List Jakuba

Interpretácia skúšok v Božom svetle

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Jakub 1:16-18  

 16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní.17 Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.

Na záver minulej relácie sme si povedali:

Po 1: aby sme správne pochopili Božie vlastnosti zjavené v Jeho slove, musíme poznať Boha takého, aký je, nie boha podľa svojich predstáv a potrieb.

 Ďalej sme si povedali,

Po 2: že je nutné, aby sme  vždy videli okolnosti súžení v Božom svetle. Preto je dobré poznať Boha skôr, než súženie zasiahne do života. Vierou si musíme donekonečna opakovať, že Boh je dobrý. V Žalmoch nájdeme množstvo príkladov hlbokých životných kríz. Žalmista si neustále pripomína všetko, čo už poznal o Božom charaktere a jeho zasľúbeniach. I keď sa okolnosti a skutočnosti nemenia, mení sa radikálne postoj a emócie, ktoré skúšky sprevádzajú. Napríklad v Žalmoch 42 a 43, je zaznamenaná žalmistova zmluva.

Žalmy 42: 11

11 Kosti ma smrteľne bolia a protivníci ma ešte tupia, keď sa ma pýtajú každý deň: Kde je tvoj Boh

A sám sebe dáva radu; aby  jeho viera zostala neotrasená:

Žalmy 43:5b

Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.

Keď prežívate emocionálnu agóniu veľkých skúšok, musíte sa riadiť Božím slovom, nie svojimi pocitmi. Vaše city budú plné rozrušení, bolesti a strachu. Vy sa však musíte spoliehať na pravdu Písma a veriť, že Boh je dobrý!

Obrana proti zvodom počas skúšok spočíva v tom, že potvrdíme Božiu zvrchovanú dobrotu, obzvlášť z pohľadu nášho spasenia. Nikto z nás sa nemôže spasiť sám:

Jakub 1:18  

18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.

Stáť pevne na pravde znamená, že sme si prisvojili nielen Jeho dobrotu, ale i zvrchovanosť. Potom však je Boh príčinou našej spásy, a neopustí nás vo chvíli, keď podstupujeme nepríjemné skúšky. Apoštol Pavol nám hovorí:

Filipským 1:6

6 Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša.

Jakub potvrdzuje, že Božia vôľa je základným kameňom každej skúšky. V skúškach nezostávame nikdy sami:

Rím. 8:26-28

26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi.27 Ale ten, čo skúma srdcia, pozná úmysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.28 Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.

Jakub potvrdzuje základnú pravdu o Bohu:

 Pretože spasenie je dôsledok Božej vôle a moci, prevedie nás každou skúškou. Mnohí veriaci sa snažia tento verš pozmeniť následujúcim spôsobom: „Pretože som sa slobodne rozhodol, bol som Bohom spasený…“ Kľúčovým okamžikom spasenia je naše rozhodnutie. Tým vlastne naznačujem, „že Boh síce urobil všetko pre naše spasenie, ale je na každom jednotlivcovi, či chce byť spasený. Máš slobodnú vôľu.  Záchranný padák sme dostali všetci, záleží na tebe. Pokiaľ sa rozhodneš zatiahnuť za šnúry padáku, ktoré ťa zachránia, získáš všetky požehnania, ktoré zo spasenia plynú. V Písme vidíme jeden dôkaz za druhým, že v otázkach spasenia nejde o ľudskú slobodnú vôľu, ale o Božiu vôľu a Jeho zvrchované rozhodnutie, ktoré bolo predtým pre každého pripravené. Keď Adam a Eva zhrešili, Boh im nepredložil plán spasenia k posúdeniu, ani sa ich nespýtal: Tak čo si o tom všetkom myslíte? „Môžem vás obliecť do zvieracej kožušiny? Alebo čo keby som človeku poslal Spasiteľa narodeného zo ženy? Čo vy na to?“ . Keď Boh Adama zavolal, nepredložil mu plán spasenia. Nepýtal sa ani Abraháma, čo si myslí o obetování svojho syna. Boh zavolal a povedal čo očakáva a vedel ako mu človek odpovie. Keď Boh zrazil k zemi a oslepil Saula , nepovedal: Rozhodni sa, či chceš nasledovať Krista! Rozhodni sa, ja počkám! Miesto toho sa odohralo následujúca dráma:

Skutky apoštolské 9:6

3 Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho svetlo z neba.4 Padol na zem a počul hlas: Šavol! Šavol! Prečo ma prenasleduješ?5 Odpovedal: Kto si, Pane? A on povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.6 No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť.

Pozrime sa ako Boh jednal s Ananiášom a Pavlom. Tomu vo videní povedal, choď a on šiel. Ananiáš sa nepýtal kam a prečo?:

Skutky apoštolské 9:15-18

15 Pán mu však odpovedal: Choď, lebo on je mojou vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno pohanom, kráľom i synom Izraela.16 A ja mu ukážem, čo všetko musí vytrpieť pre moje meno.17 Ananiáš teda odišiel, vošiel do domu, položil naňho ruky a povedal: Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, ktorou si prišiel, aby si znova videl a bol naplnený Duchom Svätým.18 Tu mu spadli z očí akoby šupiny, zasa videl, vstal a dal sa pokrstiť.19 Potom prijal pokrm a zmocnel

Vidíme, že Božie slovo potvrdzuje stále rovnakú pravdu – Boh koná v našich životoch, od narodenia, cez spasenia až po nové telo vo večnosti. Nevieme, prečo si vyvolil práve Pavla. My všetci sme však Božie nádoby určené k rozličným účelom. Nič sme si sami nedali, sami seba sme nenaplnili tým, čo je v nás. Je to dar od Boha:

Matúš 11:27-30

27 Všetko mi odovzdal môj Otec. Nikto nepozná Syna, iba Otec a ani Otca nepozná nikto, iba Syn a ten, komu to chce Syn zjaviť.28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.30 Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.

Nehovorí zvážte, rozhodnite sa, ja počkám, ale hovorí poďte, vezmite a učte sa, ja vás povediem, na mňa sa môžete spoľahnúť. Nádoby, ktoré Boh nenaplnil Duchom svätým, a ktorým Otec nezložil z očí šupiny, zostávajú zaslepené:

2 Korintským 4:4

4 V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha.

 Jedine Božie rozhodnutie môže rozkázať, aby svetlo vypudilo tmu:

2 Korintským 4:6  

6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo! , zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista.

 Tí, ktorí popierajú Božiu zvrchovanosť v otázkach spasenia, vlastne naznačujú, že s nami Boh nehrá čestnú hru. Takí ľudia hovoria, že môžeme veriť  svojou vlastnou vôľou, i keď nám viera nie je daná zhora. Avšak nič z toho, čo vedie k spaseniu, si nevymyslel človek . Bol to boží ústretový krok:

Matúš 11:25-27

25 V tom čase povedal Ježiš: Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si to tým najmenším.26 Áno, Otče, tak sa ti to zapáčilo.27 Všetko mi odovzdal môj Otec. Nikto nepozná Syna, iba Otec a ani Otca nepozná nikto, iba Syn a ten, komu to chce Syn zjaviť.

Ide o dielo Otca, Syna i Ducha v nás. V nasledujúcom verši Ježiš pokračuje:

Poďte ku mne, všetci upracovaní a obťažení, a ja vám dám odpočinutie.

Koho Boh vyzve, nemá na vybranie. Ide a ide rád. Keď Ježiš vyzval mŕtvého Lazara, aby vstal a vyšiel z hrobu, nič od Lazara neočakával. Bola to Ježišova moc, božia moc, ktorá spôsobila, že Lazar bol vzkriesený z mŕtvých, započul boží hlas a preto vstal . Viete si predstaviť, že by v hrobe zvažoval: „Čo mám robiť, mám ísť, alebo ešte počkať? Možno sa mi to všetko len zdá.“

Podobne jednal muž s chromou rukou:

Lukáš 6:10  

 "Natiahni ruku." A keď to urobil, bola znovu zdravá ako tá druhá.

Ježiš mal moc uzdraviť a chromý muž urobil to, k čomu bol vyzvaný. Uposlúchol, ale tí, ktorí videli zázrak na vlastné oči, reagovali ľudsky. Ich srdcia zostali zatvrdené:

v.11:  A oni zo zúrivosti sa začali medzi sebou dohadovať, čo urobiť s Ježišom.

Skrotiť našu zúrivosť a oživiť slovom k novému životu môže len Boh. Prirodzený človek zostáva duchovne mŕtvy, žije v tme a nechce žiadnu zmenu:

Efezským 2:1-3

1 Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich prestúpeniach a hriechoch,2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch.3 Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.

Prirodzený človek sa pred Bohom skrýva a nenávidí svetlo:

Jan 3:19-20

19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé.20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.

Nech sa nám to páči alebo nie, skutočnosťou zostáva, že každé rozhodnutie, ktoré v otázkach duchovného života urobíme, je výsledkom Božieho pôsobenia a zámeru. Jemu patrí chvála a vďaka:

Jakub 1:17-22

17 Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.19 Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu.20 Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.21 Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.22 Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.

Ďalej treba povedať: Pretože nás Boh spasil skrze svojich vlastných rozhodnutí, postará sa o nás v každej skúške.

Jakub 1:18

18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia

Ap. Jakob sa vracia touto myšlienkou späť do Starého zákona, kedy Boh vyžadoval, aby Izraeliti prinášali prvotiny svojej úrody, ako vďakyvzdanie. Boh si prisvojoval vlastníctvo všetkých prvorodených synov:

Ako Božie prvotiny spasenia, sme Jeho vlastníctvo a môže s nami nakladať podľa toho ako chce, podľa svojej vôle. Pretože nás spasil, previedol zo smrti do života, nepatríme sami sebe. Boli sme vykúpení krvou Pána Ježiša Krista. Preto máme prinášať  všetko čo máme Bohu ako obeť vďaky, aby s ňou naložil podľa svojej vôle. Boh nás spasil preto, aby sme niesli ovocie ostatným, aby ho skrze nás poznali aj iní. Pokiaľ žiješ sám pre seba a svoje uspokojenie, pokiaľ všetko snaženie, všetok čas, všetky peniaze, používaš len pre seba a svoje uspokojenie, neslúžiš Bohu ani blížnym. Jakub chce, aby sme si uvedomili, že nám Boh dal nový život, že sme od sveta oddelení jeden každý z nás pre špecifické úlohy podľa obdarovania, ktoré do nás vložil.  Boh nám dal schopnosť rozpoznať toto obdarovanie a je našou povinnosťou toto obdarovanie použiť pre jeho oslavu. Preto máme aj v skúškach niesť ovocie, ktoré prinesie Bohu slávu. Urobili ste niečo také? Žijete podľa toho?

Otázky k diskusii:

    ---------------------------------

1. Ake sú niektoré praktické dôsledky uistenia Božej zvrchovanosti a nášho spasenia.

2. Sú všetci kresťania povolaní do služby skrze svoj príkladný život? Súhlasíte alebo nie? A prečo?

• Ako prekonať satanove nástrahy v skúškach
• VNÍMAVÉ SRDCE, Božie slovo a ľudský hnev I.