2. list ap. Petra

Cnosti 2

Podrobnosti

Kategória: 2. list ap. Petra

Úvod: Vážení priatelia... Srdečne vás opäť vítam v relácii „Lekcie pre život“. Toto je jedinečný program štúdia Biblie induktívnou metódou, v ktorom chceme spoločne s vami, postupne krok za krokom, študovať Božie slovo Bibliu. Pozývame vás na dobrodružnú cestu do sveta Biblie, na ktorej, pevne verím, objavíte krásu Božieho slova a nájdete návod pre skutočný plnohodnotný a zmysluplný každodenný život s Ježišom Kristom.

Pri tomto štúdiu Biblie budeme postupovať takzvanou „induktívnou“ metódou. Induktívna metóda štúdia Biblie je revolučný ale pritom jednoduchý spôsob štúdia Biblie, ktorý zmení váš život. Pozostáva z troch jednoduchých krokov, ktorými pristupujeme k biblickému textu:

                        Prvým krokom je pozorovanie biblického textu. Otvárame text svätého Písma a snažíme sa ho čítať a objaviť v ňom poklady Božieho slova. Pri tomto prvom kroku ide o otvorenosť našich očí. Pri tomto kroku túžime aby Pán Boh otvoril naše oči, naše duchovné vnímanie a modlíme sa pritom spolu so žalmistom 119 žalmu, verš 18: „Pane otvor moje oči, aby som videl tie úžasné a predivné veci tvojho Slova“. Pri tomto kroku sa snažíme ísť pod povrch textu a tak si všímame detaily, ľudí, udalosti, historické pozadie, čas, slová a slovné spojenia, ktoré sú použité... Pýtame sa: „o čom tento text vlastne hovorí...“ Získavame tak všeobecný prehľad biblického textu.

                        Druhým krokom je interpretácia textu. Zápasíme tu o porozumenie biblického textu, rozmýšľame nad textom. Tu ide o otvorenosť našej mysle. Túžime po tom, aby nám Pán Ježiš, tak ako kedysi svojim učeníkom, otvoril „um duše“ a teda myseľ, aby rozumeli Písmam a výkladu písma Lk 24,45. Chceme porozumieť, čo tento text znamená? Ako tomuto textu rozumeli prvotní čitatelia, ľudia, ktorým boli tieto slová pôvodne adresované?

                        Tretím krokom je aplikácia textu do nášho života. Ide o otvorenosť nášho srdca. Boh chce, aby jeho Slovo bolo zasiate akoby do dobrej pôdy nášho srdca, aby sme ho žili a aby tak Božie slovo prinášalo v našom živote úžitok Lk 8,12.15. Z Písma, ktoré študujeme objavujeme určitý princíp a pýtame sa, ako ho môžeme aplikovať do svojho života. Chceme si osobne osvojiť lekciu pre náš život. V tomto spočíva skutočné požehnanie, lebo PJK povedal, že šťastní a požehnaní sú tí, ktorí slovo Božie počúvajú a vo svojom každodennom živote ho zachovávajú, uvádzajú do života Lk 11,28.

Tak vás opäť pozývam objavovať tie skryté poklady Božieho slova. Budeme spoločne študovať Druhý list apoštola Petra. Nachádza sa v Biblii v časti, ktorú nazývame Nová zmluva. Pre toto štúdium sme pre vás pripravili aj knihu, ktorá je vlastne pracovným zošitom, ktorý študenta prevedie týmto listom krok za krokom. Takže vezmite si svoju Bibliu, taktiež aj knihu induktívne štúdium 2 list Petra, tužku i farebné ceruzky a môžeme spolu začať. Ak túto študijnú knihu 2 list Petra ešte nemáte, môžete si ju objednať na našej adrese, ktorú vidíte na televíznej obrazovke:

1. preceptslovakia.estranky.sk email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Predtým, než sa pustíme do samotného študovania mi dovoľte znova pripomenúť, že štúdiu Božieho slova, by mala predchádzať modlitba. Toto je Božia kniha a pravdy vo vnútri sú dané pôsobením Ducha Božieho. My vás budeme učiť metódu a povedieme procesom štúdia, ktorý vám pomôže porozumieť o čom je text 2 listu apoštola Petra. Ale je to predovšetkým práca Ducha Božieho vziať veci, ktoré patria Bohu a zjaviť nám. Začneme preto s modlitbou. Poprosíme Boha aby nám dal porozumenie jeho Slova...

Môžeme sa spolu modliť: Nebeský Otče, ďakujeme za tvoje sväté slovo, za to, že sa k nám ľuďom skláňaš vo svojej milosti a voláš nás k sebe. Prosíme, otvor náš vnútorný zrak, našu myseľ i naše srdce, aby sme mohli porozumieť tvojmu slovu a našli odvahu viery žiť v poslušnosti tvojho slova. Prosíme v mene a v zásluhách tvojho Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.

V dnešnej lekcii znova pokračujeme v študovaní 2 listu apoštola Petra a dostávame sa v poradí k tretej duchovnej kvalite, ktorú potrebujeme pridávať ku svojej viere aby sme duchovne rástli. Tou je . Peter o nej hovorí v šiestom verši prvej kapitoly. Prečítame si ho. !!!

Slovíčko zdržanlivosť (egkrateia egó + krateó) hovorí, že ja niečo ovládam, ja mám veci pod kontrolou... Zdržanlivosť má teda do činenia so silou, ovládaním a prekladáme ho ako: sila držať niečo v medziach, pod kontrolou a preto sebaovládanie, zdržanlivosť, schopnosť sebakontroly. Ide o ovládanie našich pocitov, túžob, žiadostí, vášní, reakcií, slov, správania, chúťok. Sebaovládanie je vlastne ovocie svätého Ducha v našom živote Gal 5,22.

                        Po prvé tu ide o akúsi vnútornú silu charakteru, ktorá človeku dáva schopnosť sebakontroly nezneužiť potreby a žiadosti tela, držať ich v medziach, ktoré im vymedzil Stvoriteľ, ako nám to zjavil v Písme. So zdržanlivosťou je taktiež spojená zdravá myseľ, zdravý úsudok či poznanie 2P 1,6. Poukazuje na jednej strane to, že potrebujeme zdravý biblický úsudok, aby sme boli schopní ovládať naše túžby, chute, myšlienky, city, činy... Aby normou neboli pocity ale Božie normy, ktoré poznám z Božieho slova. Preto Peter spája poznanie a zdržanlivosť.

                        Je treba ale uznať, že zdržanlivosť stojí v ostrom protiklade myslenia a spôsobu života tohto sveta. Pre človeka to odvždy bola neprijateľná zvesť. Keď Pavol hovoril s vladárom Félixom o JK a spomenul pritom „zdržanlivosť“, hneď ho prešla chuť počúvať, hneď ho poslal preč s výhovorkou, že inokedy si ho zavolá... Keď Pavol hovoril ľuďom o novom živote v Ježišovi Kristovi jedným dychom hovoril aj o tom, že táto Božia milosť spasiteľná nás zaväzuje k čistému a svätému životu a teda aj k životu v zdržanlivosti a sebaovládaní Tit 2, 1112. Toto bolo kameňom úrazu pre ľudí, ktorí žijú heslom: jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme“. Aj dnes je tomu tak ľudia nechcú počuť o zdržanlivosti.

Písmo Starej Zmluvy na to, aby vysvetlilo o čom je zdržanlivosť, používa obraz mestských hradieb: „Ako mesto bez múru, taký je muž, ktorý neovláda svojho ducha” Pr 25,28. Za starých čias bolo mesto bez hradieb ľahkou korisťou nepriateľa. Sebaovládanie je vlastne obranná hradba veriaceho človeka proti hriešnym túžbam, ktoré vedú boj proti našej duši. Človek, ktorému chýba zdržanlivosť či sebaovládanie sa stáva ľahkou korisťou nepriateľa satana. Písmo Novej Zmluvy používa obraz športovca 1Kor 9,24

1. Športovci v závode prinášajú len také výsledky, ktoré sú priamoúmerné ich pripravenosti. A práve v období prípravy nachádzame slovíčko „zdržanlivosť” ako základné a nosné. Športovec sa zdŕža nie iba škodlivých vecí, ale mnohých dobrých len preto, aby bol maximálne pripravený pre zápas. Vie, že aj mnohé dobré veci, z pohľadu prípravy a konečného víťazstva sa mu môžu stať prekážkou na ceste k nemu. Preto sa dobrovoľne vzdáva týchto vecí. Pavol poukazuje Korintským na to, že náš život je akoby beh o závod. Každý z nás bežíme na ceste svojho života smerom k večnému víťazstvu, aby sme dostali korunu víťazov: korunu večného života. Preto je potrebné vzdať sa všetkého toho, čo by nás brzdilo na tejto ceste za našim Pánom Ježišom, čo by nás zväzovalo, čo by nás nakoniec obralo o víťazné. Veľkosť sľúbenej odmeny prevyšuje všetko to, čoho sa tu na tejto zemi zdržíme a vzdáme.

                        Ovládanie nášho tela. Božie slovo nám hovorí, že „...telo žiada proti Duchu...” Gal 5, 17. Sme pokúšaní naše normálne telesné žiadosti, túžby a potreby zneužiť tým, že im dovolíme, aby sa stali hriechom. Naše túžby by mali podporovať naše potreby. Keď prekročia hranice a vymknú sa spod kontroly, naše potreby nás dostávajú do otroctva. Vtedy už človek neje aby žil, ale žije aby jedol. Tak sa z jedenia stane obžerstvo, z pitia opilstvo... Sebaovládanie predstavuje správne Bohom vymedzené používanie všetkých zemských potešení a pôžitkov.

                        Ovládanie našej mysle. Svätý Duch nám týmto ovocím dáva schopnosť „...uvádzať do poddanstva každú myšlienku, aby bola poslušná Kristovi...” 2Kor 10,5. Znamená to pestovať len také myšlienky, ktoré oslavujú Boha. Najlepšou smernicou pre vyhodnotenie našich myšlienok sú slová z Fil 4,8. Myšlienkový život je našou prvou obrannou líniou v boji o sebaovládanie či zdržanlivosť. Avšak bránou k myšlienkovému svetu sú naše oči a uši. To, čo vidíme a počujeme určuje do značnej miery to, o čom premýšľame. Preto Písmo hovorí: „Nepostavím pred svoje oči vecí zlé...Ž 101,3. Kresťan ak chce žiť v slobode Ducha potrebuje postaviť mantinely tomu, čo hľadí, čo počúva...

                        Ovládanie našich nálad pocitov. Mnohé prejavy našej nálady ako sú: hnev, krik, zatrpknutosť, seba ľútosť... podobe ako aj náš jazyk je potrebné ovládať, držať pod kontrolou, na uzde Jk 3,110. Naša nálada môže na stupnici pocitov kolísať od výbušnosti v hneve až k seba ľútosti. Náladovosť však nie je vlastnosťou nového človeka v Kristovi. Preto nám svätý Duch dáva ovocie zdržanlivosti či sebaovládania, aby nám dal citovú a emotívnu stabilitu a rovnováhu vo vnútri našej osobnosti. Tým z nás vytvára vnútorne zrelé osobnosti.

Záverom je potrebné povedať, že dnešná filozofia konzumu, filozofia pôžitkárstva, kde pôžitok a konzum určuje telesný a emotívny život človeka, vedie k naplneniu slov, že v posledných dňoch budú ľudia nezdržanliví 2Tim 3,3. O to viac dnes potrebujeme rásť zdržanlivosti. Kto odmieta žiť v zdržanlivosti a teda v rámci mantinelov, ktoré nám Duch dáva, Peter hovorí, že „...je slepý a krátkozraký, a zabudol na svoje niekdajšie očistenie od hriechov“ 2P 1,59. Duch svätý nás chce práve týmto ovocím viesť a budovať smerom k duchovnej dospelosti na slávu Božiu a na požehnanie ľuďom.

Ďalšou duchovnou kvalitou v tomto zozname, ktorú potrebujeme pridávať ku svojej viere je . Prečítať znova šiesty verš. !!!

Trpezlivosť – veľmi vzácna duchovná kvalita života viery. Umožňuje nám vytrvať v našom úsilí viery o Boží charakter napriek pokušeniam, utrpeniu, ťažkostiam života. Nám je vtedy prirodzené unikať, uťahovať sa, vzdať sa alebo brať veci do vlastných rúk. Peter hovorí, že nám je treba nie len v Krista veriť, ale s ním aj spolu trpieť a zostať mu verný za každých okolností...

V pôvodnom jazyku sa trpezlivosť označuje dvomi slovíčkami:

Prvé (makrothymia) je zložené z dvoch slovíčok, ktoré doslovne znamenajú: dlho k hnevu. Trpezlivosť tak poukazuje na vlastnosť človeka, ktorý má dlhú cestu k hnevu, k rozvášneniu sa, na pomalosť ku hnevu Jak 1,19. Ide o odolnosť, vytrvalosť, stálosť, dlho zhovievavosť a znášanie druhých ľudí Rim 9,22; 1P 3,20.

 Druhé slovíčko (hypomoné) je taktiež zložené z dvoch slovíčok a doslovne znamená „zostať pod, vydržať pod” a poukazuje na schopnosť vydržať či zotrvať pod tlakmi života 2Tim 2,12.20; 1P 2,20; Žid 12,7. Ide teda o schopnosť zostať pevným vo viere a v poslušnosti Božiemu slovu v skúškach života, očakávali na Boha bez toho, že by sme sa hnevali, zahorkli, utiahli, vzdali, či veci brali do vlastných rúk... V prvom prípade ide skôr o vzťah k osobám, k ľuďom, v druhom skôr o vzťah k veciam a okolnostiam života. Prvé slovíčko

poukazuje na trpezlivé znášanie ľudí, druhé na vytrvalosť a schopnosť znášať okolnosti života.

Prvá forma trpezlivosti nám dáva schopnosť byť tolerantnými a citlivými k ľuďom, k ich nedostatkom a chybám, k ich charakteru vo vedomí, že Boh bol prv trpezlivý k nám, že on prvý niesol naše hriechy. Nebyť jeho trpezlivosti k nám, už dávno by sme boli strávení jeho hnevom, „...ktorý sa zjavuje na každú bezbožnosť a hriech” Rim 1, 18. Druhá forma trpezlivosti nám dáva schopnosť zostať stabilnými vo viere tam, kde nás Pán Ježiš postaví v daných okolnostiach života. Ani jedna z foriem trpezlivosti nie sú prirodzenými vlastnosťami človeka. Najlepšie sa to vidí v tlakoch života, kde je zrejmé, že nám nie je prirodzené preukazovať lásku tam, kde je nenávisť; preukazovať radosť uprostred žalosti ani trpezlivosť tam, kde je množstvo dôvodov k netrpezlivosti, nehnevať sa tam, kde stojíme tvárou v tvár provokáciám a útokov na našu osobnosť...

Zhovievavosť či trpezlivosť je v skutočnosti vlastná len Božej prirodzenosti. On je predovšetkým dlho zhovievavý. Keďže sme sa aj my dielom Ducha stali účastníkmi božskej prirodzenosti, Boh chce aj v nás skrze svojho Ducha konať veci vlastné len Božej prirodzenosti, ktorej sme sa stali účastníkmi znovuzrodením skrze vieru v Ježiša Krista 2P 1,4. Vyžaduje to znášanie iných ľudí, znášanie ich slabostí, pádov, omylov, nedostatkov, ich charakteru, hriechu. Nie je to ľahké. Preto človek musí byť k trpezlivosti neustále zmocňovaný Kol 1,11, musí ju dostať od Boha ako dar, lebo on je darcom trpezlivosti Rim 15,5. V nej sa učíme znášať a prijímať jeden druhého. S kresťanom je to ako s mostom, ktorý v trpezlivosti či v zhovievavosti spája dva brehy a ako taký musí mať určitú nosnosť. Kresťania musia mať veľkú nosnosť, aby sa neprelomili pri najmenšom zaťažení. Dáva ju Duch skrze ovocie Ducha trpezlivosti či zhovievavosti. V opačnom prípade budeme sedieť na dvoch brehoch bez vzájomného spojenia R 15,1.

Ďalšou duchovnou kvalitou, ktorú potrebujeme pridávať k našej viere je . Prečítať znova verš šiesty. !!!

Slovo „pobožnosť“ (eusebeia) doslovne znamená uctievať, klaňať sa... Ide o prejavy a spôsoby života, ktoré sa hodia do chrámu, do svätyne... Ide o hlbokú vnútornú úctu, rešpekt voči Bohu; svätosť života...bázeň pred Bohom. Znamená úplnú odovzdanosť Bohu, zdieľať jeho myslenie a postoje. Ide o život, ktorý sa páči Bohu. Je to

• tom, že Pána postavíme do centra nášho života, jeho urobíme dôvodom všetkého kým sme, čo robíme, i čo nerobíme. Sme tu cieľom neho a pre neho. V ňom žijeme, trváme, hýbeme sa a sme Sk 17,28.

Pobožnosť, o ktorej tu hovorí Peter má v pôvodnom znení slovíčko „dobre“ čím poukazuje na ďalší odtieň jeho významu. Nie len hocijako uctievať, ale „správne uctievať“, prejavovať úctu a lásku k Bohu Božím spôsobom, spôsobom, ktorý vyžaduje a akceptuje Boh. To je pravá pobožnosť. Ide o to, že existujú spôsoby pobožnosti, spôsoby uctievania... ktoré nie sú v súlade s Božími požiadavkami, ktoré Boh neakceptuje. PJK povedal: „Tento ľud ma navonok ctí, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa... Učia učenie ľudí a nie Božie... nadarmo či márne ma uctievajú...“ Mt 15,9. Ak sa teda vo svojej pobožnosti i v jej prejavoch nedržíme učenia JK, ak v tom nie je naše srdce, taká pobožnosť je márna.

• Podobne hovorí aj Pavol v Kol 2,23. Hovorí im, aby sa nedali oklamať tým, že by si vo svojej pobožnosti zakladali hlavne na vonkajších prejavoch v dodržiavaní nejakých pravidiel ohľadom pokrmov, sviatkov, obradov. Taká pobožnosť môže budiť dojem pravosti, ale nemá pred Bohom nijakej ceny. Pobožnosť nie sú nejaké vonkajšie prejavy duchovnosti či religiozity; nie je to zachovávanie nejakých cirkevných zvykov, predpisov, obradov. Je to niečo, čo sa týka nášho vnútra, hlbokého vzťahu s Bohom... Je možné mať vonkajšiu formu pobožnosti, ale postrádať jej vnútorný obsah 2Tim 3,5. Jk 1,26 hovorí, že ak si niekto myslí, že je pobožný a pritom nevie ovládať svoj jazyk, toho náboženstvo či pobožnosť je márna – prázdna.

Slovo „pobožnosť“ je v našom jazyku odvodené zo slova „Boh“ a poukazuje na život „podľa Boha“; na život normovaný Božím slovom, Božím charakterom... On je vzorom a my sa snažíme žiť podľa jeho vzoru. Pobožnosť tak znamená túžbu nasledovať Boha v jeho spôsoboch, nasledovanie a poslúchanie jeho slova, túžba byť v srdci, v charaktere ako Boh; napodobňovať Boha ako jeho milované deti Ef 5,1; pobožnosť, ktorá vyrastá z hlbokého vzťahu s Bohom... Pravá zbožnosť je niečo, čo nám je z Božej moci darované... 2P 1,3 a v čom potom žijeme; je odpoveď viery na to, čo Boh urobil v Kristovi 1Tim 3,16.

Pobožnosť nie je telesným ziskom, ako si to niektorí myslia 1Tim 6,5; že keď budem žiť navonok pobožne, tak Boh ma odmení zdravým, bohatstvom, dobrým životom. Keď Boh v živote človeka takto nejedná, tak ľudia hovoria: veď to bol taký pobožný človek, nezaslúžil si toto.

V Tit 2,1113 Pavol hovorí, že milosť Božia spasiteľná nás vyučuje k tomu, aby sme sa vzdali všetkej bezbožnosti a a svetských žiadostí a žili rozumne a pobožne na tomto svete očakávajúc príchod nášho PJK. Práve toto očakávanie Pánovho príchodu, tvorí pozadie či dáva rámec pobožnému životu. Peter sa pýta: „Keďže deň Pánov príde ako zlodej v noci, v ktorom pominú nebesia praskotom a rachotom, a živly, rozpálené ohňom, sa rozplynú, a zem i diela, ktoré sú na nej zhoria. A keďže sa teda toto všetko takto rozplynie, aký musíte vy každý jeden byť vo svojom svätom živote a v pobožnosti. Príchod Pánov nás potrebuje vyburcovať ku svätému a zbožnému životu, ktorý berie do úvahy koniec života i príchod Pánov; život z pohľadu konca, ktorý obstojí v deň Pánov... ZJ 15,4.

Na dnes tu skončíme a na budúce budeme pokračovať dvomi poslednými duchovnými kvalitami, ktoré potrebujeme pridávať k našej viere. Ďakujem vám, že som mohol spolu s vami stráviť tento čas pri študovaní Biblie. Verím, že odkaz týchto Petrových slov bude na požehnanie vášho života. Modlím sa, aby Božie slovo zostávalo vo vašich životoch a bolo vám návodom pre každodenný život viery s našim Pánom Ježišom a pomocou k rastu v trpezlivosti, zhovievavosti a pobožnosti. Nech vás Boh žehná! Dovidenia do nasledujúceho vysielania!

• Cnosti 3
• Cnosti 1