Predstavte si, že by ste sa stali účastníkom čítania dedičského rozhodnutia, s nádejou, že veľký podiel pripadne práve vám. Sotva by vám vadilo, kto, kde a ako dedičskú záveť číta; zaujímal by vás predovšetkým odkaz, ktorý sa týka vašej osoby. A rovnaké je to, keď načúvate evanjeliu. Veriaci sú nie len deťmi, ale aj dedičmi spasenia, preto sa nenudia. Pohotové srdce chce počuť Božiu pravdu.

 Vnímavé srdce ovládá nie len myseľ, ale i jazyk:

„Buďte rýchli k počutiu, buďte pomalí do rozprávania“, hovorí Jakub. Kto nevie počúvať a len hovorí, nič sa nenaučí. Jakub nám nezakazuje, aby sme s Bohom komunikovali a kládli vhodné otázky. Napomínam tých, kto sa pred Bohom nedokážu stíšiť. Sú takí, ktorí vo chvíli, keď sa s Božím slovom stretnú, okamžite reagujú a hľadajú výhovorky, prečo sa to práve netýka ich prípadu. Od Boha nič nebudeme počuť, pokiaľ budeme bez prestania sami hovoriť. Preto nás napomína, aby sme kontrolovali svoj jazyk a čo hovoríme.

 Ďalej:  Pohotové a vnímavé srdce kontroluje emócie

 „Buď pomalý k hnevu“, napomína Jakub. Ako zareagujete, keď vám Božie slovo šľapí na odtlak? Možno niečo čítate, alebo počujete v kázni a nepáči sa vám to,  pretože sa to dotýka vášho spôsobu života. Ste rozhnevaný a v sebaobrane si hovoríte: „Akým právom niečo také hovorí kazateľ? Ako si to dovoľuje, hovoriť mi do života? Ten, kto má hnev v srdci, sa nenechá poučiť! Vnímavé srdce sa nechá poučiť až vtedy, keď prestane bojovať s Bohom a podriadi sa mu.

Toto všetko platí i v našich postojoch v otázkach spasenia. On má právo nakladať s našim životom podľa svojej ľubovôle a nikdy nerobí chyby. Ap. Pavol hovorí:

Rím. 9:14-24

14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie.15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.19 Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu,23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu —24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov.

Len prijatím Biblického učenia v jeho celistvosti môžeme poznať a prijať i to, čo sa prirodzenému človeku prieči. Nie len slová, ale i naše postoje sú dôkazom hĺbky a pravosti viery. A o tom si povieme nabudúce.

Otázky k diskusii:

1. Čo má veriaci robiť, keď stratil potešenie z Božieho slova?

2. Hnev je obvykle rýchla emocionálna reakcia. Ako sa môže človek zmeniť, aby nereagoval tak urýchlene?

• Interpretácia skúšok v Božom svetle
• VNÍMAVÉ SRDCE, Božie slovo a ľudský hnev II.