2. list ap. Petra

Cnosti 3

Podrobnosti

Kategória: 2. list ap. Petra

Úvod: Vážení priatelia... Srdečne vás opäť vítam v relácii „Lekcie pre život“. Toto je jedinečný program štúdia Biblie induktívnou metódou, v ktorom chceme spoločne s vami, postupne krok za krokom, študovať Božie slovo Bibliu. Pozývame vás na dobrodružnú cestu do sveta Biblie, na ktorej, pevne verím, objavíte krásu Božieho slova a nájdete návod pre skutočný plnohodnotný a zmysluplný každodenný život s Ježišom Kristom.

Pri tomto štúdiu Biblie budeme postupovať takzvanou „induktívnou“ metódou. Induktívna metóda štúdia Biblie je revolučný ale pritom jednoduchý spôsob štúdia Biblie, ktorý zmení váš život. Pozostáva z troch jednoduchých krokov, ktorými pristupujeme k biblickému textu:

Prvým krokom je pozorovanie biblického textu. Otvárame text svätého Písma a snažíme sa ho čítať a objaviť v ňom poklady Božieho slova. Pri tomto prvom kroku ide o otvorenosť našich očí. Pri tomto kroku túžime aby Pán Boh otvoril naše oči, naše duchovné vnímanie a modlíme sa pritom spolu so žalmistom 119 žalmu, verš 18: „Pane otvor moje oči, aby som videl tie úžasné a predivné veci tvojho Slova“. Pri tomto kroku sa snažíme ísť pod povrch textu a tak si všímame detaily, ľudí, udalosti, historické pozadie, čas, slová a slovné spojenia, ktoré sú použité... Pýtame sa: „o čom tento text vlastne hovorí...“ Získavame tak všeobecný prehľad biblického textu.

Druhým krokom je interpretácia textu. Zápasíme tu o porozumenie biblického textu, rozmýšľame nad textom. Tu ide o otvorenosť našej mysle. Túžime po tom, aby nám Pán Ježiš, tak ako kedysi svojim učeníkom, otvoril „um duše“ a teda myseľ, aby rozumeli Písmam a výkladu písma Lk 24,45. Chceme porozumieť, čo tento text znamená? Ako tomuto textu rozumeli prvotní čitatelia, ľudia, ktorým boli tieto slová pôvodne adresované?

Tretím krokom je aplikácia textu do nášho života. Ide o otvorenosť nášho srdca. Boh chce, aby jeho Slovo bolo zasiate akoby do dobrej pôdy nášho srdca, aby sme ho žili a aby tak Božie slovo prinášalo v našom živote úžitok Lk 8,12.15. Z Písma, ktoré študujeme objavujeme určitý princíp a pýtame sa, ako ho môžeme aplikovať do svojho života. Chceme si osobne osvojiť lekciu pre náš život. V tomto spočíva skutočné požehnanie, lebo PJK povedal, že šťastní a požehnaní sú tí, ktorí slovo Božie počúvajú a vo svojom každodennom živote ho zachovávajú, uvádzajú do života Lk 11,28.

Tak vás opäť pozývam objavovať tie skryté poklady Božieho slova. Budeme spoločne študovať Druhý list apoštola Petra. Nachádza sa v Biblii v časti, ktorú nazývame Nová zmluva. Pre toto štúdium sme pre vás pripravili aj knihu, ktorá je vlastne pracovným zošitom, ktorý študenta prevedie týmto listom krok za krokom. Takže vezmite si svoju Bibliu, taktiež aj knihu induktívne štúdium 2 list Petra, tužku i farebné ceruzky a môžeme spolu začať. Ak túto študijnú knihu 2 list Petra ešte nemáte, môžete si ju objednať na našej adrese, ktorú vidíte na televíznej obrazovke:

1. preceptslovakia.estranky.sk email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Predtým, než sa pustíme do samotného študovania mi dovoľte znova pripomenúť, že štúdiu Božieho slova, by mala predchádzať modlitba. Toto je Božia kniha a pravdy vo vnútri sú dané pôsobením Ducha Božieho. My vás budeme učiť metódu a povedieme procesom štúdia, ktorý vám pomôže porozumieť o čom je text 2 listu apoštola Petra. Ale je to predovšetkým práca Ducha Božieho vziať veci, ktoré patria Bohu a zjaviť nám. Začneme preto s modlitbou. Poprosíme Boha aby nám dal porozumenie jeho Slova...

Môžeme sa spolu modliť: Nebeský Otče, ďakujeme za tvoje sväté slovo, za to, že sa k nám ľuďom skláňaš vo svojej milosti a voláš nás k sebe. Prosíme, otvor náš vnútorný zrak, našu myseľ i naše srdce, aby sme mohli porozumieť tvojmu slovu a našli odvahu viery žiť v poslušnosti tvojho slova. Prosíme v mene a v zásluhách tvojho Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.

Dnes pokračujeme v študovaní posledných dvoch duchovných kvalít, o ktorých hovorí Peter, že si ich potrebujeme pridávať ku viere aby sme duchovne rástli. Sú to milovanie bratstva a láska. Hovorí o nich verš 7. Začneme prvým slovom, ktorým je bratská láska.

Bratská láska (Filadelfia) jednoducho znamená láska k bratom a sestrám v Kristu Ježišovi. Písmo hovorí, že táto láska je najlepším ukazovateľom toho, ako v skutočnosti milujeme Boha: „...ten kto miluje Boha, miluje aj svojho brata“ 1J 4,21. Bratská láska je tak aj ukazovateľom našej pozície v Kristovi. My len tak vieme, že sme prešli zo smrti do života a teda do nového postavenia života v Kristu, keď milujeme bratov a sestry 1J 3,14. Taktiež je ukazovateľom toho, že sme skutočnými učeníkmi JK: „Po tom poznajú všetci, že ste mojimi učeníkmi, keď budete mať lásku medzi sebou“ J 13,35. Je to v skutočnosti láska Božia, ktorá je Duchom svätým rozliata v našich srdciach Rim 5,5, v ktorej sme schopní milovať bratov a sestry v Kristovi napriek rozdielom národnostným, etnickým, sociálnym, v ktorej dokážeme milovať bratov a sestry v cirkvi bez ohľadu na to, akí sú, lebo láska Kristova viaže – spája nás.

Po prvé tu ide o milovanie bratov a sestier na tej osobnej úrovni. Peter ale hovorí, že to, že budeme milovať bratov a sestry a jednať s nimi v láske sa nestane automaticky. Musíme o to všetci spoločne usilovať, pridávať túto bratskú lásku ku svojej viere a v nej rásť. Musíme brať vážne a poslúchať to, čo hovorí Božie slovo o našej vzájomnej láske:

 „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom; tak ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy tak milovali navzájom“ J 13,34.

 „My sme tak poznali Božiu lásku, že on položil svoj život za nás. Aj my sme preto povinní klásť svoj život za bratov“ 1J 3,16.

„O bratskej láske vám snáď nie je treba písať, lebo ste od Boha poučení o tom, že sa máte milovať navzájom... Len vás prosíme bratia, aby ste v tom ešte viac rástli“ 1Tes 4,9

„Bratská láska nech zostáva... Na pohostinnosť a zdielnosť nezabúdajte... Pamätajte na väzňov, ako keby ste boli sami uväznení s nimi Pamätajte na tých, ktorí trpia“. Žid 13,13.

 „Keďže ste boli očistení od sebectva a nenávisti tým, že ste prijali Krista, milujte jedni druhých bez pretvárky, úprimne z čistého srdca 1P 1,22.

Hymnus lásky 1Kor 13,48a.: Láska k bratovi je zhovievavá a trpezlivá; je nežná a dobrotivá; nezávidí mu v ničom; nevystatuje sa nad neho; nie je domýšľavá a sebecká... Kto miluje svojho brata tak vo vzťahu k nemu nejedná nečestne a nespráva sa neslušne; nehľadá iba svoj osoh ale aj jeho; nerozčuľuje sa na brata, keď narazí na nepochopenie; nespomína krivdy, ktoré mu brat spôsobil; nie je tam škodoradosť ale som k bratovi spravodlivý; spolu s bratom sa radujem, keď brat chodí v pravde; láska k bratovi ho vo všetkom znáša, pokrýva láskou jeho hriechy; verí v brata i v jeho nápravu – nevzdá to s ním; má nádej o ňom, znáša jeho bremená. Láska k bratovi nikdy neprestáva.

Toto je druhá úroveň bratskej lásky. Bratia a sestry to sú zborové spoločenstvo. Ide teda aj o lásku ku môjmu zboru a zborovému spoločenstvu (koinónia). Tento rozmer bratskej lásky je v našej dobe dosť zanedbávaný. Apoštol Pavol píše v Ef 5,2532, že muži majú milovať svoje manželky, ako Kristus miluje cirkev. Hovorí, že tu ide o akési tajomstvo lásky Krista k svojej cirkvi, ktorá je jeho Nevestou. Ide o obrazné vyjadrenie, ktoré chce poukázať na to, ako veľmi Kristus miluje svoju cirkev. Tak nás miluje ako svoju cirkev, že za nás vydal sám seba. Vzdal sa vlastného života. Kristova láska k nám nie je nestála a prelietavá. Ježiš je stály, oddaný svojej cirkvi.

Najsilnejším argumentom, prečo by sme mali milovať cirkev – milovať svoj zbor, bratov a sestry v zbore je ten, že Kristus miluje tento zbor. Najväčšou motiváciou k tomu, aby sme boli oddaní zborovému spoločenstvu v láske a v tejto odovzdanosti rásť je skutočnosť, že
Ježiš je oddaný svojej cirkvi. Ako kresťania sme volaní v tejto láske napodobovať nášho Pána ako jeho milované deti Ef 5,1. Máme rásť v podobu Ježiša Krista a niet pochýb o tom, že súčasťou tejto snahy byť ako Ježiš je milovať to, čo miluje On – svoju cirkev, milovať bratov a sestry v mojom zborovom spoločenstve. Skúsme rozmýšľať o „milovaní bratstva“ v rámci tohto biblického obrazu – manželského vzťahu Krista a jeho nevesty cirkvi:

1. Náš vzťah k zborovému spoločenstvu by mal byť ako je vzťah novomanžela
   k novomanželke, v tej prvej láske... Sme jej oddaní, sľubujeme jej svoju vernosť v dobrom
   i v zlom, zaviazali sme sa jej láskou, sme do nej zamilovaní, hovoríme všetkým o nej iba
   v dobrom, chválime sa ňou, myslíme stále na ňu, tešíme sa na ňu – na stretnutie s ňou, na
   naše spoločné chvíle... Milujeme ju taká aká je, aj s jej nedostatkami, chybami... V dobe
   v ktorej žijeme v tejto oblasti platia slová Ježiša Krista: opustil si svoju prvú lásku –
   k zborovému spoločenstvu. Potrebujeme sa dnes znova vrátiť k tej prvej láske nie len ku
   Kristovi ale rásť v tejto láske aj k môjmu zborovému spoločenstvu; potrebujeme preukázať
   našu zaviazanosť a oddanosť svojmu zboru, stotožniť sa s ním, že patrím sem, je to moja
   rodina. Potrebujem sa radovať z neho a milovať ho, lebo ho Kristus miluje.
2. Niektorí kresťania chodia do zboru, ale nie sú členmi toho zboru. Členstvo nie je o tom, že
   nové meno pribudne niekde v nejakom zozname. Je to o záväzku. Znamená to sľúbiť
   vernosť ako v manželstve. Niektorí kresťania sa aj v tomto riadia myslením našej doby ako
   v oblasti manželstva: nechcú sa viazať, žijú len tak nezáväzne, boja sa, že niekto bude mať
   nárok na ich život, čas, financie, službu... A keď sa im niečo nepáči, tak „rozvod“ či rozchod
   so zborom je jednoduchý, takmer bezbolestný, proste odídem inam, môžem byť prelietavý,
   veď k ničomu som sa nezaviazal...
3. Niektorí kresťania aj sú členmi zboru, ale vnútorne mu nie sú odovzdaní, chýba im
   hlboký, vnútorný záväzok k zboru... Ako keby ste povedali svojej manželke: milujem ťa,
   moje srdce ti patrí – ale nie celé: mám aj iné záľuby, aj iné priority, ambície, mám rovnako
   rád aj iné zbory, aj ich chcem podporovať, aj finančne... Je to ako keby ste svoje zarobené
   peniaze, svoj čas a energiu dávali kade tade, na dobré veci, len nie svojej rodine...
   d) Niektorí kresťania povedia, že milujú cirkev, ale tú neviditeľnú, všeobecnú, globálnu.
   A tak vo svojej láske nie sú jednoznační k vlastnému zboru. Tu ale platí: „Mysli globálne –
   miluj lokálne“. Božie slovo hovorí, že máme robiť dobre predovšetkým domácim viery Gal
   6,10. Predovšetkým som odovzdaný svojmu zboru, milujem svoj zbor, predovšetkým svoj
   čas, energiu, službu, financie venujem môjmu zboru.
4. Skutočná láska nie je otázkou citu ale rozhodnutia a záväzku. Kristus sa rozhodol milovať
   nás napriek tomu, že nie sme dokonalí... Pridávať ku svojej viere túto lásku znamená urobiť
   záväzok, že chcem byť aktívnou súčasťou môjho zborového spoločenstva, chcem milovať
   môj zbor napriek tomu, že nie je najlepší, že nie je dokonalý a bez chyby, ale je to môj zbor.
   Chcem ho milovať, lebo ho Kristus miluje.

Posledná duchovná kvalita v tomto zozname, ktorú potrebujem pridávať ku svojej viere je LÁSKA. Na prvý pohľad sa zdá, že tu ide o nedorozumenie. Akoby bolo možné milovať bratov ešte predtým, než sme ku svojej viere pridali lásku. Peter tu však teraz nehovorí o bratskej láske (filadelfia) ale o Božej láske „agapé“. Je to Božia láska, v ktorej Boh miluje hriešneho človeka – celé ľudstvo J 3,16. Je to ničím nepodmienená láska, ktorá miluje toho druhého vytrvalo a bez ohľadu na neho. Takúto Božiu lásku potrebujeme pridávať ku svojej viere.

1. Keď nás Peter pozíva ku svojej viere, vedľa bratskej lásky pridať ešte aj „lásku“, pozíva nás k rastu v oblasti, ktorá prekračuje lásku k bratom a sestrám, ktorá ide za hranice cirkvi, ktorá ide ku všetkým ľuďom. Ježiš povedal, že milovať tých, ktorí nás milujú, robiť dobre tým, ktorí nám robia dobre, prijímať tých, ktorí nás prijímajú nie je nič výnimočné Mt 5,46
2. PJ nás volá rásť v láske, ktorá siaha širšie, k bezbožným a hriešnym Rim 5,8; ku strateným hriešnikom, k nepriateľom, k tým, ktorí nás nenávidia, prenasledujú. Vtedy budeme synmi nášho nebeského Otca, keď budeme rásť v jeho láske, v ktorej on miluje i nespravodlivých, dáva svoj dážď aj zlým ľuďom... Mt 5,4445.
3. Snáď tu má Peter na mysli lásku, ako motív nášho života viery. Podobne aj Pavol, keď hovorí o princípoch života viery, o našej duchovnosti tak hovorí, že tou zvrchovanou cestou, tým najvyšším princípom je láska 1Kor 13,13. Ide pritom o Božiu lásku, o lásku, ktorá potrebuje byť motívom všetkého čo robíme. Pavol hovorí, že ak východiskom môjho života viery, motívom mojej služby nie je táto čistá Božia láska, nie som ničím. Preto aj Peter v súlade s Pavlom hovorí, že ku svojej viere potrebujeme pridávať takúto lásku – Božiu lásku. Potrebujeme rásť v tom, že ju ako motív postupne pridávame do nášho života; že ona bude určujúcou vo všetkých oblastiach nášho života. V tomto potrebujeme rásť, kde postupne od všelijakých sebeckých motívov postupne prechádzame k tomu, že „Láska Božia, či láska Kristova núti nás, motivuje nás“ 2Kor 5,14. Ona potrebuje byť motívom našej pobožnosti, známosti i mravnej cnosti.

Liturgia bez lásky. Láska sa musí prejaviť aj v našej pobožnosti, aj v liturgii. Aj v našej pobožnosti potrebuje brať ohľad na brata a sestru. Niekedy nám tento rozmer chýba, lebo sme ku svojej pobožnosti nepridali túto Božiu lásku ako motív. Potom je naša pobožnosť síce pekná, ale bez lásky. Stáva sa zvučiacim kovom a znejúcim zvonom 1Kor 13,1.

Teológia bez lásky. Do oblasti teológie by sme mohli zaradiť známosť. Problém nastáva hlavne vtedy, keď sa známosť zúži iba na intelektuálne či rozumové poznanie, ktoré samé

• sebe bez lásky nás robí pyšnými 1Kor 8,1. Ani teológia a teologické poznanie samé o sebe nie je bez nebezpečenstva sebectva. Bez Božej lásky je ničím. Ak naše teologické poznávanie nie je motivované láskou k Bohu, ak v konečnom dôsledku nestojí v službe človeka – minuli sme sa cieľa 1Kor 13,2. Preto aj k teologickému poznaniu musíme pridať lásku.
• Mravnosť bez lásky. Do oblasti mravnosti by sme z tohto zoznamu mohli zaradiť napríklad mravnú cnosť, bratskú lásku, trpezlivosť... Pavol hovorí Korinťanom, že keby sme mali takú mravnú cnosť či odvahu, že by sme sa celí rozdali v dobročinnosti alebo majetok rozdali v skutkoch milosrdenstva aby nás v konečnom dôsledku chválili, či aby sme boli slávnymi, ale motívom nie je láska Kristova, nie sme ničím 1Kor 13,3. Človek je neraz ochotný obetovať blížnym všetko čo má, aby v konečnom dôsledku nedal Bohu to najvzácnejšie, seba samého. Je totiž možné dávať almužnu, ako prejav našej mravnosti, ale bez lásky. Vtedy je táto služba akoby útekom, ako náhrada za tú najťažšiu cestu: vydanie samého seba Bohu. Preto k viere musíme pridať Božiu lásku, aby aj naša mravnosť bola motivovaná láskou k Bohu a k blížnemu.

Peter uzaviera túto časť vážnou výzvou pre cirkev, v ktorej poukazuje na vážne dôsledky zanedbania duchovného rastu. Táto výzva má dve časti:

Kto ku svojej viere nepridáva spomínané kvality duchovného života; kto sa nestará o svoj duchovný rast v týchto oblastiach, vlastne zaháľa v živote viery a je neužitočný v procese hlbšieho poznávania nášho PJK 1,8. Peter tak hovorí, že zanedbať svoj duchovný rast znamená zaháľať na poli Božieho kráľovstva. Keby sme aj pracovali v nejakej službe, ale pritom sami duchovne nerástli, zaháľame, sme neužitoční pre Pána. Pretože je len otázkou času, kedy nás náš nevybodovaný charakter dobehne a všetka práca bude márna.

Ak pri niekom nieto týchto vecí, ak niekto zanedbal a zanedbáva svoj duchovný rast je slepý, krátkozraký, zabudol na očistenie od svojich hriechov 1,9. Dostáva sa do štádia akejsi duchovnej amnézie. Zabudol na to, kým bol bez Krista a čo v Kristu má a kým sa v Kristu stal.

Peter nakoniec hovorí, že práve preto, aby sme sa tam nedostali, potrebujeme sa neustále utvrdzovať a upevňovať vo svojom spasení, potrebujeme vynaložiť všetku snahu na to, aby sme nezostali duchovnými deťmi, ale aby sme rástli v živote viery. Potrebujeme si neustále pripomínať, kým sme v Kristovi, aké prísľuby si môžeme privlastniť...

Touto výzvou Peter končí túto časť svojho listu. Hovorí, že cíti voči svojim bratom a sestrám záväzok lásky a preto ich povzbudzuje k duchovnému rastu. Prijmime tieto jeho slová s celou vážnosťou. Ďakujem vám, že som mohol spolu s vami stráviť tento čas pri študovaní Biblie. Verím, že odkaz týchto Petrových slov bude na požehnanie vášho života. Modlím sa, aby Božie slovo zostávalo vo vašich životoch a bolo vám návodom pre každodenný život viery s našim Pánom Ježišom a pomocou k rastu v bratskej láske a v láske k ľuďom, ktorí ešte nezažili Božiu lásku. Nech vás Boh žehná! Dovidenia do nasledujúceho vysielania!

• Falošní proroci - Boží súd
• Cnosti 2