Evanjelizácia

O vydávaní múdrych svedectiev

Podrobnosti

Kategória: Evanjelizácia

Vitajte, milí poslucháči při ďalšom pokračovaní našich spoločných úvah na tému evanjelizácia, ktorých autorom je Steve Cole.     
Téma evanjelizácia a vydávanie svedectiev  vyvoláva v mnohých kresťanoch nepríjemné pocity strachu.  Väčšina z nás si spomína na trápne situácie, keď nás  při príležitosti  prehovoriť zachváti  panika: "Čo mám povedať? Ako to mám povedať? Čo mám robiť, keď na otázku nepoznám odpoveď?" Tiaž viny nevyužitých príležitostí sprevádza mnohých z nás a nie je div, že sa veriaci neveriacim skôr vyhýbajú, než aby ich vyhľadávali. Ak ste evanjelizačný zápas ešte nevzdali, vydajme sa spolu do listu apod. Pavla Kolosanom, ktorý nás bude naším dnešným  zamyslením sprevádzať:

Koloským 4:2-6  Na modlitbe zotrvávajte bdejúc v nej s ďakovaním ³a zároveň sa modlite i za nás, žeby nám Bôh otvoril dvere slova hovoriť tajomstvo Kristovo, pre ktoré som i spútaný, ⁴aby som ho zjavoval tak, ako mi treba hovoriť. 5  Choďte v múdrosti pred tými, ktorí sú vonku, vykupujúc čas. ⁶Vaša reč nech je vždy ľúbezná, spríjemnená soľou, aby ste vedeli, jako máte jednému každému odpovedať.

Dnešné zamyslenie začneme dvoma extrémami, ktoré sa týkajú rozhovorov o viere a osobného svedectva. Mnohí si hovoria, "pretože nemám dar evenajelizácie a oslovovať cudzích ľudí mi robí ťažkosti, snažím sa, aby som svoju vieru žil tak, aby moje kresťanstvo bolo očividné." Aj keď je zbožný život viditeľným obrazom premeny , nie je to dostatočným svedectvom, ak neobsahuje aj jasnú správu o Spasiteľovi.  Nestačí len žiť kresťanským životom, ale je dôležité aj hovoriť o Spasiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Ako na to?:

1. Byť múdrym svedkom znamená, že naše kroky vedie Božia múdrosť. Byť múdry a žiť múdro znamená, že máme pred sebou určitý cieľ. Výraz "múdrosť" v Starej zmluve znamená určitú "zručnosť", ktorá opisuje zručnosť remeselníkov, ktorí boli Hospodinom obdarení zručnosťou a dôvtipom pri budovaní svätyne. Kniha Príslovia často dáva do kontrastu muža múdreho a bláznivého.

Muž bláznivý nedbá na Božie prikázania a žije svojvoľne, zatiaľ čo múdry muž dbá na to, aby žil v súlade s Božím slovom. Aby sme boli múdrymi svedkami kresťanskej viery, nesmie byť rozpor medzi naším životom a tým, čo hovorí božie slovo. Majme na pamäti, že okolie nás neustále pozoruje. Ak nežijeme v súlade s tým, čo hlásame, nikoho nepresvedčíte. Predtým, ako začneme s niekým zdieľať evanjelium, hovorme s Bohom práve o tejto osobe. 

Ďalej je dôležité, aby sme sa modlili jeden za druhého:

Osobné modlitby začínajú a sprevádzajú každú verejnú službu. Keď pred Hospodinom vylievame svoje srdce, učíme sa ako máme hovoriť s človekom. Súkromná  modlitba je praktickou prípravou na chvíle, ktoré nám Boh pripraví, aby sme učili sprevádzať neveriacich pred trón nášho Pána a Spasiteľa.

Na tému evanjelizácie bolo napísaných veľa kníh a príručiek. Mne osobne najviac pomohla knižka s názvom "Sústredné kruhy záujmu". Autor vysvetľuje čitateľom, že každý jednotlivec sa nachádza v stredobode kružníc. Skôr, než môžeme komukoľvek vydať svedectvo o svojej viere, musíme mať vyriešený svoj vzťah k Bohu. Od stredu smerom von sú ďalšie okruhy ľudí. Ten, ktorý je k nám najbližšie je vlastná rodina, v ďalšom kruhu sa nachádzajú príbuzní, ešte ďalej sú blízki priatelia.

 Ďalšie kruhy patria vzťahom na susedskej rovine, spolupracovníkom a známym, potom prichádza kruh s množinou nám úplne neznámych ľudí, s ktorými sa v živote stretávame pri najrôznejších príležitostiach aj čisto náhodných stretnutiach. Na najvzdialenejšej kružnici od nás sú tí, s ktorými sa nikdy osobne nestretneme, ale napriek tomu môžeme mať vplyv na ich konečnú existenciu, ktorá sa týka večnosti. Každý z nás si vie takúto ilustračnú pomôcku predstaviť. Potom už stačí zostaviť si menný zoznam ľudí z jednotlivých kružníc a začať sa modliť aby Hospodin pripravil okolnosti tak, aby sme sa stali účinným nástrojom Jeho lásky.

Modlite sa, aby Boh pripravil okolnosti tak, aby sme bez zábran a váhania svedčili o Kristovi tým jednotlivcom, ktorých  máme na srdci alebo tých, ktorých nám postaví do cesty On sám. Modlíme sa  a premýšľajme o tom, ako by sme sa mohli priblížiť k tým, ktorí sú koncentrovaní v ďalších kruhoch. 

Otázkou zostáva ako si najlepšie otvoríme cestu pre svedectvo? Zameriame sa na prvú kružnicu. Stredobodom môže byť naše dieťa, ktoré uverí. Neveriaci rodičia zvyčajne reagujú na rozprávanie o viere svojich potomkov negatívne a s prirodzenou nedôverou, obzvlášť ak ide a rebelujúceho potomka.  Ak začne dieťa bez odvrávania rodičov počúvať, bez rečí plniť svoje úlohy, udržiavať vo svojej izbe poriadok, nečaká až dostane niečo za úlohu, ale plní bežné povinnosti bez toho, aby to niekto vyžadoval, prichádza večer domov v čas, ktorý určia rodičia a nie kamaráti, začnú aj nedôverčiví rodičia premýšľať o tom, čo sa to s ich potomkom stalo. Rovnako udivení budú manželia, maželky, zamestnanci, zamestnávatelia a priatelia, ktorí dotknutého poznali pred premenou. Začnú sa zaujímať, čo sa to s dotknutým vlastne stalo. A to je len jeden z mnohých spôsobov, ako Hospodin otvára príležitosť ku slovám!

Väčšina cirkví a veriacich prvý kruh záujmu zanedbáva, pretože vládne všeobecné presvedčenie, že cielená a plánovaná evanjelizácia má byť zameraná na tých, ktorí evanjelium nikdy nepočuli.To sú väčšinou ľudia, ktorých osobne nepoznáme a s ktorými sa obvykle znova nikdy nestretneme. Na verejnom vydávaní osobného svedectva na jednorazových aktivitách nie je nič zlého, ale pretože nás ľudia osobne nepoznajú, nemôžu objektívne posúdiť, či to, čo im hovoríme je pravda alebo ide len o naučené frázy, ktoré majú zmeniť ich svetonázor.

Preto je dôležité sústrediť pozornosť na okruh ľudí, ktorí sú nám najbližšie a dobre nás poznajú. Svedectvo medzi členmi rodiny, príbuznými je vždy to najťažšie a začína snahou o nápravu narušených vzťahov. Je na nás, aby sme sa snažili o nápravu a poprosili, alebo prejavili ochotu, ktorá povedie prinajmenšom k jednostrannému zmiereniu a odpusteniu. Zmena postojov a Kristova lásku, ktorá sa prejaví  skrze vás spoznajú nielen vaši najbližší, ale otvorí sa aj  príležitosť ovplyvniť tých, ktorí sú v ďalšom kruhu. Napríklad spolupracovníci v zamestnaní poznajú podľa toho ako reagujete vo chvíľach, keď sa napätie medzi šéfom a podriadenými stupňuje. Miesto reptania, kritizovania,  živenia pocitu krivdy a ohovárania sa veriaci stane nositeľom pokoja a radosti na pracovisku. To nezostane bez povšimnutia. 

Keď zhrnieme to, čo sme si doteraz povedali, vidíme, že:

Náš život má byť naplnený vďačnosťou, nielen za všetko dobré, ale aj za skúšky, ktoré pramenia z podriadenosti vlastnej vôle  Božím zámerom s nami. Apoštol Pavol hovorí Filipským:

Filipským 2:14-15  Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, ¹⁵aby ste boli bezúhonní a rýdzi, deti Božie bezvadné prostred pokolenia krivého a prevráteného, medzi ktorými svieťte jako svetlá na svete si zachovávali

 Správajte sa múdro a využívajte zverený čas. Vieme, že je to Hospodin kto pripravuje ľudské srdcia a nikto z nás nemôže niekomu vieru vnútiť. Ak vnikneme tam, kde Boh príležitosť nepripravil, naše svedectvo nebude prijaté. Tam, kde Hospodin pre nás dvere otvorí dokorán a my napriek tomu  nevstúpime, premárnili sme príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať. To neznamená, že dotyčný nemôže byť spasený, alebo že nesieme osobnú zodpovednosť za to, že sme dotknutého neoslovili, ale pripravili sme sami seba o požehnanie a radosť, ktoré mohlo posilniť našu vieru. Veď duša spasených je to jediné na tomto svete, čo ostáva pre večnosť. Všetko ostatné je pominuteľné a z hľadiska večnosti bezvýznamné. Preto  máme dávať pozor, aby sme nepremeškali ani jednu príležitosť vydať svedectvo o Kristovi.

Múdry svedok oznamuje obsah evanjelia zrozumiteľne všetkým, ktorí ešte nepatria do Božej rodiny. To, že apoštol Pavol hovorí o Kristovom tajomstve neznamená, že evanjelium je určené len pre duchovných profesionálov a pre bežného človeka je nepochopiteľne zložité. Tajomstvo dobrej noviny evanjelia je o tom, že hriechy, ktoré nás odlúčili od svätého Boha Otca môžu byť skrze Pána Ježiša Krista odpustené. Boh sám určil spôsob odplaty aj zmierenia. Pretože Boh je svätý a spravodlivý, hriech musí byť potrestaný. Preto poslal svojho Syna a dopustil, aby bol za naše hriechy potrestaný. Bezhriešny syn, plný lásky k nám, v poslušnosti vydal sám seba, aby nás zmieril s Otcom.

 Skrze smrť a vzkriesenie Syna sme sa stali dedičmi každého zasľúbenia. Boli sme adoptovaní do Božej rodiny, aby s ním zdieľali večný život v Božom kráľovstve. 

 Apoštol Pavol nám dáva inštrukcie,  ako máme evanjelium zvestovať, aby prinieslo úžitok:
(1) Buďte vľúdni, citliví a milosrdní. Spasenie je Boží dar hriešnikovi, ktorý si nezaslúži nič iné než odsúdenie a spravodlivý trest. Každý veriaci si uvedomuje svoj hriech a to, aké milosrdenstvo mu bolo dokázané. Preto sám nevynáša súdy nad hriešnikom,  ale upozorňuje na to, že všetci potrebujú spasenie.

 (2) Nebuďte nudní, nech sú naše slová ochutené soľou, ako hovorí apoštol Pavol. Soľ je známa ako účinný konzervačný prostriedok a zvýrazňuje chuť. Iste poznáte sériu ilustrácií o Božej svätosti a spravodlivosti. Pravosť viery je podmienená pravosťou Boha - tak ako si za falošné peniaze nekúpime dom, tak si vierou v iných  bohov alebo svoje schopnosti nezabezpečíme spasenie.

 (3) Buďte citliví ako evanjelium prezentovať. Niekto potrebuje najskôr počuť o tom, aké strašné sú dôsledky hriechu a Božieho súdu, druhý človek potrebuje počuť o Božej láske a milosrdenstve, ktoré Hospodin prejavuje všetkým, ktorí nespoliehajú sami na seba a robia pokánie. Pán Ježiš konfrontoval s hriechom pyšných a bol láskyplný k tým, ktorí svoj hriech neskrývali a cítili sa previnile. Modlite sa a proste, aby vám Hospodin dal múdrosť k rozlišovaniu potrieb jednotlivých ľudí. Vždy majte na pamäti, že každý jednotlivec potrebuje vedieť, že v Božích očiach si všetci zaslúžia trest, že sa sami nemôžeme vykúpiť ani spasiť, že Boh je nielen svätý, zvrchovaný a spravodlivý, ale aj milosrdný. To je to najdôležitejšie, čo môžeme hriešnemu svetu predstaviť.

• Pán ježiš nás učí ako svedčiť I.
• Znaky ozajstného spasenia