Askéza v živote kresťana

Rastieme vo svätosti, keď sa k svojmu telu správame prísnejšie? To je dnešná otázka. Náš poslucháč nám píše: "Nedávno som študoval život svätého Atanázia v jeho životopisnej knihe. Zaujímal by ma váš názor na askézu, ktorú v dejinách Cirkvi praktizovalo mnoho kresťanov. Je to biblický spôsob, ako sa usilovať o svätosť v živote? Je biblické mať takú prísnu sebadisciplínu? Pýtam sa preto, lebo Pavol definuje asketizmus v liste Kolosanom 2,23 ako prísnu disciplínu tela, ktorá "nemá žiadnu hodnotu iba ak pre uspokojenia tela". Aký je váš názor na askézu v kresťanskom živote?"

Keď sa autor knihy Garrett pýta: "Je biblické mať takú prísnu sebadisciplínu?", neviem, čo myslí pod slovom "taká". Nie som dostatočne oboznámený so životom svätého Atanázia, aby som mohol posúdiť jeho spôsob askézy. Preto ho budem analyzovať všeobecnejšie, na základe textu Listu Kolosanom, pretože si myslím, že práve v tom je jadro problému. Je v kresťanskom živote miesto pre prísnu telesnú disciplínu alebo askézu?

eď sa sebazaprenie stane príliš veľkým

Vždy, keď vidíme, že apoštol Pavol kritizuje nejaké učenie alebo varuje pred nejakou praxou, musíme z jeho slov vydedukovať, čo falošní učitelia hlásali. Platí to aj o liste Kolosanom.

Pavol bol veľmi znepokojený istým druhom falošného učenia, ktoré zahŕňalo istú formu asketizmu - prísnu telesnú disciplínu. Zdá sa, že toto učenie zahŕňalo aj zvláštnu víziu. Pavol spomína uctievanie anjelov a lipnutie na náboženských sviatkoch (Kolos. 2,16-18).

Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova. Nech vás nepripraví o víťaznú cenu nikto, kto sa vyžíva v poníženosti a uctievaní anjelov, kto sa nechá unášať tým, čo videl, bezdôvodne sa nadúva pod vplyvom svojho telesného zmýšľania.

Toto učenie zrejme zahŕňalo aj súbor určitých pravidiel, ktoré Pavol nazýva "živly sveta" (Kolos. 2: 8,20). Každý, kto nedodržiaval tieto asketické pravidlá týkajúce sa jedenia a pitia, slávenia určitých sviatkov, nadprirodzených videní a anjelov, nebol podľa falošných učiteľov kresťanom.

Hlavnou Pavlovou kritikou je, že takéto učenie umenšuje Krista, ktorý je hlavou cirkvi (Kol 2,19), Stvoriteľom sveta , v ktorom je všetko a ktorý je všetko (Kol 1,16-18).
Prečítajme si teda niekoľko úryvkov, aby sme počuli, čo tieto falošné učenia obsahovali.

Iba ľudská tradícia

Najprv sa pozrime na Kolosanom 2,8:
Dajte pozor, aby vás niekto nepriviedol do otroctva prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Kristovi.

O chvíľu uvidíme, čo sú to živly sveta. Všimnime si však, že problém je v tom, že ide len o ľudskú tradíciu a tieto náboženské prvky sveta nahrádzajú Krista. Nedržia sa Krista, nevyvyšujú Krista ani nežijú podľa Krista.

Nedržia sa hlavy

Pozrime sa znova na list Kolosanom 2,16-19:
Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova. Nech vás nepripraví o víťaznú cenu nikto, kto sa vyžíva v poníženosti a uctievaní anjelov, kto sa nechá unášať tým, čo videl, bezdôvodne sa nadúva pod vplyvom svojho telesného zmýšľania. Taký človek sa nedrží hlavy, z ktorej celé telo, vyživované a pospájané kĺbmi a šľachami, rastie Božím vzrastom.

Opäť vidíme, že problém je v tom, že sa nedržia Krista. Nahrádzajú ho jedlom, nápojmi, sviatkami, novmesiacmi a sobotami. Keďže sa spomína askéza, tak zmienka o jedle a pití znamená skôr "nejedzte, nepite" než "musíte jesť a piť". Tak či onak, prvkami a spôsobmi sveta nahrádzajú Krista.

Ľudská tradícia

A ešte jeden text. V liste Kolosanom sa 2, 20-23 hovorí:
Ak ste teda s Kristom zomreli živlom sveta, prečo sa ako tí, čo žijú vo svete, podriaďujete predpisom: „Neber do rúk, neokús, ani sa nedotýkaj?“ — Veď sú to iba ľudské príkazy a náuka o veciach, ktoré sa použitím ničia. Vyzerá to ako múdrosť, ako zvláštny prejav nábožnosti, sebaponižovania a telesného umŕtvovania. No nikomu nie sú na česť, ale len na uspokojenie telesného zmýšľania.

Podľa tohto si môžeme urobiť predstavu o falošnom učení v Kolosách, ktoré zahŕňalo uctievanie anjelov, prísnu telesnú disciplínu, zdržiavanie sa určitých jedál a nápojov, dodržiavanie určitých náboženských sviatkov a nasledovanie svetských spôsobov - "nedotýkajte sa, neochutnávajte". Počuli sme Pavla hovoriť, že to nie je podľa Krista a že títo učitelia sa nedržia biblickými nariadeniami. Všetky úkony spojené týmto falošným učením o asketizme a tvrdej telesnej disciplíne " nikomu nie sú na česť, ale len na uspokojenie telesného zmýšľania.

Umŕtvovanie alebo posluhovanie hriechu?

Toto falošné učenie v Kolosách nás zvádza v dvoch smeroch: neoslavuje Krista a neumŕtvuje hriech. Ľudské snaženie vytvára nadutých kresťanov a ponižuje Krista.

V tom spočíva problém asketizmu. Askéza má v kresťanskom živote svoje miesto, rovnako ako vďačné užívanie jedla a pitia, ktoré nám Boh dáva. Jedenie a pitie sa môže stať obžerstvom a nedostatkom sebakontroly, zatiaľ čo schopnosť nejesť a nepiť sa môže stať chválenkárstvom, ktoré umenšuje Krista. Práve to sa dialo v Kolosách.

Otázka teda neznie: ješ alebo neješ? Piješ alebo nepiješ? Spíš alebo nespíš? Odopieraš si určité oprávnené pôžitky, alebo nie? To nie je prvoradá otázka. Mali by sme sa pýtať či je vyvýšený Kristus, alebo ja vyvyšujem seba? Ak umŕtvujete hriech obžerstva, neupadáte do hriechu pýchy? Umŕtvuje askéza hriech, alebo ho podporuje? Toto sú kľúčové otázky.

Zbožná askéza

Nemôžeme povedať, že askéza je zlá len preto, že ju zneužívali falošní učitelia v Kolosách. Sám Pavol a Ježiš učili, že by sme mali prostredníctvom sebazaprenia dbať na to, aby sme sa nezotročili žiadnou vecou. Pavol napríklad v 1. liste Kor. 9, 25 - 27 hovorí:

Veď každý pretekár sa zdržiava všetkého; oni to robia preto, aby získali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Ja teda bežím nie akoby bez cieľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna. 27 Ale zaobchádzam tvrdo so svojím telom a ovládam ho, aby kým iným hlásam, sám som nezlyhal.

Inými slovami, Pavol zaobchádza so svojím telom tvrdo, keď je to potrebné, aby sa ochránil pred hriechom a neverou.
Ďalej v 1. Liste Kor 6,12 vyhlasuje:
Všetko smiem, no nie všetko mi osoží. Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť.

Inými slovami, jedenie, pitie alebo iné oprávnené pôžitky nie sú hriešne, ale nemali by sme sa nechať nimi zotročiť alebo ovládať. Súčasťou plánu, ako zistiť, či sme zotročení, je sebazaprenie alebo askéza. Ježiš povedal:
"Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž každý deň a nasleduje ma" (Lk 9, 23).

Inými slovami, nemali by sme si myslieť, že každá askéza je zlá. A, samozrejme, za zlé by sme nemali považovať ani dobré Božie dary - jedlo, pitie, priateľstvo, manželstvo a stovky ďalších radostí , ktoré sú darom od Boha v tomto živote.

Pavol pravdepodobne varoval pred takýmto falošným učením, keď písal Timotejovi: "Lebo všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nič, čo sa prijíma s vďakou, sa nemá zavrhovať" (1 Tim 4, 4).

Radujte sa a zaprite sa

Zhrňme si, čo sme povedali:
Po prvé, Krista oslavujeme, keď vďačne prijímame jeho dobré dary, ktoré ukazujú, že je dobrý a štedrý Spasiteľ.
Po druhé, Krista oslavujeme, keď zmysluplne odopierame niektoré jeho dobré dary, aby sme ukázali, že nie jeho dary, ale on sám je naším najväčším pokladom. Problém falošného učenia v Kolosách spočíval v tom, že tvrdá telesná disciplína bola podriadená prvkom sveta alebo pravidlám, ktoré živili samoľúbosť askétov namiesto toho, aby vyzdvihovali hodnotu, krásu a milosť Krista. Vyžaduje si to veľkú múdrosť a skúmanie vlastného srdca.

Na záver uvediem dva indikátory zdravého pohľadu na askézu:
1. Radujte sa z dobrých Božích darov s vďačnosťou a vážte si jeho milosť a štedrosť.
2. Zapierajte sa, aby ste víťazili nad hriechom a ukázali tak, že Darca je pre vás cennejší ako dar.