Evanjelizácia

Čo to znamená byť spasený?

Podrobnosti

Kategória: Evanjelizácia

Naša nová séria zamyslenia sa týka evanjelizácie. Možno vás napadne hľadať odpoveď na otázku "Čo to znamená byť spasený?" Pre veriacich sa to zdá byť zbytočné opakovanie  základných informácií.  Všetci dobre vieme, že evanjelium je dobrá novina o spasení. To by nás nemalo nechať ma pokoji, pretože ten zlý útočí na základné pravdy a pokiaľ sa mu podarí, aby odpútal našu pozornosť od Písma, iste sa mu podarí aj všetko ostatné. Potrebujeme si byť istí, že pravdy evanjelia sú úplne jasné a že každý, kto žije vo svetle evanjelia, je pripravený odovzdať túto jedinečnú pravdu neskreslene ďalej. Najdôležitejšou podstatou spasenia je nasledujúci text:

Efezským 2:8-10  Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, ⁹nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. ¹⁰Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Prirodzený človek vždy hľadá čo najschodnejšiu cestu ako pre seba získať čo najviac.  Na niekoľkých príkladoch si ukážeme, ako je toto jednoduché posolstvo – spasenie- deformované. Evanjelium býva často prezentované v tom zmysle, že v Ježišovi máme osobného asistenta pre naše sebazdokonaľovanie. Máš problémy v manželstve? Skús Ježiša a On pomôže. Rúcajú sa ti životné istoty? Skús Ježiša, on ti pomôže dať trosky dohromady. Si chorý, chudobný, opustený? Ježiš si želá, aby si bol šťastný a bohatý. Pridaj sa k nám a uvidíš zázraky! Podstatou tejto  techniky je falošný sľub, že Boh čaká, aby pomohol s osobnými problémami každému, stačí len zavolať. Ale zvrchovaný Boh nie je naším služobníkom, ale je Pánom celého vesmíru!

Takže prvé poučenie, ktoré by sme mali zobrať na vedomie je, že dobrá novina o spasení nie je o tom, že sa môžeme mať v pozemskom živote lepšie, ale že pre vieru môžeme aj trpieť. Často sa totiž stáva, že tým, ktorí skutočne a nezištne uverili Pánovi Ježišovi ako svojmu Spasiteľovi, sa životné problémy a ťažkosti znásobujú.

Ďalšiu pravdu evanjelia, ktorú ten zlý najčastejšie napáda je pohľad na vzťah medzi milosťou a nutnou zmenou správania, ktorá z viery vyplýva. Mnohí kresťania sú presvedčení, že akákoľvek zmienka o pokáni a podriadenosti života Pánovi Ježišovi, čistotu evanjelia deformuje. Argumentujú tým, že keď sme spasení obyčajnou milosťou, na skutkoch nezáleží. Potom sa často stáva, že tí, ktorí verejne vyznali vieru v Krista, ale ich život sa žiadnym spôsobom nezmenil, svojím myslením a správaním vieru popierajú.

Skúste sa opýtať kohokoľvek vo svojom okolí nasledujúcu otázku: "Prečo by ťa mal Boh prijať do svojho neba?" Od veriacich i neveriacich počujete odpoveď typu: JA - sa snažím žiť čestný život; JA - nikomu vedome nejbližujem, nikoho neokrádám, nikoho som nezabil , atď Podľa rôznych prieskumov väčšina nábožensky založených ľudí je presvedčená, že cesta do neba vedie cez slušný život. A práve kvôli týmto ľuďom je dôležité vedieť čo je ozajstná spásonosná viera. Rovnováhu medzi vierou a dobrými skutkami môžeme vyjadriť nasledovne: samotná viera ospravedlňuje hriešnika pred Bohom, ale nikdy nezostáva osamotená. Spásonosná viera zachraňuje dušu a skrze ňu sa prejavuje láska a čistota charakteru nového stvorenia vo vzťahu k Bohu a blížnym. Sme spasení vierou bez skutkov, ale nie vierou, ktorá zostáva bez skutkov.

1. Spasenie je  iba z Boha, mimo akejkoľvek ľudskej zásluhy. Apoštol Pavol o našom stave pred spasením hovorí:

Efezským 2:1,5b  Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch; 5b   spolu nás oživil s Kristom - milosťou ste spasení -

Je celkom logické, že ten, kto je duchovne mŕtvy, nemôže urobiť sám pre seba a z vlastných síl vôbec nič. Nemôže hľadať, nemôže túžiť, nemôže sa rozhodnúť, nemôže sa modliť, nemôže nič pochopiť ani ničomu uveriť. Telesne je živý, ale pred Bohom sa skrýva. Nový život môže do hriešnika vdýchnuť len Boh. Podobne ako sme nemali žiadnu zásluhu na vlastnom fyzickom počatí a narodení, nemáme žiadnu zásluhu na našom duchovnom znovuzrodení. Táto neschopnosť čokoľvek urobiť pre vlastnú spásu neznamená, že budeme nečinne čakať na to, až Boh sám rozdá vstupenky do neba. Pán Ježiš prišiel do nášho sveta, aby všetkým oznámil dobrú novinu o spasení a to isté máme hlásať my:

Marek 1:15  a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!

Majme na pamäti, že pokiaľ Boh nevdýchne nový život do duchovne mŕtveho hriešnika, nemôže pochopiť ani uveriť zvesti evanjelia. Evanjelizácia je niečo viac, než presvedčovanie, aby dotyčný prijal Krista.

A.     Aby mohol byť niekto spasený, musí najskôr vedieť, že je stratený.

Bez pomoci Ducha Svätého nikto sám nespozná, ako hriešny je. Nepochopí o čom je Božia svätosť a spravodlivosť, nepochopí prečo potrebuje spasenie. To znamená, že skôr než začneme niekomu hovoriť dobrú novinu, mali by sme sa zamerať na tú zlú, ako je napríklad opísaná v liste Rímskym 3:10-18.  Keď chceme s niekým hovoriť o Kristovi a potrebe spasenia, mali by sme sa najskôr zamerať na hriešny stav v ktorom sa nachádza každý nespasený človek. I ten, kto nikoho nezabil a necudzoložil, môže byť prekvapený tým, čo je napísané v 5. kapitole Matúša, že každý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu; že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj zcudzoložil s ňou vo svojom srdci.

Viem, že Boží hnev a súd nie sú populárne témy nedeľných kázni. Prijateľnejšie je kázanie o Bohu lásky, ktorý nikoho súdiť nebude. Otec neposlal Syna, aby nás prišiel napomínať a povzbudzovať, ale Pán Ježiš Kristus prišiel aby nás svojím životom pred Božím hnevom a súdom zachránil. To znamená, že sme boli na ceste do pekla, náš večný život bol ohrozený a z tejto situácie sme boli nielen vykúpení, ale aj zachránení pre večnosť. Nikto z nás sa nemôže považovať za legitímneho nasledovníka Pána Ježiša, ak sa nestal Jeho vlastníctvom.

Apoštol Pavol hovorí o jedinečnosti spolupôsobenie Otca i Syna Pána Ježiša Krista:

Efezským 2:5,7-9  aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom - milosťou ste spasení - ⁷aby v nasledujúcich vekoch ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou na nás v Kristu Ježišovi. ⁸Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, ⁹nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.

C. Boh rozhodol o spasení hriešnikov bez akéhokoľvek pričinenia z našej strany. To je tá najlepšia dobrá novina. Pretože je princíp spasenia tak neobvyklý, ten zlý ho bez prestania napáda. Aj v cirkvách prevláda názor, že musíme byť k neveriacim ohľaduplní, nemáme ich strašiť peklom a vymýšľať spôsoby, ktoré z evanjelia robia motivačnú metódu, aby človek mohol hľadať Božiu vôľu. Samozrejme, Boh nás motivuje a dáva nám silu, aby sme vyvodzovali jeho vôľu, ale to nie je milosť, ktorá umožňuje spasenie. Hospodin prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí si zaslúžia len odsúdenie. V praxi to znamená, že Boh môže spasiť i najväčšieho hriešnika. Spasenie nie je o tom, čo môžeme urobiť pre Boha, ale čo urobil Boh pre nás:

Rímskym  5:6,8 Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných. ⁸ Ale Bôh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.

2. Boží dar spasenia prijímame iba vierou. Súčasťou spásnej viery je poznanie vlastnej hriešnosti. Neverte bezvýhradne tým, ktorí hovoria, že k spáse stačí len úprimná viera. To je ako keby ste dali na radu toho, kto by vám povedal, nezáleží na tom akú pilulku vezmeš, stačí že je to liek a keď budeš úprimne veriť, pomôže ti. To nie je viera, ale povera a hazard! Dobrá novina spasenia nie je návod ako si zabezpečiť lepší a kvalitnejší pozemský život, ale ide o večný život, aby nás nepostihol Boží hnev a súd.

Ak chce byť člověk zachránený a spasený potrebuje vedieť, že Boh je svätý, spravodlivý a milujúci. Ďalej musí veriť, že Boh kvôli nám zoslal svojho Syna, ktorý sa na zemi narodil z panny, prijal ľudské telo, žil svätým, dokonalým a bezhriešnym životom, zomrel na kríži, aby znášal trest, ktorý si zaslúži každý hriešnik. V budúcnosti sa vzkriesený Kristus  vráti, aby súdil živých i mŕtvych, aby tých, ktorí mu uverili, uviedol do večného, nebeského kráľovstva. Tieto základné pravdy sú súčasťou ozajstného spasenia. Ak niekomu tieto základné vedomosti chýbajú, presvedčte ho, aby si napríklad prečítal Jánovo evanjelium. Samotná znalosť však nestačí. Súčasťou spasenia je vyznanie, že intelektuálne považujeme získané informácie nielen za pravdivé, ale i záväzné. Keby to bolo všetko, potom by spasený bol nielen satan, ale aj všetci démoni. Aj oni majú dostatok vedomostí a nielen to, oni všetkému skutočne veria!

Tretím pilierom spásnej viery je dôvera a bezvýhradná oddanosť Spasiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. On je pre nás oboje - náš Spasiteľ a Pán. Nie je možné, aby sme vyznávali len jedno. Spásonosná viera znamená, že zverujeme svoj život svojmu Spasiteľovi a s vierou, že tým, čo pre nás vykonal na kríži sme s Bohom zmierení a nečaká nás zaslúžený spravodlivý trest. Možno vás v tejto chvíli napadne otázka, "Ale ak nás Boh spasí skrze vieru v Krista, môžeme sa o spasenie nejako pričiniť?" Jedným slovom povedané: NEMÔŽEME! Či sa nám to páči alebo nie. Spásonosná viera je Boží dar. Písmo úplne jasne hovorí o tom, že pre prirodzeného človeka, ktorý žije podľa seba, je posolstvo o kríži bláznovstvom (1K 1:18). Neveriacim boh tohto sveta zaslepil myseľ (2K 4:4), a nie je v ich silách podriadiť svoju myseľ Božiemu zákonu (Rim 8:7-8). Spasenie a posvätenie je proces, ktorý od samého začiatku až do konca vychádza z Božej iniciatívy a všetka sláva patrí len jemu (1K 1:26-31).

3. Dôsledkom spasenia je život naplnený dobrými skutkami. Spásonosná viera je vždy sprevádzaná zmenou života a prejavuje sa dobrými skutkami, ako je napísané:

Efezským 2:10  Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Veriaci človek je zodpovedný za to, ako napĺňa úlohy, ktoré Boh pripravil, ale motivácia konať dobré skutky je výsledkom milosrdného spasenia. My konáme len to, k čomu sme boli stvorení! A to je proces, v ktorom nás Hospodin vedie svojou milosťou.

• Znaky ozajstného spasenia
• Evanjelizácia