Neochvejná radosť - denné zamyslenia Johna Pipera

27. február - Zásadné účinky vzkriesenia

Podrobnosti

Kategória: John Piper - Neochvejná radosť

Napísané: 27. február 2021

Napísal: John Piper

Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí. (1.Kor.15:19)

Pavol počas svojich každodenných nebezpečenstiev a každodenného umierania a boja s divými zvieratami usudzuje, že život, ktorý si vybral pri nasledovaní Ježiša, by nemal zmysel,  ak by nebolo vzkriesenia z mŕtvych. Keby smrť bola koncom existencie, hovorí: „Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme.“ (1. Korinťanom 15:32). To neznamená, že ak nie je vzkriesenie, staňme sa všetci nenažrancami a opilcami. Opilci sú tiež poľutovaniahodní – či už je vzkriesenie, alebo nie je. Myslí tým, že ak nie je vzkriesenie, zmysel má iba žiť s čo najväčšími pozemskými pôžitkami.

Ale to si Pavol nezvolil. Zvolil si utrpenie, pretože si zvolil poslušnosť. Ananiáš prišiel k Pavlovi po stretnutí s Kristom na ceste do Damasku so slovami od Pána Ježiša: „Ukážem mu, ako veľmi musí trpieť pre moje meno“ (Skutky 9:16). Pavol prijal toto utrpenie ako súčasť svojho povolania.

Ako to mohol Pavol urobiť? Čo bolo zdrojom tejto radikálnej a bolestivej poslušnosti? Odpoveď je uvedená v 1. Korinťanom 15:20: „Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli“.  Inými slovami, Kristus bol vzkriesený a ja budem vzkriesený s ním. Preto žiadne utrpenie pre Ježiša nie je márne. „A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi“. (1. Korinťanom 15:58).

Nádej na vzkriesenie radikálne zmenila spôsob, akým Pavol žil. Oslobodilo ho to od materializmu a konzumného spôsobu života. Dalo mu to silu žiť bez pohodlia a pôžitkov, čo mnohí ľudia pokladajú v tomto živote za nutnosť. Napríklad, hoci mal právo uzavrieť manželstvo (1. Korinťanom 9: 5), vzdal sa tohto potešenia, pretože bol povolaný znášať utrpenia. To je vyjadrením toho, o čom Ježiš povedal, že nádej na vzkriesenie má zmeniť naše správanie. Ako príklad povedal, aby sme boli pohostinní aj k tým, ktorí nám to nemôžu odplatiť. Ako máme byť k tomu motivovaní? „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu.  Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“ (Lukáš 14:14).

To je radikálna výzva, aby sme  pozorne skúmali svoje životy, či ich formuje nádej na vzkriesenie. Robíme rozhodnutia na základe zisku v tomto svete alebo zisku v budúcom? Berieme na seba bremeno prejavovať lásku, ktorá sa dá vysvetliť iba  motívom nádeje na vzkriesenie?

Nech nám Boh pomôže, aby sme svoj celý život zasvätili tomu, aby vzkriesenie Pána Ježiša malo v našich životoch svoje viditeľné prejavy a radikálne účinky.

• 28. február - Konečné a úplné ospravedlnenie
• 26. február - Keď je Boh úplne za nás