Neochvejná radosť - denné zamyslenia Johna Pipera

29. december - Ako premýšľať o nešťastí

Podrobnosti: Kategória: John Piper - Neochvejná radosť; Napísané: 19. november 2021; Napísal: John Piper

Oblievali ma vlny smrti, prívaly záhuby ma vydesili. (2.Sam.22:5)

Božia cesta je dokonalá, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka.(2.Sam.22:31)

Po strate svojich desiatich detí v dôsledku prírodnej katastrofy (Jób 1:19) Jób povedal: "Pán dal a Pán vzal; nech je požehnané meno Pánovo" (Jób 1:21). Na konci knihy pisateľ potvrdzuje Jóbovo chápanie toho, čo sa stalo. Hovorí, že Jóbovi bratia a sestry "ho utešovali pre všetko zlo, ktoré naňho dopustil Pán" (Jób 42:11).

Z toho vyplýva pre nás niekoľko zásadných dôsledkov - poučení na prahu nového roka -, keď premýšľame o katastrofách vo svete a v našich životoch - ako napríklad o obrovskej katastrofe, ktorá sa stala 26. decembra 2004 v Indickom oceáne - jednej z najsmrteľnejších prírodných katastrof v histórii, pri ktorej 1,7 milióna ľudí prišlo o strechu nad hlavou, pol milióna bolo zranených a vyše 230 000 zahynulo.

Lekcia č. 1: Satan nie je nekonečný, Boh áno.

Satan mal slovo v Jóbovom utrpení, ale nie rozhodujúce. Boh dal satanovi povolenie trápiť Jóba (Jób 1:12; 2:6). Ale Jób, aj autor tohto zamyslenia považujú Boha za rozhodujúcu príčinu. Keď satan trápi Jóba vredmi, Jób hovorí svojej manželke: "Máme dostať od Boha iba dobro a nemáme dostať aj zlo?" (Jób 2:10). A Jób nazýva tieto satanove vredy "zlom, ktoré naňho dopustil Pán" (Jób 42:11). Satan je teda skutočný. Satan prináša utrpenie. Satan však nie je neobmedzený ani rozhodujúci. Je na vôdzke. Nejde ďalej, ako mu Boh dovolí.

Lekcia č. 2: Aj keď satan spôsobil tsunami v Indickom oceáne deň po Vianociach 2004, nie je rozhodujúcou príčinou vyše 200 000 mŕtvych. Boh to mal pod kontrolou. Boh si nárokuje mať moc aj nad tsunami.

V Jóbovi 38:8-11 sa Jób rečnícky pýta: „Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, keď som povedal: ‚Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn?“ Podobne Žalm 89, 8-9 hovorí: „Hospodin, Boh zástupov, kto je ako ty? Mocný si, Hospodin, obklopený vernosťou. Ty ovládaš pyšné more, krotíš jeho vzduté vlny.“ Ježiš má dnes rovnakú vládu nad smrteľnými hrozbami vĺn ako kedysi: „Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“ Keď sa zobudil, pohrozil prívalu vody, ten ustal a nastalo ticho.“ (Luk.8:24). Inými slovami, aj keby zemetrasenie spôsobil Satan, Boh by mohol vlny zastaviť. Ale neurobil to.

Lekcia č. 3: Ničivé pohromy v tomto svete sú zmesou súdu a milosrdenstva.

Božie zámery nie sú pre nás vždy pochopiteľné. Jób bol zbožný človek a jeho nešťastia neboli Božím trestom (Jób 1:8). Ich zámerom bolo očistenie Jóba, nie trest (Jób 42:6). Jakub 5:11 hovorí: „Hľa, blahoslavíme vytrvalých. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, k čomu ho Pán nakoniec priviedol. Veď Pán je veľmi milosrdný a ľútostivý.“

My nepoznáme duchovný stav Jóbových detí, ktoré zomreli. Jóbovi určite na nich záležalo. (Jób 1,5). Boh im možno vzal život ako sudca. To však nevieme. Ak je to pravda, potom sa táto pohroma nakoniec ukázala ako milosrdenstvo pre Jóba a súd pre jeho deti. Tento dvojitý zámer platí pre všetky pohromy. Mieša sa v nich súd a milosrdenstvo. Sú zároveň trestom aj očistením. Utrpenie, a dokonca aj smrť, môže byť zároveň súdom aj milosrdenstvom.

Najjasnejšou ilustráciou toho je Ježišova smrť. Bola zároveň súdom aj milosrdenstvom. Bola súdom nad Ježišom, pretože niesol naše hriechy (nie svoje vlastné), a bola milosrdenstvom voči nám, ktorí mu dôverujeme, že ponesie náš trest (Gal.3:13; 1.Petra 2:24) a bude našou spravodlivosťou (2.Kor. 5:21).

Ďalším príkladom je prekliatie a utrpenie, ktoré prišlo na túto zem kvôli pádu Adama a Evy. Tí, ktorí nikdy neuverili v Krista, to prežívajú ako súd, ale veriaci to prežívajú ako milosrdnú, hoci bolestivú - prípravu na slávu. „Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti z vlastnej vôle, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí.“ (Rim.8:20-21). Toto je podriadenie sa Bohu. To je dôvod, prečo existujú tsunami. Ale toto podriadenie pominuteľnosti je "v nádeji".

Lekcia č. 4: Nové srdce, ktoré Kristus dáva svojmu ľudu, cíti súcit s tými, ktorí trpia, bez ohľadu na to, aká je ich viera.

Keď Biblia hovorí: "Plačte s plačúcimi" (Rim.12:15), nedodáva: "iba vtedy, ak by plač spôsobil Boh". Jóbovi utešitelia by urobili lepšie, keby plakali s Jóbom, než aby toľko rozprávali. Nič sa na tom nezmení, keď zistíme, že Jóbovo utrpenie bolo v konečnom dôsledku spôsobené Bohom. Je správne plakať s tými, ktorí trpia. Bolesť je bolesť bez ohľadu na to, čo je jej príčinou. Všetci sme hriešnici. Súcit nevyplýva z príčin bolesti, ale z existencie bolesti. A tú prežívame všetci.

Lekcia č. 5: Napokon, Kristus nás vyzýva, aby sme prejavovali milosrdenstvo tým, ktorí trpia, aj keď si to nezaslúžia.

To je zmysel milosrdenstva - nezaslúžene pomôcť. "Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia." (Luk. 6:27). Takto sa k nám správal Kristus (Rim.5:10), ktorý za nás zomrel, keď sme boli jeho nepriateľmi. Touto mocou a týmto príkladom konáme to isté aj my.

RÁDIO LOGOS