Život kresťana

Sloboda božích detí

Podrobnosti

Kategória: Život kresťana

Žalm 146:1 - 10   ALELUJA. Chváľ, duša moja, Pána;  ² celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.  ³ Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.  ⁴ Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; v ten deň padnú ich plány.  ⁵ Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.  ⁶ On stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v ňom. On zachováva vernosť naveky,  ⁷ utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. Pán vyslobodzuje väzňov,  ⁸ Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých.  ⁹ Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov.  ¹⁰ Pán bude kraľovať naveky; tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.  

Rímskym  8:15-23  ¹⁵ Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba, Otče!"  ¹⁶ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti.  ¹⁷ Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.  ¹⁸ A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.  ¹⁹ Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia.  ²⁰ Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti - nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej,  ²¹ že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.  ²² Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz.  ²³ A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.

Vďaka Ježišovi Kristovi veriaci môžu poznať pravdu, ktorá ich "urobí slobodnými", ako píše vo svojom evanjeliu apoštol Ján (Ján 8,32). Sloboda vydobytá Kristom je viacrozmerná. Vyslobodzuje od mnohých vecí a závislostí. Predovšetkým od zákona smrti a hriechu. V Liste Rimanom apoštol Pavol uvádza:

1. Vďaka Ježišovej obeti sú nám odpustené hriechy, ako píše napríklad apoštol Ján vo svojom Prvom liste: A on je zmierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta. (1 Jánov 2:2)

Ježišovou obeťou sme sa stali spravodlivými pred Bohom. V Liste Rímskym apoštol Pavol pripomína veriacim, že Ježiš „ …bol vydaný pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.(Rimanom 4:25)

A tak "z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista" (Rim 5,1) a "  A tak tedy je o mnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu." (Rim 5,9) čiže od večnej smrti a večného zatratenia.

2. Božiu spravodlivosť sme získali vďaka viere v Ježiša Krista, a nie zo skutkov zákona (myslené židovského čiže Mojžišovho zákona). V Liste Galaťanom o tom apoštol Pavel jasne hovorí: Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery Kristovej a nie zo skutkov zákona pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené niktoré telo. (Ga 2,16)

3. Božia spravodlivosť nesená vierou v Ježiša Krista nás oslobodila aj od Mojžišovho zákona, ako to obšírne osvetľuje apoštol Pavol v siedmej kapitole listu Rímskym. Dočítame sa tam napríklad nasledujúce slová: „Nasledovne, moji bratia, aj vy ste usmrtení zákonu skrze telo Kristovo, aby ste boli vlastníctvom inému, tomu, ktorý to vstal z mŕtvych, aby sme niesli ovocie Bohu. 5  Lebo keď sme boli v tele, pôsobily v našich údoch vášne rôznych hriechov, vznikajúce skrze zákon, aby sme niesli ovocie smrti. 6  Ale teraz sme oprostení zákona zomrúc tomu, kým sme boli držaní, tak aby sme slúžili v novote ducha a nie v starobe litery.“ (Rimanum 7:4 -6) 

4. V Kristovi Ježišovi sme teda tiež oslobodení od zákona, ktorý obsahoval až 613 prikázaní, v tom 365 zákazov a 248 príkazov. Apoštol Pavol v Liste Efezským to vysvetľuje takto:

„Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr 15  zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj“. (Ef 2,14-15)

Sloveso "zboril" sa týka všetkých ustanovení židovského zákona, vrátane desatora, obriezky, svätenie soboty a všetkých židovských sviatkov a sviatostí.

V Liste Židom je výstižne vysvetlené to, ako s Ježišom prišla zmena kňazstva a tým aj zákona:

¹² Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.  ¹³ A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári.  ¹⁴ Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.  ¹⁵ A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi,  ¹⁶ ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.  ¹⁷ Veď o ňom znie svedectvo: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."  ¹⁸ Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné,  ¹⁹ - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu. (Židom 7:12-19)  

Keď si to stručne zrekapitulujeme, tak nás Ježiš dokonale oslobodil od zákona hriechu a smrti, od Božieho hnevu, od večnej smrti, od večného zatratenia a od všetkých požiadaviek Mojžišovho zákona. To všetko patrí k uvedenej slobode Božích detí, Božích synov a dcér. Z citovaných textov navyše môžeme odvodiť to, že spomenutá sloboda nie je len slobodou od niečoho, ale aj slobodou k niečomu. Totiž slobodou k novému životu v Duchu.

5. Svojím zmŕtvychvstaním nám Ježiš dáva schopnosť plniť všetky požiadavky svätosti. Boží zákon tak nie je zrušený, ale dokonale naplnený. Boží zákon ešte trvá, ale teraz Ježiš prináša "nové prikázanie", ako je napísané napríklad v piatej kapitole Matúšovho evanjelia:

 ¹⁷ Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.  ¹⁸ Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.  ¹⁹ Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.  ²⁰ Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.  (Matúš  5:17-20 )

6. Ježiš teda "zrušil" platnosť Mojžišovho zákona jeho naplnením. Preto môže od nás tak veľa požadovať, často aj nad rámec Mojžišovho zákona. Milovanie nepriateľov, nerozlučitelnosť manželstva, svätý život, nezištnú službu všetkým blížnym a iné.  Získaná sloboda nám nemá slúžiť "ako plášť neprávosti" (1 P 2, 16) alebo byť príležitosťou "na presadzovanie seba" (Ga 5,13). Ako Božie deti máme "robiť spravodlivosť", "milovať svojho brata" (1 J 3,10) a byť bezúhonní a rýdzi uprostred "pokolenia pokriveného a zvráteného" (F 2,15). Avšak to, čo od nás Ježiš žiada, zároveň v nás plní mocou Ducha svätého. Aj o tom píše apoštol Pavol vo svojom liste Rímskym:

 Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.  ¹⁰ Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. (Rímskym 8:9-10)   

Preto aj v úvode tohto zamyslenia stojí napísané:

„Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! 16  Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími. 17  A jestli deťmi, tedy aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými; akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.“ (Rímskym 8,15-17)

 Apoštol Jan k tomu dodává:

„Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1 J 3,2).

Našim cieľom aj budúcnosťou je teda byť podobní Kristovi, ktorý je zároveň odleskom Božej slávy a výrazom Božej podstaty (Hebr 1,3) a zároveň vzorom zrelého človečenstva (Ef 4,13). Preto celé "stvorenie túžobne vyzerá a čaká, kedy sa zjaví sláva Božích synov". Od Božích synov tvorstvo očakáva vyslobodenie "z otroctva zániku". Ako si máme toto očakávanie vysvetliť? Páčilo sa mi nasledujúce vysvetlenie jedného kazateľa. Pádom človeka do hriechu došlo aj k úpadku celého vesmíru, celého stvorenia, čiže celého tvorstva. Začal napríklad pôsobiť zákon entropie čiže postupného nárastu chaosu a neusporiadanosti. Vesmír, teda svet ako celok, tak speje k svojmu nevyhnutnému zániku. Jeho nádejou však zostáva zjavenia slávy Božích detí spojené s druhým príchodom Ježiša Krista. Ten potom začne proces postupnej obnovy celého vesmíru a celého tvorstva. Na tom sa môžeme podieľať aj my. Nebojme sa vstúpiť s plným nasadením do slobody Božích detí. A to na väčšiu Božiu slávu a chválu, k nášmu vlastnému prospechu, v prospech našich blížnych aj celého tvorstva. Amen.

Modlitba na záver:
Nebeský Otče,
ďakujeme Ti, že v Tvojom Synovi, Ježišovi Kristovi máme odpustenie hriechov a prístup k trónu Tvojej milosti. Ďakujeme, že v Ňom sú nám darované  všetky poklady múdrosti a poznania a že v Ňom sme obohatení  všetkým duchovným požehnaním. Ďakujeme za  jeho obeť, skrze ktorú  môžeme vstupovať do slobody Božích detí a tak byť oslobodení od zákona hriechu a smrti, od Božieho hnevu, od večnej smrti, od večného zatratenia a od všetkých požiadaviek židovského zákona. Ďakujeme, že Ježiš nám vybojoval slobodu nového života v Duchu.  
Odpusť nám, nebeský Otče, že získaná sloboda nám často slúži ako  plášť neprávosti a stáva sa príležitosťou na presadzovanie samých seba. Odpusť, že žijeme z lacnej milosti a že ignorujeme Tvoje výzvy na nápravu našich životov. Preto ťažko môžeme prinášať očakávané ovocie viery a dobrých skutkov, skôr pripomíname nerodiace figovníky.
Daruj nám, nebeský Otče, dostatok milosti a múdrosti, aby sme sa včas spamätali, činili pokánie a napravili svoje cesty. Aby sme sa nechávali Tebou uzdravovať a premieňať, a tak mohli vstupovať do všetkých skutkov, ktoré si pre nás pripravil. Nech sme vždy ochotní slúžiť Tebe a našim blížnym. Nech sa nechávame Duchom Svätým premieňať k podobe Ježiša Krista, ktorý je pravou mierou zrelého človečenstva. Nech nepremárnime našu šancu na plnohodnotný život tu na zemi, našu nádej na večný život v nebeskom kráľovstve aj možnosť sa podieľať na obnove celého tvorstva. Pre svoje vlastné dobro a spásu, pre dobro a spásu našich blížnych, pre záchranu celého tvorstva a hlavne pre Tvoju slávu a chválu. O to všetko Ťa Nebeský Otče prosíme, v mene nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý s Tebou v jednote Ducha svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen.

• Zatvrdené srdcia a mocný Boh