Neochvejná radosť - denné zamyslenia Johna Pipera

2. jún - Kto sú Abrahámove deti

Podrobnosti

Kategória: John Piper - Neochvejná radosť

Napísané: 02. jún 2021

Napísal: John Piper

Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme. (Gen.12:3)

Vy, ktorí dúfate v Krista a nasledujete ho v poslušnosti viery, ste Abrahámovými potomkami a dedičmi jeho zasľúbení. Boh povedal Abrahámovi v Genezis 17: 4: „Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa.“  História však ukazuje, že Abrahám nesplodil veľký národ vo fyzickom zmysle. Obsahom Božieho prísľubu malo byť to, že množstvo národov sa môže tešiť z požehnania zo synovstva, aj keď fyzicky nesúviseli s Abrahámom.

Bez pochýb toto myslel Boh v Genezis 12: 3, keď povedal Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ Boh mal od samého počiatku plán, že Ježiš Kristus bude potomkom Abraháma a že každý, kto verí v Krista, sa stane dedičom Abrahámovho prísľubu. Pavol hovorí v Galaťanom 3:29: „Ak ste Kristovi, potom ste Abrahámovými potomkami, dedičmi podľa prísľubu.“ Keď teda Boh pred 4 000 rokmi povedal Abrahámovi: „Hľa, moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov,“ otvoril tým cestu každému z nás bez ohľadu na to, k akému národu patríme, aby sme sa mohli stať Abrahámovými deťmi a dedičmi Božích prisľúbení. Všetko, čo musíme urobiť, je stotožniť sa s Abrahámovou vierou - to znamená vložiť našu nádej do Božích zasľúbení, a to tak, že ak to vyžaduje poslušnosť, vieme sa vzdať aj toho, čo je pre nás najcennejšie, tak, ako sa Abrahám vzdal Izáka.

Dedičmi Abrahámových sľubov sa nestávame prácou pre Boha, ale dôverou v to, že Boh pracuje pre nás. „Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť.“ (Rim.4: 20–21). Preto mohol Abrahám poslúchať Boha, aj keď poslušnosť sa zdala ako  beznádejná. Veril Bohu, že urobí nemožné - napríklad že vzkriesi jeho syna z mŕtvych. Viera v Božie prisľúbenia - alebo dnes by sme povedali, viera v Krista, ktorý je potvrdením Božích prisľúbení - je cestou, ako sa stať Abrahámovým dieťaťom; dôkazom našej skutočnej viery je poslušnosť. (Genesis 22: 12–19) Preto Ježiš hovorí v Jánovi 8:39: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky, ktoré robil Abrahám.“ Abrahámove deti sú ľudia zo všetkých národov, ktorí vkladajú svoju nádej do Krista, podobne ako Abrahám na hore Moriah. Preto nedovoľme, aby strata  toho najcennejšieho pozemského vlastníctva nezapríčinila stratu našej  poslušnosti. Vy, ktorí dúfate v Ježiša Krista a nasledujete ho v poslušnosti viery, ste potomkami Abraháma a dedičmi jeho zasľúbení.

• 3. jún - Viera v nemožné
• 1. jún - Viera, ktorá zdôrazňuje milosť