Neochvejná radosť - denné zamyslenia Johna Pipera

9. december - Betlehemská nadprirodzená hviezda

Podrobnosti

Kategória: John Piper - Neochvejná radosť

Napísané: 08. november 2021

Napísal: John Piper

„Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mat 2:2)

Biblia nás znovu a znovu udivuje v tom, ako sa určité veci jednoducho udiali. Ako táto „hviezda“ dostala mudrcov z východu do Jeruzalema?

Nehovorí, že ich viedla alebo pred nimi išla. Hovorí iba, že na východe videli hviezdu (v. 2) a prišli do Jeruzalema. A ako pred nimi pomaly išla táto hviezda z Jeruzalema do Betlehema tak, ako to hovorí verš 9? A ako zastala „nad miestom, kde bolo dieťa“?

Odpoveď znie: Nevieme. Existujú početné snahy vysvetliť to v súvislostiach s planétami, kométami, supernovami či zázračnými svetlami. Jednoducho to nevieme. A chcem ťa vyzvať, aby si sa príliš nezaoberal rozvíjaním teórií, ktoré sú koniec koncov iba neisté a z duchovného hľadiska vôbec nie sú dôležité.

Riskujem to istým zovšeobecnením, aby som ťa varoval: Ľudia, ktorí sa príliš zaoberajú vecami týkajúcimi sa toho, ako to bolo s tou hviezdou, ako sa rozdelilo Červené more, ako padala manna, ako prežil Jonáš vo veľrybe a ako sa mesiac mení na krv, sú vo všeobecnosti tí, ktorí majú to, čo nazývam mentalitou pre okrajové, nepodstatné záležitosti. Nevidíš v nich hlboký záujem o úžasné a podstatné veci evanjelia – Božiu svätosť, odpornosť hriechu, bezmocnosť človeka, Kristovu smrť, ospravedlnenie samotnou vierou, posväcujúcu prácu Ducha, slávu Kristovho návratu a posledný súd. Zdá sa, že ťa vždy odvádzajú na vedľajšiu koľaj nejakým novým článkom či knihou. Je u nich veľmi málo centrálnej radosti, smerujúcej k jadru evanjelia.

No to, čo je jasné v súvislosti s touto hviezdou je, že robí niečo, čoho sama o sebe nie je schopná: vedie mudrcov k Božiemu Synovi, aby ho uctievali.

V biblickom myslení existuje iba jediná Osoba, ktorá môže byť za týmto zámerom hviezdy – sám Boh. Lekcia je teda jasná: Boh vedie cudzincov ku Kristovi, aby sa mu klaňali. A aby sa tak stalo, robí to uplatňovaním globálneho – pravdepodobne dokonca vesmírneho – vplyvu a moci.

Lukáš ukazuje, ako Boh ovplyvňuje celú Rímsku ríšu tak, aby sa sčítanie ľudu stalo presne v pravom čase - aby sa panna dostala do Betlehema, kde sa naplnilo proroctvo o jej pôrode. Matúš ukazuje, ako Boh ovplyvňuje hviezdy na oblohe tak, aby doviedli cudzích mudrcov do Betlehema a tam sa mu klaňali.

Toto je Boží plán. Robil to vtedy a robí to aj teraz. Jeho cieľom je, aby sa všetky národy (Mt 24:14) klaňali jeho Synovi.

Toto je Božia vôľa pre každého v tvojej kancelárii, v tvojom susedstve a v tvojom dome. Ako hovorí Ján 4:23: „Veď aj Otec hľadá takých ctiteľov“.

Na začiatku Matúša máme stále vzorec „príď a pozri sa“, no na konci je to „choď a hovor“. Mudrci prišli a videli. My máme ísť a hovoriť.

To, čo zostáva rovnaké, je Boží zámer zhromaždiť národy, aby uctievali jeho Syna. Vrúcne uctievanie Krista všetkými národmi je dôvod, prečo tento svet existuje.

• 10. december - Dva druhy opozície voči Ježišovi
• 8. december - Mesiáš pre mudrcov